Fosforit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fosforit
Usadená hornina
Fosforit
Ťažba fosfátov na Nauru.
Hlavné minerály apatit
Farba (y) sivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Fosforit je usadená hornina biogénneho pôvodu s obsahom P2O5 okolo od 5 % do 35 %. Je to zmes fosforečnanov prírodného pôvodu v ktorej je jedna z hlavných zložiek minerálna skupina apatitu. Používa po úprave ako hnojivo - zdroj fosforu pre výživu rastlín.

Názov fosforit sa pôvodne používal ako označenie apatitu.[1]

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Mineralogicky sú fosfority tvorené viacerými minerálmi fosforu ako sú apatit (flórapatit, hydroxylapatit, karbonátapatit), francolit alebo z amorfnej látky kleofán. Kleofán najčastejšie pochádza z organických výlučkov ako sú koprolity, čo sú fosílne exkrementy. Niekedy vytvára ooidy a pelety.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Fosfatický materiál sa nachádza v kostiach a zuboch všetkých chordátov, ktorých odumreté telá sa môžu nachádzať rozptýlené v sedimentoch. V prípade, že je takto nahromadené väčšie množstvo týchto pozostatkov označujú sa vzniknuté sedimenty bonebeds. Väčšie koncentrácie fosfátov nie sú bežné, najčastejšie sa nachádzajú na plytkých šelfoch. Najmä v oblastiach s veľkou produktivitou organickej hmoty ale nízkym okysličením vody. Nevyskytujú sa však v plne anoxyckom prostredí.[2] Akumulácie fosforitov vznikajú aj hromadením trusu vtákov na ostrovoch (guáno). Niekedy sa môže hromadiť klastický apatit zo zvetrávajúcich granitoidných hornín v náplavoch.[3]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Fosfáty sa vyskytujú už od konca prekambria, iné veľké ložiská sú známe z permu a z hraníc krieda-paleogén a miocén-pliocén. Najznámejšia je permská formácia Phosphoria v USA, ktorá sa rozprestiera na ploche 350 000 km2.

Na Slovensku sú fosfority známe z niektorých druhohorných súvrství. Nájdené boli napr. v allgäuskom súvrství fatrika.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2010-03-15]. Dostupné online.
  2. Nichols, G., 2009: Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, 419 s.
  3. PETRÁNEK, J. Geologická on-line encyklopedie [online]. geology.cz, [cit. 2010-03-15]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.