Fortifikačný systém mesta Komárno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°45′14″S 18°08′08″V / 47.75389°S 18.13556°V / 47.75389; 18.13556
Fortifikačný systém mesta Komárno
fortifikácia
Komarno bastion6.jpg
Bašta č. VI fortifikačného systému v Komárne
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky
Okres Komárno
Mesto Komárno
Súradnice 47°45′14″S 18°08′08″V / 47.75389°S 18.13556°V / 47.75389; 18.13556
Štýl renesancia
Výstavba 16.-19.storočie
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Fortifikačný systém mesta Komárno
ÚZPF[2]
 - číslo 301/1-45
 - dátum zápisu 13.05. 1970
Stav zachovalý
Prístupnosť verejnosti prístupný
Poloha v rámci Slovenska
RedHut.svg
Poloha v rámci Slovenska
Nitra Region - physical map.png
RedHut.svg
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Fortifikačný systém mesta Komárno je systém bášt a opevnení na území mesta Komárno a protiľahlých brehoch riek Dunaj a Váh, ktorý spolu s centrálnou pevnosťou tvorí Komárňanský pevnostný systém.

V 20. storočí pretrvávali snahy o obnovenie objektov v minulosti tvoriacich pevnostný systém. Z pôvodného systému opevnení sú zachované všetky hlavné objekty okrem časti na ľavom brehu Váhu nazývaný Vážske predmostie. Fortifikačný systém mesta Komárno je národnou kultúrnou pamiatkou od 13. mája 1970 a zahŕňa 45 objektov. V ÚZPF je pod číslom 301.[3] Komárňanský pevnostný systém je zapisaný do predbežného zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Systém opevnenia na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárom.[4]

Súčasti fortifikačného systému[upraviť | upraviť zdroj]

Fortifikačný systém mesta Komárno bol komplex polygonálneho typu a zahrňoval nasledovné prvky:

  • Protiturecká pevnosť v strede pevnostného systému – v kline ústia Váhu do Dunaja[5]
  • Palatínska línia tvoriaca ochranu na západnej strane mesta[6], tvorili ho bastiony I. - V.
  • Vážska línia opevňujúca mesto zo severu na pravom nábreží Váhu[7], tvorili ho pevnostné objekty VI. - XI. kde VI. a VII. sú bastiony
  • Vážske predmostie na slovenskej strane, ľavé nábrežie Váhu a Dunaja[8]
  • Dunajské predmostie na maďarskej strane, na pravom nábreží Dunaja, súčasťou je fort Csillág [9]
  • Pevnosť Monoštor (Sandberg) na pravom – maďarskom brehu Dunaja, oproti západnému cípu Alžbetinho ostrova, brániaca Komárom od západu[10]
  • fort Igmánd na maďarskej strane Dunaja brániaca Komárom z juhu[11]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Komárňanský pevnostný systém je najväčším fortifikačným systémom na území Slovenska a tiež bývalého Rakúska-Uhorska. Jeho stavba začala v roku 1546 s postavením prvej (tzv. Starej) pevnosti na mieste zaniknutého hradu, dostavaná bola v roku 1557.[12] Túto pevnosť značne poničila povodeň v roku 1570, od roku 1572 (do roku 1592) bola obnovovaná (staviteľom Urbanom Süessom).

V rokoch 1663 – 73 bola dobudovaná tzv. Nová pevnosť. Podľa plánov inžiniera baróna Františka Wymesa. V tomto období zároveň vznikla pevnosť v Leopoldove. Obe komárňanské pevnosti poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1763 a 1783. Po druhom zemetrasení, ktoré obe pevnosti značne poškodilo, bola v roku 1784 komárňanská pevnosť predaná v dražbe. Fortifikačný systém mesta Komárno okolo celého mesta bol prebudovaný a dostavaný v roku 1808 – 1815, kedy bola zmodernizovaná aj Nová pevnosť.

V rokoch 1839 – 1847 bola ešte vybudovaná z kameňa a tehál tzv. Palatínska línia s piatimi bastiónmi (I. - V.). Tým sa dosiahol vrchol v budovaní komárňanského pevnostného systému v kline sútoku riek Váh a Dunaj. V 60-tych rokoch boli postupne dokončené predmostia na Váhu a Dunaji (hlavnou časťou je Pevnosť Csillág), Vážska línia (pozostávajúca zo šiestich objektov VI. - XI., z ktorých len prvé dva možno nazvať bastionmi) a Sandbergská pevnosť (Monoštorská). V rokoch 1871 – 1877 bola ako posledný objekt pevnostného reťazca postavená Igmandská pevnosť, už podľa najmodernejších projektov fortového opevňovania.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GRÁFEL, Ľudovít: Pevnostný systém Komárna. Bratislava : Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1988.
  • GRÁFEL, Ľudovít: Nec arte - nec marte. NEC ARTE s.r.o., 1999.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • [1] Informačný portál Nec Arte Nec Marte o pevnostnom systéme mesta Komárno na www.komarno.sk
  • [2] Slovenské hrady - Komárno - pevnosť
  • [3] Koncepčná revitalizácia Ústrednej pevnosti v Komárne
  • [4] Ľudovít Gráfel - NEC ARTE NEC MARTE