Preskočiť na obsah

Fobos (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fobos a Deimos

Fobos (starogr. Φόβος – Fobos, lat. Phobus) je v gréckej mytológii boh a zosobnenie hrôzy, strachu a paniky.[1] Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne strach, ktorý spôsobuje útek z bojska, zatiaľ čo jeho brat Deimos zosobňoval paralyzujúci des.[2] Bol synom boha vojny Area a bohyne krásy a lásky Afrodity.[3] V antickej mytológii sotva prekročil fázu personifikovanej abstrakcie, preto sa mu neprisudzujú žiadne samostatné mýty či rozsiahle vlastné legendy.[4]

Mytológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Fobos spoločne so svojím dvojčaťom Deimom (zosobneným desom), bohyňou vojnovej vravy Enyo a bohyňou sváru Eridou sprevádzal Area do každej bitky.[5] V Homérovej Iliade je opísaný ako Areov silný a nebojácny syn, ktorý dokáže zahnať na útek aj najodolnejšieho bojovníka.[6] V tom istom diele pomáha bratovi zapriahať otcove kone do vojnového voza pred ťažením proti Efyrejcom alebo Flegijcom.[6][7] Podľa Hésiodovho spisu Heraklov štít bratia zachránili zraneného Area z bojiska po tom, čo ho v súboji porazil hrdina Herakles.[8]

V neskoršej epike od Nonna z Panopolisu (Dionysiaka) vyzbrojil najvyšší boh Zeus Foba bleskami a Deima hromami, aby zastrašili obrovského netvora Tyfóna.[9] Neskôr obaja bratia riadili Areov voz počas vojny proti Indom.[10] V Aischylovej tragédii Siedmi proti Tébam zložilo sedem bojovníkov prísahu nad štítom s býčou krvou, pričom vzývali Area, Enyo a Foba (v preklade ako Pád vojska).[11] Podľa básnika Stésichora zasa Areov syn Kyknos staval Fobovi chrám z lebiek pocestných, ktorých predtým sťal.[12]

Zobrazenie a kult

[upraviť | upraviť zdroj]

V antických opisoch umeleckých diel mal Fobos desivý vzhľad. Hésiodos ho na Heraklovom štíte zobrazuje s horiacimi očami a bielymi ceriacimi sa zubami, pričom ho dopĺňajú alegorické postavy prenasledovania (Proioxis) a úteku (Palioxis).[8] Geograf Pausanias zaznamenal, že Agamemnónov štít vyobrazený na Kypselovej truhlici niesol postavu Foba s levou hlavou.[13] Homér zasa uvádza, sa nachádzal na Agamemnónovom štíte hneď vedľa hlavy Gorgony.[14]

Historik Plutarchos spomína, sa v starovekej Sparte nachádzala svätyňa zasvätená Fobovi (spolu so svätyňami Smrti – Thanata a Smiechu – Gelóa). Sparťania uctievali strach ako pozitívnu štátotvornú silu, ktorá namiesto trestov udržiavala disciplínu, rešpekt k zákonom a súdržnosť vojska.[15] Podľa Pausania stál tento chrám zámerne až za hranicami mesta, v blízkosti vojenských cvíčisk.[16] Plutarchos tiež uvádza, že Alexander Veľký priniesol obetu Fobovi v predvečer víťaznej bitky pri Gaugaméle, čím chcel v rámci psychologického boja vyvolať paniku a útek perzského kráľa Dareia III.[17]

Veda, jazyk a kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Astronómia: V roku 1877 objavil americký astronóm Asaph Hall dva mesiace planéty Mars (pomenovanej podľa rímskeho boha vojny). Nazval ich Fobos a Deimos podľa dvoch mytologických synov a spoločníkov gréckeho Area.[18] Fobos je z tejto dvojice satelitov väčší a k planéte bližší. Podľa neho bol pomenovaný aj sovietsky a ruský vesmírny Program Fobos.
  • Psychológia: Z gréckeho mena Fobos pochádza moderný medicínsky a psychologický termín fóbia, označujúci chorobný, iracionálny strach či úzkosť. V psychoanalytických dielach (napr. u Melanie Kleinovej) sa tento koncept ďalej rozvíja v súvislosti s nevedomým strachom.[19]
  • Moderná kultúra: Postava Foba (Phobos) sa v modernej fikcii objavuje v komiksoch (napr. vydavateľstvo Marvel), v japonskom anime (napr. Sailor Moon) alebo ako herná postava (napr. bojová herná séria Darkstalkers).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hésiodos, Teogónia 933.
  2. ↑ Antonio Ruiz de Elvira Prieto, Mitología clásica, Madrid : Gredos, 1982, s. 116. ISBN 978-84-249-0204-9.
  3. ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80.
  4. ↑ Pierre Grimal, Diccionario de mitología griega y romana, Barcelona : Paidós, 2008, s. 199. ISBN 978-84-493-2211-2.
  5. ↑ Lucius Annaeus Cornutus, Repaso de las tradiciones teológicas de los griegos, 30.
  6. 1 2 Homér, Ilias 13, 298–302.
  7. ↑ Homér, Ilias 15, 119.
  8. 1 2 Hésiodos, Heraklov štít 460.
  9. ↑ Nonnos, Dionysiaka 2, 414.
  10. ↑ Nonnos, Dionysiaka 29, 364.
  11. ↑ Aischylos, Siedmi proti Tébam 41.
  12. ↑ Stésichoros, fragment 207.
  13. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 403.
  14. ↑ Homér, Ilias 11, 36.
  15. ↑ Emma Stafford. Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece. London : Duckworth, 2000. ISBN 978-0-7156-3044-0. S. 120–125.
  16. ↑ Pausanias, Cesta po Grécku 3, 18, 6.
  17. ↑ Plutarchos, Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Alexander) 31.
  18. ↑ Asaph Hall. Names of the Satellites of Mars. [s.l.] : [s.n.], 1878. DOI:10.1002/asna.18780920304 S. 47–48.
  19. ↑ Paula Heimann, Susan Isaacs, Melanie Klein, Joan Riviere, Developments in Psychoanalysis, London : Karnac Books, 1989, s. 210. ISBN 978-1-78049-882-9.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 4.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 431.
  • Timothy Gantz. Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources. Zväzok 1. Baltimore : Johns Hopkins University Press, 1996. ISBN 978-0-8018-5360-9. S. 496.
  • Emma Stafford. Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece. London : Duckworth, 2000. ISBN 978-0-7156-3044-0. S. 272.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fobos_(mytológia)&oldid=8214094“