Frank Schwalba-Hoth

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Frank Schwalba-Hoth (* 12. december 1952, Hamburg) je politik a člen nemeckej strany Zelených a bývalý poslanec parlamentu Spolkovej krajiny Hesensko a Európskeho parlamentu.

Po absolvovaní strednej školy (Otto-Hahn-Gymnasium v Geesthacht) a vojenskej služby, Frank Schwalbe-Hoth v rokoch 1974 až 1981 študoval na univerzite v Marburgu. Žije v Bruseli a má jednu dcéru.

Aktivity pred parlamentnou politikou[upraviť | upraviť zdroj]

Schwalba-Hoth bol politicky aktívny už počas svojich štúdií. V školskom roku 1979/80 bol zvolený za predsedu študentského parlamentu na univerzite. Následne založil medzi študentmi prvú skupinu Zelených (Grün-Bunt-Alternative Liste, GBAL) ako aj prvú študentskú vládu Zelených (Allgemeiner Studentenausschuss, AStA) na nemeckej univerzite. Okrem toho pôsobil v iniciatívach ako "3rd International Tribunal Russell" (3e Tribunal Russell International), ktorého cieľom bolo skúmať situáciu v oblasti ľudských práv v Spolkovej republike Nemecko, alebo v médiách, a to prostredníctvom "Informačného servisu pre šírenie vynechaných správ" (Informationsdienstzur Verbreitung unterbliebener Nachrichten ID)

Parlamentné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1978 bol Schwalba-Hoth spoluzakladateľom viacerých strán ako GLW a GLH, ktoré predchádzali založeniu Národnej strany Zelených v roku 1980. V rokoch 1981/82 bol jedným z dvoch prezidentov a hovorcom Zelených v Spolkovej krajine Hesensko. Bol považovaný za predstaviteľa najradikálnejšieho krídla Zelených, tzv. «fundis». Od decembra 1982 do augusta 1983, bol poslancom parlamentu Spolkovej krajiny Hesensko, kde predstavil návrh zákona o vzdelávaní učiteľov, ktorý sa stane prvým zákonom pochádzajúcim z dielne Zelených, ktorý bol prijatý v Nemeckom parlamente. Keď mierové hnutie protestovalo proti americkým zámerom nainštalovať novú generáciu rakiet na nemeckom území, (Schwalbe-Hoth, ktorý tento protest podporoval, počas parlamentnej recepcie vo Wiesbadene) nastriekal svoju vlastnú krv na medaile generála S. Williamsa, amerického generála zo základne vo Frankfurte. Táto udalosť vyvolala vo verejnosti ostrú kontroverznú diskusiu. Zatiaľ čo väčšina tlače tento čin odsúdila, väčšinou členov strany ako aj zástupcov mierového hnutia bol tento čin oslavovaný. V rokoch 1984 až 1987 bol Schwalbe-Hoth členom Európskeho parlamentu. V rokoch 1986-1987 bol podpredsedom Výboru pre petície a jedným z dvoch spolupredsedov parlamentnej skupiny Zelených, nazývaných v tej dobe skupina „Arc-en-Ciel“ (Dúha). Vzhľadom k princípu rotácie,rezignoval v polovici volebného obdobia.

Politický konzultant a stratég[upraviť | upraviť zdroj]

Potom bol vedúcim kancelárie Greenpeace pri EÚ, v spolupráci so Silvanou Koch-Mehrin (ktorá bola rokoch 2004-2014 poslankyňou EP a zastávala viacero funkcií) založil konzultačnú spoločnosť Conseillé+Partners. Od roku 2002 pracuje ako nezávislý politický analytik a stratég. Počas viacerých rokov pracoval v rámci programu TEAP (TACIS Environmental Awareness Raising Programme) Európskej komisie v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu a Mongolska, podieľal sa na ratifikácii Aurhurského dohovoru Convention d'Aarhus v Moldavsku a na Ukrajine.

Špecializuje sa na oblasti, ako je občianska spoločnosť, trvalo udržateľný rozvoj, energetika, životné prostredie, inštitucionálny rozvoj v Európskej únii. Od roku 1989 organizuje každý mesiac neformálne večere networkingu s názvom „Soirée internationale“ [1]. Na tieto večerné posedenia prichádza priemerne 60 - 80 účastníkov z rôznych prostredí a to ako na národnej, profesijnej, sociálnej a kultúrnej úrovni. Od roku 2006, Schwalbe-Hoth je členom poradného zboru „Right Livelihood Foundation“ (zakladateľ Jakob von Uexküll), nadácie, ktorá každý rok v decembri udeľuje alternatívnu Nobelovu cenu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fraktion der Grünen im Hessischen Landtag: Broschüre Die Würde einer Uniform ist antastbar- eine Dokumentation. Août 1983
  • Lothar Bembenek, Frank Schwalba-Hoth: Hessen hinter Stacheldraht, verdrängt und vergessen: KZs, Lager, Aussenkommandos. Frankfurt: Eichborn Verlag 1984
  • Katja Ridderbusch: Der Tross von Brüssel. Wien: Czernin Verlag. 2006
  • Frank Schwalba-Hoth: Stakeholder.eu, The Directory for Brussels, Berlin, Lexxion Verlag, 2011 et 2012.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]