François Leterrier
| François Leterrier | |
| francúzsky režisér, scenárista a herec | |
| Rod. meno | François Jean Pierre Gilbert Leterrier |
|---|---|
| Štát pôsob. |  Francúzsko |
| Narodenie | 26. máj 1929 Margny-lès-Compiègne, Francúzsko |
| Úmrtie | 3. december 2020 (91 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Národnosť | francúzska |
| Profesia | režisér, scenárista, herec |
| Aktívne roky | 1960 – 1993 |
| Odkazy | |
| Commons |  François Leterrier |
François Leterrier (* 26. máj 1929, Margny-lès-Compiègne – † 3. december 2020, Paríž) bol francúzsky režisér, scenárista a herec. Je otcom filmára Louisa Leterriera. Filmár zomrel 4. decembra vo veku 91 rokov v Paríži.[1][2][3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]François Leterrier študoval filozofiu predtým, ako bol poslaný do armády v Maroku. V roku 1956 ho filmár Robert Bresson vybral do hlavnej úlohy Un condamné à mort s'est échappé ou Le vent souffle où il veut (1956). Hereckej kariére sa však nevenoval a radšej sa zameral na réžiu. François Leterrier začínal ako asistent režisérov pre Louis Malleho a bratov Allégretovcov. Režírovať začal v roku 1961 keď nakrútil film Les mauvais coups. Uznanie kritikov si získal vďaka ambicióznym a veľmi úspešným autorským filmom ako Un roi sans divertissement (1963), Kráľovská poľovačka (1969) alebo Projection privée (1973). Úspech však prichádzal pomaly a odvtedy François Leterrier preorientoval svoju kinematografiu na komerčnejšie projekty. Najprv režíroval tretiu časť Emmanuelleiných sexuálnych dobrodružstiev vo filme Zbohom, Emmanuella (1977). Potom sa ku komédii priblížil z pohľadu morálnej kroniky vo snímke Choď za mamou, otec pracuje (1978), ktorý vo Francúzsku prekonal milión vstupov v kinách. Neskôr sa stretol s Christianom Clavierom, s ktorým nakrútil film Je vais craquer (1980), ktorý tiež prilákal viac ako milión divákov. S Clavierom ešte nakrútil Les babas-cool, uvedený pod nepravdepodobným názvom Quand tu seras débloqué, fais-moi signe! (1981). Pokračoval filmom Le garde du corps (1984) s Gérardom Jugnotom a Jane Birkin v hlavných úlohách. V roku 1985 Leterrier spolupracoval zo scenáristom Gérardom Lauzierom na komédii Zlomky života (1985), ktorý sa stretol so zmiešaným úspechom. Koncom kariéry sa venoval takmer výlučne televíznym projektom a posledným filmovým režisérskym počinom bol Le fils du Mékong (1991).[4][5]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Režisér
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ALLOCINE. Filmographie François Leterrier [online]. AlloCiné, [cit. 2025-09-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ François Leterrier, acteur chez Robert Bresson puis réalisateur de comédies grand public, est mort. Le Monde, 2020-12-08. Dostupné online [cit. 2025-10-09]. (po francúzsky)
- ↑ CINETOM. DÉCÈS DU CINÉASTE-ACTEUR FRANCOIS LETERRIER & DÉCÈS DE CAROLINE CELLIER [online]. CINETOM, [cit. 2025-10-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ François Leterrier - Cinémathèque française [online]. cinema.encyclopedie.personnalites.bifi.fr, [cit. 2025-09-26]. Dostupné online.
- ↑ François Leterrier [online]. [Cit. 2025-09-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému François Leterrier