Fluórarrojadit-(BaNa)
| Fluórarrojadit-(BaNa) | |
| BaNa4CaFe13Al(PO4)11(PO3OH)F2 | |
-Stevko.jpg) Žltohnedý jemnozrnný agregát fluórarrojaditu-(BaNa) v kremeni, Gemerská Poloma. Šírka fotografie 27 mm | |
.jpg) Žltohnedý jemnozrnný agregát fluórarrojaditu-(BaNa) spolu s drobným tmavozeleným fluórapatitom v kremeni, Gemerská Poloma. Šírka fotografie 40 mm | |
| Všeobecné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | Martin Števko a kol. |
| Pôvod názvu | koreňový názov arrojadit podľa brazílskeho geológa Miguel Arrojado Lisbôa. Dve prípony (angl. suffix) podľa dominantného katiónu dominantnej valencie na pozíciach A1 (Ba2+) a B1 (Na+). Predpona fluór = F-dominantný, F>(OH)- na pozícii W. |
Typová lokalita
| |
| Klasifikácia | |
| IMA symbol | Fajd-BaNa |
| IMA status | prijatý (2016) |
| Kryštalografia | |
| Kryšt. sústava | monoklinická |
| Bodová grupa | m |
| Priestorová grupa | Cc |
| Mriežkové param. | a = 16.563 Å b = 10.0476 Å c = 24.669 Å β = 105.452 ° V = 3957.5 Å3 Z = 4 |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Farba(y) | žltohnedá až zelenožltá |
| Vryp | bledožltý |
| Lesk | sklovitý až mastný |
| Tvrdosť (Mohs) | 4,5 až 5 |
| Hustota | 3,61 (meraná) 3,650 (vypočítaná) kg.dm−3 |
| Štiepateľnosť | nepravidelná |
| Optické dáta | |
| Pleochroizmus | X = nepleochroický |
| Zoznam minerálov | |
Fluórarrojadit-(BaNa) (symbol Fajd-BaNa[1]) je minerál zo skupiny arrojaditu kryštalizujúci v monoklinickej sústave. Jeho ideálny chemický vzorec je BaNa4CaFe13Al(PO4)11(PO3OH)F2.[2]Jeho typovou lokalitou je slovenské ložisko Gemerská Poloma, okres Rožňava.[3]
Výskyt a vznik na typovej lokalite
[upraviť | upraviť zdroj]Fluórarrojadit-(BaNa) bol objavený na haldách štôlne Elizabeth na talkovo-magnezitovom ložisku Gemerská Poloma blízko obce Gemerská Poloma. Tu sa nachádza na hojných hydrotermálnych kremenných žilách v permských vzácnoprvkových špecializovaných granitoch (tzv. gemerické granity). Početné hydrotermálne kremenné žily obsahujúce albit, ortoklas, muskovit, fluorit, kalcit, dolomit, Mn-bohatý siderit, rodochrozit, arzenopyrit, pyrit, bizmutinit, kobelit, tintinait, giessenit a bizmut sa vyskytujú vo všetkých typoch granitov, ale výskyt fluórarrojaditu-(BaNa) s ostatnými fosfátmi, ako je fluórapatit, fluórdickinsonit-(BaNa), triplit a viitaniemiit je viazaný iba na tie kremenné žily, ktoré presekávajú vysokofrakcionované topás-cinvalditové leukogranity.[2]
Fluórarrojadit-(BaNa) tvorí veľmi jemnozrnné nepravidelné agregáty, väčšinou do veľkosti 1 cm x 1 cm, výnimočne až do 4 cm x 2 cm. Tieto agregáty pozostávajú z individuálnych alotriomorfných zŕn do veľkosti 0,01 mm. Samostatné kryštály neboli pozorované. Fosfátová minerálna asociácia vznikla pôsobením neskoromagmatických až ranohydrotermálnych fluid bohatých na fosfor a fluór, ktoré sú geneticky späté s intrúziou blízkeho granitu. Tieto, relatívne vysokoteplotné fluidá alterovali primárne magmatické minerály granitu, najmä albit, draselný živec, lítne sľudy a fluórapatit a uvoľnili prvky Na, K, Fe, Mn, Ca, Ba, Sr a P, ktoré sú potrebné na kryštalizáciu uvedených fosfátov.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ WARR, Laurence N.. IMA–CNMNC approved mineral symbols. Mineralogical Magazine, 2021-06, roč. 85, čís. 3, s. 291–320. Dostupné online [cit. 2026-02-24]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/mgm.2021.43. (po anglicky)
- 1 2 3 ŠTEVKO, Martin; SEJKORA, Jiří; UHER, Pavel. Fluorarrojadite-(BaNa), BaNa4CaFe13Al(PO4)11(PO3OH)F2, a new member of the arrojadite group from Gemerská Poloma, Slovakia. Mineralogical Magazine, 2018-08, roč. 82, čís. 4, s. 863–876. Dostupné online [cit. 2026-02-24]. ISSN 0026-461X. DOI: 10.1180/minmag.2017.081.066. (po anglicky)
- ↑ Fluorarrojadite-(BaNa) [online]. www.mindat.org, [cit. 2026-02-24]. Dostupné online.