František (pápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
František
Franciscus
266. rímsky biskup
František (pápež)
Erb František
Miserando atque eligendo
František - podpis
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. marec 2013 – 
Predchodca Benedikt XVI.
Arcibiskup buenosaireský
28. február 1998 – 13. marec 2013
Predchodca Antonio Quarracino Mario Aurelio Poli Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Občianske meno Jorge Mario Bergoglio
Narodenie 17. december 1936 (78 rokov)
Buenos Aires
Svätenia
Cirkev rímskokatolícka
Rehoľník
Rehoľa Spoločnosť Ježišova
Večné sľuby 22. apríl 1973 (36 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka 13. december 1969 (32 rokov)
Ramón José Castellano
emeritný arcibiskup córdobský
Biskup
Menovanie 20. máj 1992 (55 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia 27. jún 1992 (55 rokov)
Svätiteľ Antonio Quarracino
arcibiskup buenosaireský
Spolusvätitelia Ubaldo Calabresi
apoštolský nuncius v Argentíne
Emilio Ogñénovich
biskup mercedeský
Kardinál
Menovanie 21. február 2001 (64 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeň kardinál-kňaz
Titulárny kostol San Roberto Bellarmino
Pápež
Voľba 13. marec 2013 (76 rokov)
Intronizácia 19. marec 2013 (76 rokov)
Odkazy
Spolupracuj na Commons František
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

Portal.svg Biografický portál

František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires), je argentínsky duchovný a 266. pápež katolíckej cirkvi (zvolený v konkláve 13. marca 2013.[1])

Jeho zvolenie prinieslo do dejín pápežstva tri historické prvenstvá: je prvým pontifikom pochádzajúcim z amerického svetadielu, prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole a po viac ako 1270 rokoch prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako jedno z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio bol železničným pracovníkom.[3] Jeho matka sa volala Regina Mária Sívori.

Získal titul magistra chémie na Univerzite Buenos Aires (špa. Universidad de Buenos Aires). V 21 rokoch sa rozhodol byť kňazom.

Kňazské pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bergoglio vstúpil do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958 a študoval, aby sa stal kňazom v jezuitskom seminári vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).[4]

V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z „Colegio Máximo San José“ v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na „Colegio de la Inmaculada“ (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.

V roku 1967, keď dokončil štúdium teológie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano. Bolo to 13. decembra 1969. Sľuby zložil 22. apríla 1973. Potom pôsobil ako profesor teológie a argentínsky provinciál jezuitov (v rokoch 1973 až 1979).

Erb kardinála Bergoglia

V roku 1980 bol pozvaný ako rektor seminára v „San Miguel“. V tejto funkcii slúžil až do roku 1986. Neskôr pracoval na doktorskej dizertácii na „Sankt Georgen“ v Nemecku. Potom sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Córdobe.

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

20. mája 1992 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina. V júli 1997 bol vymenovaný za arcibiskupa koadjútora. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. Od r. 1998 bol aj ordinárom pre východných katolíkov v Argentíne, teda pre tých, ktorí v krajine nemali svoju eparchiu.[5][6]

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Pri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála. Ako kardinál, bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:

Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny.

Pri konkláve v roku 2005 bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Od 8. novembra 2005 až do roku 2011 (dve trojročné funkčné obdobia) bol predsedom Argentínskej biskupskej konferencie.

Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení

Pápež[upraviť | upraviť zdroj]

Po konkláve v roku 2013 sa 13. marca po piatej voľbe stal o 19:06 SEČ (UTC+1) 266. pápežom. Vybral si meno František podľa svätého Františka z Assisi.[7] Oficiálne sa jeho meno uvádza bez rímskej číslice.[2] Pred verejnosť vystúpil na balkóne vo Vatikáne o 20:22 SEČ.[8]

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.

Pápež František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.[9]

28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi.[10] Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nahromaždili od apríla.[11]

Pápež František sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[12][13]

27. apríla 2014 vyhlásil pápež František na Námestí svätého Petra za svätých pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII.[14] Prítomných bolo približne 800 000 ľudí,[15] vrátane katolíckych veriacich, protestantov, pravoslávnych veriacich, moslimov, židov, kráľov, prezidentov, tisícok kňazov, stoviek biskupov, arcibiskupov a kardinálov; prítomný bol aj emeritný pápež Benedikt XVI. V prípade Jána XXIII. urobil pápež výnimku a vyhlásil ho za svätého aj bez ďalšieho potvrdeného zázraku po beatifikácii.[16]

19. októbra 2014 pápež František vyhlásil za blahoslaveného pápeža Pavla VI.[17]

Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)

Apoštolské cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František počas svojho pontifikátu absolvoval tieto apoštolské cesty (plánované sú označené kurzívou):

Dokumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Encykliky[upraviť | upraviť zdroj]

Exhortácie[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
  • Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
  • Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
  • Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
  • Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
  • La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
  • Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
  • El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
  • spoluator s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
  • Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
  • Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.

V slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.

V češtine[upraviť | upraviť zdroj]

František a vymenovania biskupov na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TÓDA, Mirek; PROKOPČÁK, Tomáš. Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny [online]. SME, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online.
  2. a b Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ [online]. TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2013-03-20]. Dostupné online.
  3. RICE-OXLEY, Mark. Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty [online]. Guardian, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ROCCA, Francis X.. Cardinal Jorge Bergoglio: a profile [online]. Catholic Herald, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Pope Francis
  6. Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність
  7. GAZDA, Imrich. Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných [online]. Svet kresťanstva, 2013-03-16, [cit. 2013-03-16]. Dostupné online.
  8. DAY, Michael. Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics [online]. The Independent, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom [online]. TK KBS, 2013-05-10, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  10. Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení [online]. TK KBS, 2013-09-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  11. Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov [online]. TK KBS, 2013-10-01, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  12. Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka [online]. TK KBS, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  13. Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’ [online]. The Washington Post, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  14. Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny [online]. TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  15. Účasť na kanonizácii sa odhaduje na 800 tisíc ľudí [online]. TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  16. Ján XXIII. a Ján Pavol II.: Neštandardné procesy svätorečenia [online]. Svet Kresťanstva, 2013-07-08, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  17. Pápež Pavol VI. je blahoslavený, dňom slávenia je 26. september [online]. TK KBS, 2014-10-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  18. Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku [online]. TK KBS, 2014-09-21, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  19. Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu [online]. TK KBS, 2014-11-25, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  20. Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo [online]. TK KBS, 2015-06-06, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  21. Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016 [online]. TK KBS, 2015-02-03, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  22. Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa [online]. TK KBS, 2013-07-08, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  23. Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce [online]. TK KBS, 2013-09-23, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  24. Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh) [online]. TK KBS, 2013-10-04, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  25. Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla [online]. TK KBS, 2014-06-21, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  26. Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise [online]. TK KBS, 2014-07-05, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  27. Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta [online]. TK KBS, 2014-07-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  28. Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte [online]. TK KBS, 2014-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  29. Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  30. V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  31. Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  32. Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň) [online]. TK KBS, 2013-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  33. a b c Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj [online]. TK KBS, 2015-04-16, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  34. Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu [online]. TK KBS, 2015-04-22, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  35. Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň) [online]. TK KBS, 2014-05-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  36. Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň) [online]. TK KBS, 2014-08-18, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  37. Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja [online]. grkatba.sk, 2014-11-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  38. Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny [online]. TK KBS, 2015-01-15, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  39. Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie [online]. TK KBS, 2015-01-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  40. Predstavili novú encykliku pápeža Františka Lumen fidei (Svetlo viery) [online]. TK KBS, 2013-07-05, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  41. Zverejnili encykliku pápeža Františka Laudato si’ o starostlivosti o „spoločný dom“ [online]. TK KBS, 2015-06-18, [cit. 2015-07-03]. Dostupné online.
  42. Nová exhortácia Svätého Otca Františka Evangelii Gaudium [online]. TK KBS, 2013-11-26, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  43. Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa [online]. TK KBS, 2013-04-19, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  44. Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. TK KBS, 2013-07-11, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  45. a b Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  46. Novým rožňavským biskupom sa stal Stanislav Stolárik [online]. Svet Kresťanstva, 2015-03-21, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František (papež) na českej Wikipédii.


Predchodca:
Benedikt XVI.
Pápežský znak Pápež
František
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca: