Fiodor Fiodorovič Aristov
| Fiodor Fiodorovič Aristov | |
| ruský vedec, slavista, literárny vedec, historik a etnograf | |
 | |
| Štát pôsob. | Ruská ríša, Sovietsky zväz |
|---|---|
| Narodenie | 26. október 1888 Varnavino, Ruská ríša (dnes Rusko) |
| Úmrtie | 5. november 1932 (44 rokov) Moskva, Sovietsky zväz (dnes Rusko) |
| Národnosť | ruská |
Fiodor Fiodorovič Aristov (* 26. október 1888, Varnavino, Ruská ríša, dnes Rusko – † 5. november 1932, Moskva, Sovietsky zväz, dnes Rusko) bol ruský vedec, slavista, literárny vedec, historik a etnograf.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Fiodor Fiodorovič Aristov sa narodil 26. októbra 1888 v meste Varnavino v rodine úradníka. Študoval ekonómiu na Moskovskom obchodnom inštitúte a na historicko-filologickej fakulte Moskovskej univerzity, kde ukončil štúdium v roku 1912. Bojoval v prvej svetovej vojne.
Prednášal viaceré predmety vrátane histórie a literatúry na univerzite v Tbilisi v rokoch 1918 až 1920, medzi rokmi 1920 až 1922 na inštitúte národnej osvety v meste Feodosija. V roku 1922 sa stal profesorom na Moskovskej univerzite.
V rámci vedeckej činnosti sa venoval hlavne výskumu histórie a kultúry v regiónoch západnej Ukrajiny, ako aj tvorbe a kultúrno-osvetovej činnosti osobností pôsobiacich v týchto regiónoch (Marijan Feofilovyč Hluškevyč, Bohdan Andrijovyč Didyckyj, Adolf Dobriansky, Alexander Duchnovič, Anatolij Kralickij, Ioann Rakovskij, Izydor Ivanovyč Šaranevyč, Julijan Andrijovyč Javorskyj...). Napísal viac ako 200 prác z oblasti slavistiky, ktoré v značnej miere obsahujú fakty a materiály poznačené panslavizmom a mosovofilstvom. Patrí medzi nich 3-zväzková práca Karpatoruski pysmennyky vydaná v Moskve v roku 1916, ktorá v seba zahŕňa prepracovaný náčrt Istorija Karpatskoji Rusi (po slovensky História Karpatskej Rusi). Začiatkom obdobia revolučných udalostí v Ruskej ríši bol publikovaný prvý z troch zväzkov jeho prác. Značná časť jeho práce sa však zachovala iba v rukopisoch.
Zároveň sa venoval aj kultúrnej-osvetovej činnosti: v Moskve vytvoril Karpatskoruské múzeum existujúce v rokoch 1907 až 1917, kde sa nachádzalo približne 100 tisíc rôznych exponátov z histórie a z kultúry Ukrajincov z oblastí východne Haliče, Bukoviny, severnej a Zakarpatskej Ukrajiny. Viedol študentské tovarišstvo Slavija (po slovensky Slávia) a redakciu časopisu Slavianskoje obiedinenije (po slovensky Slovanské zjednotenie).
Počas 20. a 30. rokov 20. storočia sa stal obeťou represií. Preto časť jeho prác bola skonfiškovaná. Zomrel 5. novembra 1932 v Moskve.
Práce
[upraviť | upraviť zdroj]- Aleksandr Vasilievič Duchnovič (po slovensky Alexander Vasilievič Duchnovič, 1913).
- Adoľf Ivanovič Dobrianskij-Sačurov (po slovensky Adolf Ivanovič Dobriansky-Sačurov, 1913).
- Istinnaja istorija karpato-rossov A. V. Duchnoviča. Značenije A. V. Duchnoviča kak ugro-russkogo istorika (po slovensky Skutočná história karpatorusov A. V. Duchnoviča. Význam A. V. Duchnoviča ako uhro-ruského historika, 1914).
- Karpatorusskije pisateli: Issledovanija po neizdannym istočnikam (po slovensky Karpatoruskí spisovatelia: Bádanie v nepublikovaných prameňoch, 1916).
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Арістов Федір Федорович na ukrajinskej Wikipédii.
- ARISTOVA, Taťiana Fiodorovna; VAVRYK, Vasyľ Romanovyč. F. F. Aristov. 1888{--}1932 gg. Kratkije soobščenija Instituta slavianovedenija AN SSSR. 1. vyd. Zväzok 27. [s.l.] : [s.n.], 1959. (po rusky).
- ARISTOVA, Taťiana Fiodorovna. Slavianovedenije v dorevoľucionnoj Rossii: Biobibliografičeskij slovar. 1. vyd. Moskva : [s.n.], 1979. Kapitola Aristov Fedor Fedorovič. (po rusky).
- GAJZER, F. Aktuľnyje problemy slavianovedenija i karpatovedenija v issledovanijach prof. F. F. Aristova i jego dočeri T. F. Aristovoj. 1. vyd. Zväzok 34. [s.l.] : [s.n.], 1989. (po rusky)
- VIDŇANSKYJ, Stepan Vasyľovyč. Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.. 1. vyd. Zväzok 1. Kyjev : Naukova dumka, 2003. 688 s. Hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij. Dostupné online. ISBN 966-00-0734-5. Kapitola Fedir Fedorovyč Aristov, s. 120. (po ukrajinsky).