Filozofický štrukturalizmus
Filozofický štrukturalizmus je súbor prúdov súčasnej filozofie a francúzskej filozofie špeciálne, v ktorých pri reflexii miesta človeka vo svete intervenuje ako ústredná kategória pojem štruktúry, pôvodne vygenerovaný v špeciálnych vedách štrukturalistickej orientácie, napríklad v saussurovskej lingvistike.
Filozofický štrukturalizmus sa utvára najprv vo Francúzsku od konca 50. rokov 20. storočia, pričom mnohé názory preberá z lingvistického štrukturalizmu, najmä od Ferdinanda de Saussura; ide predovšetkým o Saussurov názor, že jazyk nie je substancia, ale forma a význam znaku je efektom diferenciálnej artikulácie. So štrukturalizmom úzko paralelne alebo nadväzne súvisí analýza diskurzu (Foucault) a dekonštruktivizmus (Derrida).
Štrukturalistická metóda je nevyhnutne založená na množstve teoretických, vo svojej podstate filozofických postulátov. Hlavnou z nich je hypotéza existencie určitých všeobecných logických štruktúr v rôznych, ale blízko k sebe navzájom javoch kultúry. Tieto štruktúry neležia na povrchu, ale podľa štrukturalistov ich možno odhaliť iba hlbokým vyšetrovaním a starostlivým porovnaním týchto javov.[1]
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Filozofický štrukturalizmus vyšiel z úvah o podvedomých štruktúrach jazykovej kompetencie a odtiaľ prenesene o štruktúrach myslenia. Bol odmietavou reakciou na prehnané akcentovanie subjektu a existencie v existencializme: Sartre bol pre mnohých štrukturalistov najobľúbenejším cieľom útokov.
Predstavitelia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- MELVIL, J. K. Kapitola 2:1 „Struktura místo osobnosti“. In: MELVIL, J. K. Cesty buržoazní filozofie 20. století. Preklad : Ph.Dr. Zdeněk Kolář, CSc.; ilustrácie : obálku navrhl Jaroslav Faigl. Praha : Svoboda, 1987. 267 s. S. 153–174.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.