Francúzsko-nizozemská vojna
| Francúzsko-nizozemská vojna | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Dobytie Coevordenu nizozemskými jednotkami pod velením Carla von Rabenhaupta v decembri roku 1672. Obraz od Pietra Wouwermana uložený v Rijksmuseu. | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Francúzske kráľovstvo Švédske impérium Anglické kráľovstvo Münster Falcko Sasko |
Republika siedmich spojených provincií Svätá ríša rímska Brandenbursko-Prusko Španielske impérium | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Ľudovít XIV. Karol II. (Anglicko) Karol XI. (Švédsko) |
Viliam III. Oranžský Johan de Witt Michiel Adriaenszoon de Ruyter Leopold I. Raimondo Montecuccoli Karol II. (Španielsko) | ||||||||
Francúzsko-nizozemská vojna v rokoch 1672 až 1678 predstavovala ozbrojenú konfrontáciu a diplomatický stret medzi Francúzskym kráľovstvom a Švédskym impériom na jednej strane a Nizozemska spolu s krajinami Svätej ríše rímskej a Španielskeho impéria na strane druhej. Kľúčovú úlohu predstavovali v tejto vojne ekonomické motívy.
Príčiny a predohra konfliktu
[upraviť | upraviť zdroj]Ľudovít XIV. ako francúzsky kráľ bol napokon po závere tzv. Devolučnej vojny v rokoch (1667 až 1668) pripravený pre nový vojenský útok voči Spojeným nizozemským provinciám. Dôvod predstavovali finančné motívy, keďže práve Francúzske kráľovstvo malo v pláne získať podiel v európskom obchode na úkor Nizozemska.
Hra diplomacie a zbraní začína
[upraviť | upraviť zdroj]V období rokov 1670 až 1672 došlo k uzavretiu spojeneckých zmlúv medzi štátnymi predstaviteľmi Francúzskeho kráľovstva na jednej strane a porýnskymi arcibiskupmi-kurfistami, taktiež Saskom, Falckom, brunšvickými vojvodstvami a Bavorskom na strane druhej. V roku 1672 sa uzavrel nový spojenecký pakt a to presnejšie medzi štátnymi predstaviteľmi Francúzskeho kráľovstva a Švédskeho impéria. V novembri roku 1671 sa cisár Leopold I. Habsburský vyjadril k zachovaniu neutrálneho postoja k začatiu novej vojny.[1]
V čase druhého júnového týždňa roku 1672 sa podarilo Francúzskemu kráľovstvu zmobilizovať mohutnú armádu v sile 100 000 vojakov, ktorá prekročila rieku Rýn, čím zaútočila na územie Spojených nizozemských provincií z východu. Do konca júna sa tak francúzskym armádam podarilo okupovať provincie Geldern a Utrecht. Ríšske oddiely ako francúzski spojenci medzitým úspešne zavŕšili vojenské obľahnutie a okupáciu miest Overijsel, Drente a časť provincie Groningen. Nizozemské velenie armád sa tak rozhodlo pre posledný a zároveň zúfalý skutok a to vypustenie vodných hrádzí, čím práve touto taktikou malo dôjsť k spomaleniu francúzskej vojenskej ofenzívy. Provincie Holland a mesto Amsterdam bolo možné dobyť iba z mora, čo však francúzsky kráľ Ľudovít XIV. s plánom definitívneho zničenia nizozemskej štátnosti, nebral skutočne vážnym spôsobom. Jeho dobyvačné ambície s cieľom pokoriť vojensky nizozemské územie však napokon vyšiel bez úspechu. Dňa 20. júna roku 1672 bol penzionár Johann de Witt, ktorý mal snahu pre územné ústupky voči francúzskej vojenskej moci, spolu so svojím bratom zlynčovaný na smrť, pričom nový post miestodržiteľa provincií Holland a Zeeland získal vtedy dvadsaťdvaročný princ menom Viliam III. Oranžský po voľbe Generálnymi stavmi. Francúzska vojenská invázia do Nizozemska tak vyvolala poplach na území celej Svätej ríše rímskej. Cisár Leopold I. Habsburský spolu s brandenburským kurfistom zmobilizovali a vyslali na západ oddiely, ktoré mali za cieľ vyvinúť vojenský nátlak na francúzske armády.
Dňa 30. augusta roku 1673 tak došlo k uzavretiu spojeneckého paktu namiereného proti francúzskym vojenským silám v meste Haag. Signatármi boli predstavitelia štátnej diplomacie Svätej ríše rímskej, Nizozemska, Španielskeho impéria a vypudeného vojvodu z Lotrinska. Do konca roku 1673 tak museli francúzske armádne oddiely vykonať vojenský odchod preč z územia Nizozemska. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. tak napokon pochopil, že nie je možné skoncovať so suverenitou Nizozemska. Po tomto akte sa však francúzskym armádam podarilo ešte v roku 1674 vyplieniť územie Falcka.[2]
Zároveň sa francúzskym armádam podarilo ešte dňa 5. januára roku 1675 pod velením maršala Henriho de la Tour pri Türkheime na cisárskymi oddielmi, čím ich donútili ustúpiť z územia Lotrinska.[3]
Vojenský útlm moci francúzskych spojencov
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 28. júna roku 1675 došlo k ozbrojenému stretu medzi armádami Švédskeho impéria na jednej strane a Prusmi na strane druhej. Touto bitkou tak došlo k brandenburskému vymaneniu spod nadvlády nepriateľa. Zároveň došlo k tomu, že pruský vojvoda začal pomaly ale isto spriadať politické plány, vďaka ktorým položil základy pre nové veľmocenské postavenie Pruska na pôde európskeho svetadielu. Spočiatku sa po tejto vojenskej bitke podarilo brandenburskému kurfistovi vypudiť švédske okupačné sily z územia Predného Pomoranska, lenže podľa podmienok mierovej zmluvy uzavretej dňa 29. júla roku 1678 pri Saint-Germain-en-Laye sa tejto dŕžavy však musel napokon zriecť.[4]
Diplomatická zmena pre Francúzske kráľovstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Storočné francúzsko-nizozemské zahraničné vzťahy v duchu priateľstva prestali existovať a to v dôsledku tejto vojny. Najvyššia štátna moc Spojených nizozemských provincií zaujala voči diplomacii Francúzskeho kráľovstva nepriateľský postoj, čím uzavrela spojenectvo so španielskymi a rakúskymi Habsburgovcami. Zároveň to boli ríšske kniežatá, ktoré začali zmýšľať tak, že práve Francúzske kráľovstvo na čele s panovníkom Ľudovítom XIV. ohrozuje ich suverénne postavenie oveľa viac než cisár. Opačný kurz spojenectva zmenilo taktiež Anglické kráľovstvo.[5]
Záver vojny a jeho dôsledky
[upraviť | upraviť zdroj]Bližšie informácie v hlavnom článku: Nijmegenský mier
Oslabenie krajín z dôsledkov vojnového konfliktu napokon donútilo predstaviteľov štátnych diplomacií, aby začali viesť medzi sebou mierové rozhovory. Výsledkom týchto rozhovorov bol napokon mier medzi Francúzskym kráľovstvom a Spojenými nizozemskými provinciami uzavretý dňa 17. septembra roku 1678 v meste Nijmegen.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 98.
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Evropská politika (1648 - 1914). 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml, 1999. ISBN 80-902261-3-2. S. 20; 21.
- ↑ BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 302.
- ↑ BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. 1. slov. vyd. Bratislava : Fortuna Print, 2004. ISBN 80-89144-31-4. S. 396; 397.
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Evropská politika (1648 - 1914). 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 1999. ISBN 80-902261-3-2. S. 21.
- ↑ SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492–1914. 1. vyd. Praha : Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2002. ISBN 80-86493-06-7. S. 99.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- SKŘIVAN, Aleš. Evropská politika (1648 - 1914). Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 1999. 269 s. ISBN 80-902261-3-2.
- SKŘIVAN, Aleš. Lexikon světových dějin 1492–1914. Praha: Nakladatelství Aleš Skřivan ml., 2002. 447 s. ISBN 80-86493-06-7.
- TEEPLE, John B. Kronika svetových dejín. Preklad Lucia Benediková a kol. Bratislava : Ikar, 2004. 666 s. ISBN 80-551-0870-6.
- BEIER, Brigitte a kol. Kronika svetových dejín. Preklad Pavol Valachovič et al. 1. slov. vyd. [Bratislava]: Fortuna Print, 2004. 640 s. ISBN 80-89144-31-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzsko-nizozemská vojna
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Franco-Dutch War na anglickej Wikipédii.