Franjo Kuharić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Franjo Kuharić
kardinál Svätej rímskej cirkvi
emeritný arcibiskup záhrebský
Franjo Kuharić
Deus caritas est
Boh je láska
Štát pôsobeniaJuhoslávia Juhoslávia
Chorvátsko Chorvátsko
Funkcie a tituly
Arcibiskup záhrebský
16. jún 1970 – 5. júl 1997
Predchodca Franjo Šeper Josip Bozanić Nástupca
Pomocný biskup záhrebský
3. máj 1964 – 16. jún 1970
Biografické údaje
Narodenie15. apríl 1919
Pribić, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes Chorvátsko)
Úmrtie11. marec 2002 (82 rokov)
Záhreb, Chorvátsko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka5. júl 1945 (26 rokov)
Záhrebská katedrála, Záhreb
Alojzije Stepinac
arcibiskup záhrebský
InkardináciaZáhrebská arcidiecéza
Biskup
Menovanie15. február 1964 (44 rokov)
Pavol VI.
Konsekrácia3. máj 1964 (45 rokov)
Záhrebská katedrála, Záhreb
SvätiteľFranjo Šeper
arcibiskup záhrebský
SpolusvätiteliaDragutin Nežic
biskup v Poreč i Pula
Josip Lach
pomocný biskup záhrebský
Kardinál
Menovanie2. február 1983 (63 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolS. Girolamo dei Croati (degli Schiavoni)
Odkazy
Franjo Kuharić na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Franjo Kuharić

Franjo Kuharić (* 15. apríl 1919, Pribić, SHS – † 11. marec 2002, Záhreb, Chorvátsko) bol chorvátsky rímskokatolícky duchovný, biskup, arcibiskup-metropolita záhrebský (1970 – 1997) a kardinál; čestný člen Chorvátskej akadémie vied a umení.[1]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako najmladšie, trináste dieťa v chudobnej rodine v časti Gornji Pribić obce Krašić.

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval teológiu v Záhrebe. Za kňaza bol vysvätený 15. júla 1945. Pri jeho vysvätení povedal v záhrebskej katedrále arcibiskup Alojzije Stepinac mladým novokňazom slávnu vetu: „Posielam vás do krvavej kúpele.“

Krátko slúžil ako kaplán vo farnosti Radoboj a ako správca farnosti Rakov Potok a Sv. Martin pod Okićem. Dvakrát sa naňho pokúsili spáchať atentát (v roku 1947 v Rakov Potoku a v roku 1948 v Jakovlje), ale prežil. Vtedajší záhrebský arcibiskup-koadjútor Franjo Šeper ho na jeseň 1957 menoval za správcu farnosti v Samobore.

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

15. februára 1964 bol pápežom Pavlom VI. menovaný za pomocného biskupa záhrebského. Biskupské svätenie prijal 3. mája 1964 v záhrebskej katedrále. Keď bol v auguste 1969 Franjo Šeper menovaný za prefekta Kongregácie pre náuku viery, Kuharić bol menovaný apoštolským administrátorom v Záhrebe, 16. júna 1970 záhrebským arcibiskupom a v septembri toho istého roku bol zvolený za predsedu Biskupskej konferencie Juhoslávie. V roku 1970 obdržal čestný doktorát na univerzite v Záhrebe.

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Ján Pavol II. ho 2. februára 1983 na verejnom konzistóriu menoval za kardinála. Bol morálnou autoritou ako počas totalitného režimu, tak aj po osamostatnení Chorvátska. Podporoval obranu Chorvátska, no vyzýval na dodržiavanie morálnych princípov.

Sprevádzal pápeža Jána Pavla II. počas jeho návštevy v Chorvátsku v roku 1994. Do dôchodku odišiel 5. júla 1997 z dôvodu dovŕšenia kánonického veku. Jeho nástupcom sa stal Josip Bozanić.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zomrel 11. marca 2002 v Záhrebe a bol pochovaný v krypte záhrebskej katedrály.

Proces blahorečenia[upraviť | upraviť zdroj]

11. marca 2012 Záhrebská arcidiecéza oznámila, že začala proces blahorečenia Franja Kuharića.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pisma i razmatranja o katoličkom svećeništvu, 1974
  • Korizmene poslanice i poruke, 1985
  • Poruke sa Stepinčeva groba, 1990

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SKOK, Dobriša. HAZU: Počasni članovi [online]. [Cit. 2015-05-03]. Formát PDF. Dostupné online. (po chorvátsky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Franjo Kuharić na chorvátskej Wikipédii, Franjo Kuharić na slovinskej Wikipédii a Franjo Kuharić na anglickej Wikipédii.

Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Predchodca
Franjo Šeper
Arcibiskup záhrebský
16. jún 1970 – 5. júl 1997
Nástupca
Josip Bozanić