Flauvius Vegetius Renatus
Publius Flavius Vegetius Renatus (4./5. storočie) bol rímsky spisovateľ a vojak, autor prác o zverolekárstve a vojenstve. Dochovali sa nám dve jeho diela, Epitome rei militaris (Nárys vojenského umenia) a Mulomedicinae (Zverolekárstvo).
Život[upraviť | upraviť zdroj]
O Vegetiovom živote nevieme celkom nič. Na základe toho, že ako posledná udalosť sa v Epitome spomína smrť cisára Gratiana (383), sa predpokladá, že dielo vzniklo okolo tohto dátumu. Rukopis tohto diela sa spomína v súpise literárnych diel vytvorenom istým Flaviom Eutropiom v Konštantinopoli roku 450. Vegetius s veľkou pravdepodobnosťou ale žil a tvoril v západnej časti impéria. Dokončené práce venuje cisárovi Theodosiovi (ad Theodosium imperatorem). Podľa časti odborníkov ide o Theodosia I.[1]. Iná skupina na čele s Ottom Seeckom stotožňuje tohto cisára s Valentinianom III.[2], čo by posúvalo vznik diela do rokov 430 – 35.
Epitome rei militaris[upraviť | upraviť zdroj]
Epitome, známe tiež ako De re militari (O vojenstve), je jediným v úplnosti dochovaným dielom venovaným vojenstvu. Podľa obsahu diela sa javí, že Vegetius sám nebol v otázke vojenstva zbehlý, ale vytvoril voľne pospájanú kompiláciu starších vojenských príručiek. Ako svoje pramene uvádza Catona Staršieho, Cornelia Celsa, Iulia Frontina, Paterna a ustanovenia cisárov Augusta, Trajána a Hadriána[3]. De re militari pozostáva zo štyroch kníh.
V súlade s typickým zobrazením rímskych dejín ako kolobehu neustáleho úpadku Vegetius v prvej knihe hovorí o úpadku armády v jeho vlastnej dobe. Rímska armáda neskorej antiky je porovnávaná s armádou mladej republiky a jej vysokou morálkou i ideálmi. Tretia kniha obsahuje veľký počet heslovitých rád, ako má postupovať správny vojvodca. Táto časť príručky sa stala významným učebným textov vojenských vodcov počas stredoveku. Vegetiovo dielo tiež poskytuje dôležité údaje o rímskych obliehacích technikách a o rímskom loďstve v neskorej antike.
Vegetiov ohlas[upraviť | upraviť zdroj]
Pre svoje praktické využitie si udržiaval Vegetius vysokú obľubu počas stredoveku. Spolu s Plíniovou Naturalis Historia patria rukopisy De re militari k najpočetnejším vytvoreným pred rokom 1300[4]. V tomto období vznikali Vegetiove preklady do mnohých európskych jazykov vrátane češtiny. S objavom stratených prác antických autorít na problematiku vojenstva počas Renesancie záujem o Vegetiovo dielo začal upadať.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Publius Flavius Vegetius Renatus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Milner, N.P. Vegetius: Epitome of Military Science, 2nd edition. Liverpool: University Press, 1996. pp. xxxvii ff; T. D. Barnes, "The Date of Vegetius" Phoenix 33.3 (Autumn 1979), pp. 254 – 257.
- ↑ Seeck, "Die Zeit des Vegetius", Hermes 11 (1876), 61 – 83; G.R. Watson, The Roman Soldier. (thaca: Cornell University Press, 1969. p. 26.
- ↑ Veg. Mil. I 8
- ↑ Milner, Vegetius, p. xiii
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Vegetiovo dielo na The Latin Library (po latinsky)
- Vegetiovo dielo na Intratext (po latinsky)
- De re militari Archivované 2006-08-20 na Wayback Machine (po anglicky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.