František Škroup

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Škroup
český hudobník, dirigent a hudobný skladateľ
český hudobník, dirigent a hudobný skladateľ
Narodenie3. jún 1801
Osice Česko
Úmrtie7. február 1862 (60 rokov)
Rotterdam, Holandsko
RodičiaDominik Josef Škroup
SúrodenciJan Nepomuk Škroup
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Škroup

František Jan Škroup (* 3. jún 1801, Osice, Česko – † 7. február 1862, Rotterdam, Holandsko) bol český hudobník, dirigent a hudobný skladateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine osického kantora a skladateľa Dominika Josefa Škroupa ako piate dieťa. Prvé zoznámenie s hudbou dostal u svojho otca a od svojich 8 rokov už verejne vystupoval s hrou na flautu. Už v rokoch 1812 – 1813 bol vokalistom v pražskej Lorete a Týnskom chráme. V rokoch 18141819 študoval na gymnáziu v Hradci Králové. Následne sa odobral do Prahy, kde absolvoval dva roky štúdia filozofie a v roku 1822 začal študovať na pražskej univerzite právo[1]. Aby si na svoje štúdium zarobil, vyučoval hudbu a spev a vypomáhal v zbore Stavovského divadla. Štúdia však nedokončil. V Prahe sa stýkal s už dnes zabudnutým skladateľom Janom Aloisom Jelenom.

Čoskoro sa do popredia jeho záujmu dostalo ochotnícke divadlo a spolu s inými vlastencami založil v roku 1823 prvú českú opernú družinu, ktorá si vzala za úlohu prevádzkovať v Prahe predstavenia českých opier.

23. decembra 1823 bola v Stavovskom divadle hraná po čsky vtedy obľúbená opera rakúskeho skladateľa Josefa Weigla Rodina švejcarská, ktorú do češtiny preložil básnik a poslucháč filozofie Simeon Karel Macháček. Opera bola vykonaná ochotníkmi, ale jej úspech (aj finančný) prispel k tomu, že od tej doby bolo Stavovské divadlo otvorené aj pre ďalšie české predstavenia. Úspech tejto a ďalších opier spievaných v češtine bol pre neho podnetom na skomponovanie prvej českej opery Dráteník na libreto J. K. Chmelenského. Opera bola prvýkrát vykonaná s veľkým úspechom v Stavovskom divadle 2. februára 1826. Povzbudený jej úspechom začal komponovať ďalšie opery na Chmelenského české texty – Oldřich a Božena, Libušin sňatek. Tieto opery však už nedosiahli takého úspechu.

V roku 1827 bol menovaný druhým kapelníkom Stavovského divadla, v roku 1837 sa potom stal jeho prvým kapelníkom. Tým bol potom po dobu 20 rokov. Nesmrteľnosť mu zaistila hudba na fraške Josefa Kajetána Tyla Fidlovačka aneb Žádný hněv a žádná rvačka, v ktorej pri premiére konanej 21. decembra 1834 prvýkrát zaznela pieseň slepého žobráka Mareša Kde domov můj?, ktorá sa neskôr stala českou národnou hymnou.

Bol výborným dirigentom a za svojho pôsobenia v Stavovskom divadle nacvičili mnoho klasických opier, skladal rad predohier a scénických hudieb k niektorým hrám a fraškám. Získal si tiež zásluhy ako skladateľ českých piesní a zborov. V rokoch 1836 – 1845 pôsobil ako organista synagógy v Dušní ulici (Praha).

V roku 1857 bol po 30 rokoch pôsobenia v Stavovskom divadle prepustený a daný do penzie pre neúspech svojich opier a pre nezhody s vtedajším riaditeľom divadla Stõgrom. Otvoril si spevácku školu, kde v rokoch 1857 – 1859 vyučoval. Jeden rok bol aj riaditeľom Žofínskej akadémie[1]. V roku 1860 prijal miesto kapelníka u nemeckej opery v meste Rotterdam. Po necelých dvoch rokoch tu 7. februára 1862 zomrel a je pochovaný na rotterdamskom protestantskom cintoríne.

Jeho prvou manželkou bola speváčka Vilemína Škroupová, rodená Koudelková, s ktorou mal dve dcéry. Jeho druhá žena, Karolina Kleinwächterová, bola dcérou bankára a riaditeľa Pražskej paroplavebnej a plachtovejé spoločnosti Karla Kleinwächtera a vnučkou podnikateľov Karla Antona Ballabena, oi. Majiteľa usadlosti Balabenka. Zo siedmich detí vynikol syn Alfréd, neskoršieho skladateľa a dirigenta.[2]

Často sa zdržiaval v Trnovej nad Vltavou, najprv u miestneho farára, neskôr na veľkostatku patriacemu k najstaršej českej roľníckej škole, ktorý tu v roku 1838 kúpil jeho brat Václav Škroup. Podľa Františka Škroupa je pomenovaná neďaleká Škroupova vyhliadka na vltavské údolie (podľa Trnovskej tradície práve v Trnové vznikol nápev piesne Kde domov můj?) a Trnová nechala na počesť jeho tunajších pobytov vydať turistickú známku.[3][4]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

František Škroup na obraze Antonína Machka z roku 1840

Ako spevák pôsobil ako tenor a barytón. Ako vedúci muž opery Stavovského divadla má veľkú zásluhu na tom, že práve v túto dobu sa v Prahe hrali (prvýkrát) významní hudobní skladatelia, napr. Richard Wagner (Škroup sa zaslúžil o uvedenie Wagnerovej opery Tannhäuser 25. novembra 1854 v Stavovskom divadle, ktorá je zaujímavá aj tým, že išlo o prvé vyhotovenie Wagnerovej opery na území Rakúskeho cisárstva).[5] Podľa mienky odborníkov boli hrané v slušnej kvalite.

Väčšina jeho diel sú opery, ktoré na české pomery mali veľmi slušnú úroveň, na svetové pomery však rozhodne nestačili a nie je možné tvrdiť, že by zasiahol do svetovej hudby. Skladal ako na české, tak na nemecké texty.

Zložil hudbu k piesni Kde domov můj?.

Ďalej bol redaktorom zbierky Věnec ze zpěvů vlasteneckých, 1839.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Kolektív autorov: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str.491
  2. http://www.prostor-ad.cz/pruvodce/okolobrd/trnova/rodokmen.htm
  3. História obce Trnová, Trnovská krčma
  4. Průvodce Okolo Brd: Trnová: Osobnosti – František Škroup (1801-1862), Prostor o. p. s. – architektura, interiér, design, text nedatován
  5. KUČERA, Jan Pavel. Drama zrozené hudbou : Richard Wagner. Praha : Paseka, 1995. 266 s. ISBN 80-7185-002-0. S. 124.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Škroup na českej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]