František (pápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
František
Franciscus
266. rímsky biskup
František
Erb František
Miserando atque eligendo
„Poľutovaniahodný, ale vyvolený“
František - podpis
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. marec 2013 – súčasnosť
Predchodca Benedikt XVI.
Arcibiskup buenosaireský
28. február 1998 – 13. marec 2013
Predchodca Antonio Quarracino Mario Aurelio Poli Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Občianske menoJorge Mario Bergoglio
Narodenie17. december 1936 (81 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova
Večné sľuby22. apríl 1973 (36 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka13. december 1969 (32 rokov)
Ramón José Castellano
emeritný arcibiskup córdobský
Biskup
Menovanie20. máj 1992 (55 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia27. jún 1992 (55 rokov)
SvätiteľAntonio Quarracino
arcibiskup buenosaireský
SpolusvätiteliaUbaldo Calabresi
apoštolský nuncius v Argentíne
Emilio Ogñénovich
biskup mercedeský
Kardinál
Menovanie21. február 2001 (64 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSan Roberto Bellarmino
Pápež
Voľba13. marec 2013 (76 rokov)
Intronizácia19. marec 2013 (76 rokov)
Odkazy
Spolupracuj na Commons František
Emblem of the Papacy SE.svg Kompletný zoznam pápežov Emblem of the Papacy SE.svg

František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires) 266. rímsky pápež Katolíckej cirkvi zvolený v konkláve 13. marca 2013.[1]

Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole a po viac ako 1270 rokoch prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako jedno z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio bol železničným pracovníkom.[3] Jeho matka sa volala Regina Mária Sívori.

Získal titul magistra chémie na Univerzite Buenos Aires (špa. Universidad de Buenos Aires). V 21 rokoch sa rozhodol byť kňazom.

Kňazské pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bergoglio vstúpil do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958 a študoval, aby sa stal kňazom v jezuitskom seminári vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).[4]

V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z „Colegio Máximo San José“ v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na „Colegio de la Inmaculada“ (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.

V roku 1967, keď dokončil štúdium teológie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano. Bolo to 13. decembra 1969. Sľuby zložil 22. apríla 1973. Potom pôsobil ako profesor teológie a argentínsky provinciál jezuitov (v rokoch 1973 až 1979).

Erb kardinála Bergoglia

V roku 1980 bol pozvaný ako rektor seminára v „San Miguel“. V tejto funkcii slúžil až do roku 1986. Neskôr pracoval na doktorskej dizertácii na „Sankt Georgen“ v Nemecku. Potom sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Córdobe.

Biskup[upraviť | upraviť zdroj]

20. mája 1992 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina. V júli 1997 bol vymenovaný za arcibiskupa koadjútora. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. Od r. 1998 bol aj ordinárom pre východných katolíkov v Argentíne, teda pre tých, ktorí v krajine nemali svoju eparchiu.[5][6]

Kardinál[upraviť | upraviť zdroj]

Pri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála. Ako kardinál, bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:

Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory. Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny.

Pri konkláve v roku 2005 bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Od 8. novembra 2005 až do roku 2011 (dve trojročné funkčné obdobia) bol predsedom Argentínskej biskupskej konferencie.

Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení

Rímsky pápež[upraviť | upraviť zdroj]

Po konkláve v roku 2013 sa 13. marca po piatej voľbe stal o 19:06 SEČ (UTC+1) 266. pápežom. Vybral si meno František podľa svätého Františka z Assisi.[7] Oficiálne sa jeho meno uvádza bez rímskej číslice.[2] Pred verejnosť vystúpil na balkóne vo Vatikáne o 20:22 SEČ.[8]

Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).[9][10][11]

Veľmajster slobodomurárskej lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi 14. marca 2013 napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“[12]

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.

Pápež František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.[13]

28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi.[14] Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.[15]

Pápež František sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[16][17]

Pápež František sa 12. februára 2016 osobne stretol s pravoslávnym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na Kube v Havane, pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do Mexika a návštevy patriarchu Kirilla na Kube. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.[18]

Svojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.[19]

Pápež František počas návštevy Čile uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.[20][21] Jeho návšteva vyvolala aj veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.[22][23][24]

Pápežova návšteva v Chile má veľmi trpkú dohru. Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na prípad biskupa Juana Barrosa. Ten mal byť podľa obvinení prítomný sexuálnemu zneužívaniu detí iným kňazom a zločin mal zametať pod koberec. Pápež pedofilného kňaza Fernanda Karadimu obhajoval s tým, že obete ho nikdy nemenovali. "Obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali," povedal pápež František.[25]

Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili "závažnú nedbanlivosť" pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež František píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za "vážne chyby" pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. "Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného," zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.[26][27][28]

Jeden z čilských biskupov sa v sobotu 19. mája 2018 ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.[29][30][31]

Pápež František je prvým katolíckym pápežom, ktorý verejne odsúdil "kultúru zneužívania a krytia" v katolíckej cirkvi, píše agentúra AP. [32]František sa podľa vlastných slov hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pápež František vydal pre čilských veriacich pastoračný list. V osemstranovom liste znova poďakoval obetiam za ich "odvážnu vytrvalosť" pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy. A opakovane hovoril o "kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva".[33][34]


Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)
Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)
Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)

Apoštolské a pastoračné cesty[upraviť | upraviť zdroj]

Európa[upraviť | upraviť zdroj]

Taliansko (pastoračné cesty v rámci Talianskej republiky)[upraviť | upraviť zdroj]

Amerika[upraviť | upraviť zdroj]

Ázia[upraviť | upraviť zdroj]

Afrika[upraviť | upraviť zdroj]

Kanonizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František doteraz kanonizoval 885 svätých:

Je naplánovaných ďalších 6 kanonizácií:

František a Islam[upraviť | upraviť zdroj]

Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne.

V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. „Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že „pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“.

Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. „Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“ Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.[106]

Katolícka cirkev na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Menovanie nových biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Biskup Dátum menovania Cirkevné územie Funkcia
Mons. Milan Lach SJ 19. apríl 2013[107] Prešovská archieparchia pomocný biskup
Titulárne sídlo Ostracina titulárny biskup
24. jún 2017 Parmská eparchia (USA) apoštolský administrátor
1. jún 2018 eparcha
Mons. Ján Orosch 11. júl 2013[108] Trnavská arcidiecéza arcibiskup
Mons. Stanislav Stolárik 21. marec 2015[109] Rožňavská diecéza diecézny biskup
Mons. Dávid Tencer OFM Cap. 18. september 2015[110] Reykjavická diecéza (Island) diecézny biskup
Mons. Marek Forgáč 11. jún 2016[111] Košická arcidiecéza pomocný biskup
Titulárne sídlo Seleuciana titulárny biskup
Mons. Giacomo Guido Ottonello 1. apríl 2017[112] Apoštolská nunciatúra SR apoštolský nuncius
Mons. Vladimír Fekete SDB. 8. december 2017 Titulárne sídlo Municipa titulárny biskup

Prijatie rezignácií úradujúcich biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Prijatie rezignácie Biskup Cirkevná územie Funkcia
21. marec 2015[109] Mons. Vladimír Filo Rožňavská diecéza diecézny biskup
15. október 2015[113] Mons. Andrej Imrich Spišská diecéza pomocný biskup
1. apríl 2017[112] Mons. Mario Giordana Apoštolská nunciatúra SR apoštolský nuncius

Menovania nových monsignorov[upraviť | upraviť zdroj]

Kňaz - monsignor Dátum

menovania

Mons. Ján Dubina Pápežský ceremoniár Úradu liturgických slávení

Najvyššieho veľkňaza vo Vatikáne

2. október 2015
Mons. Jozef Marko Kňaz Trnavskej arcidiecézy 7. január 2017
Mons. Miloslav Mrva
Mons. Ladislav Šálka
Mons. Vladimír Medzihorský Kňaz Žilinskej diecézy 9. február 2018
Mons. Michal Janech
Mons. Milan Gabriš

Beatifikačné procesy[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil Dekréty týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostné vyhlásení za blahoslavených.

Beatifikovaná osoba Schválenie dekrétu Beatifikačná slávnosť Pápežský legát Spomienka
Titus Zeman SDB. kňaz, salezián mučeník za duchovné povolania 27. február 2017 30. september 2017 Bratislava kardinál Angelo Amato SDB. 8. január
Anna Kolesárová laička mučeníčka čistoty 6. marec 2018 1. september 2018 Košice kardinál Angelo Amato SDB.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Pápežské dokumenty[upraviť | upraviť zdroj]

Encykliky[upraviť | upraviť zdroj]

Exhortácie[upraviť | upraviť zdroj]

Apoštolské listy – Motu proprio[upraviť | upraviť zdroj]

  • Come una madre amorevole (Ako láskavá matka)[118]

Buly[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
  • Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
  • Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
  • Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
  • Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
  • La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
  • Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
  • El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
  • spoluautor s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
  • Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
  • Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.

V slovenčine[upraviť | upraviť zdroj]

  • Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.

V češtine[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TÓDA, Mirek; PROKOPČÁK, Tomáš. Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny [online]. SME, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online.
  2. a b Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ [online]. TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2013-03-20]. Dostupné online.
  3. RICE-OXLEY, Mark. Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty [online]. Guardian, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ROCCA, Francis X.. Cardinal Jorge Bergoglio: a profile [online]. Catholic Herald, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. Pope Francis [online]. gcatholic.org, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  6. Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність [online]. risu.org.ua, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  7. GAZDA, Imrich. Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných [online]. Svet kresťanstva, 2013-03-16, [cit. 2013-03-16]. Dostupné online.
  8. DAY, Michael. Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics [online]. The Independent, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. TASR. Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2017-12-21]. ISSN 1336-1996.
  10. Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue' [online]. worldjewishcongress.org, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online. (angl.)
  11. Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže [online]. Česká televize, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
  12. Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale" [online]. grandeoriente.it, 2013-03-14, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  13. Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom [online]. TK KBS, 2013-05-10, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  14. Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení [online]. TK KBS, 2013-09-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  15. Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov [online]. TK KBS, 2013-10-01, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  16. Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka [online]. TK KBS, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  17. Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’ [online]. The Washington Post, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  18. Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla [online]. TK KBS, 2016-02-12. Dostupné online.
  19. DANIŠKA, Jaroslav. Päť otázok pre pápeža. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2016-11-16. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 1336-720X.
  20. Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust [online]. RT, 2018-01-15, rev. 2018-01-16, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
  21. PULLELLA, Philip. Pope warns world is one step away from nuclear war [online]. Reuters, 2018-01-15, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
  22. https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-accuses-sexvictims-slander_us_5a6183d8e4b0125fd6356578
  23. Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims [online]. BBC, 2018-01-19, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
  24. Pope Francis sorry for upsetting abuse victims [online]. BBC, 2018-01-22, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
  25. http://tn.nova.cz/clanek/skandal-papeze-frantiska-mel-vedet-o-zneuzivani-deti-knezimi.html
  26. https://svet.sme.sk/c/20828885/papez-biskup-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cile-vatikan.html#ixzz5G8ClIlMU
  27. https://svet.sme.sk/c/20829193/vatikan-katolicka-cirkev-sexualne-zneuzivanie-cilski-biskupi-demisia.html
  28. https://svet.sme.sk/c/20830006/cilsky-biskup-sa-ospravedlnil-za-svoju-necinnost.html#ixzz5G8BfHTEL
  29. https://svet.sme.sk/c/20830402/cile-biskup-sexualne-obtazovanie-cirkev-papez.html
  30. https://www.huffingtonpost.com/entry/every-single-chilean-bishop-offers-resignation-over-countrys-sex-abuse-scandal_us_5afedcd0e4b0a046186af527
  31. https://www.huffingtonpost.com/entry/pope-francis-gay-man-god-made-you-like-that_us_5b02ab04e4b0a046186e0111
  32. https://www.apnews.com/757984c8036d4db8b8eddacb67c3ab23/Never-again:-Pope-denounces-%27culture-of-abuse,-cover-up%27
  33. https://svet.sme.sk/c/20839553/papez-frantisek-odsudil-kulturu-zneuzivania-a-krytia-v-cirkvi.html
  34. https://www.catholicnewsagency.com/news/full-text-of-pope-francis-letter-to-chilean-bishops-29914
  35. Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku [online]. TK KBS, 2014-09-21, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  36. Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu [online]. TK KBS, 2014-11-25, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  37. Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo [online]. TK KBS, 2015-06-06, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  38. Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose [online]. TK KBS, 2016-04-16, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
  39. Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016 [online]. TK KBS, 2015-02-03, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  40. Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska [online]. TK KBS, 2016-01-25, [cit. 2016-01-26]. Dostupné online.
  41. Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska [online]. TK KBS, 2016-10-14, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  42. Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 - Vatican News. Parameter "periodikum" je povinný!, 2018-05-08. Dostupné online [cit. 2018-05-29].
  43. WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
  44. Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko [online]. Radio Vaticana, 2018-03-09, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  45. Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa [online]. TK KBS, 2013-07-08, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  46. Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce [online]. TK KBS, 2013-09-23, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  47. Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh) [online]. TK KBS, 2013-10-04, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  48. Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu [online]. Radio Vaticana, 2016-07-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  49. Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna [online]. Vatikánsky rozhlas, 2016-09-20, [cit. 2016-09-28]. Dostupné online.
  50. Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla [online]. TK KBS, 2014-06-21, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  51. Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise [online]. TK KBS, 2014-07-05, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  52. Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta [online]. TK KBS, 2014-07-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  53. Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte [online]. TK KBS, 2014-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  54. Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-09-13. Dostupné online [cit. 2017-09-10].
  55. Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  56. V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  57. Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  58. Homília pápeža Františka na Zelený štvrtok uprostred migrantov: Dve gestá [online]. Radio Vaticana, 2016-03-25, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  59. Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie [online]. TK KBS, 2016-10-04, [cit. 2016-10-04]. Dostupné online.
  60. Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno [online]. TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  61. Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení [online]. TK KBS, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
  62. Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  63. Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov [online]. TK KBS, 2016-10-17, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  64. Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online.
  65. Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  66. Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-12-20, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  67. a b Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano [online]. Radio Vaticana, 2018-02-02, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  68. Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari - Vatican News. Parameter "periodikum" je povinný!, 2018-06-08. Dostupné online [cit. 2018-06-08].
  69. Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy - Vatican News. Parameter "periodikum" je povinný!, 2018-05-28. Dostupné online [cit. 2018-05-29].
  70. Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň) [online]. TK KBS, 2013-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  71. a b c Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj [online]. TK KBS, 2015-04-16, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  72. a b Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu [online]. TK KBS, 2015-04-22, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  73. Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA [online]. Radio Vaticana, 2015-06-30, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  74. Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika [online]. TK KBS, 2016-02-12, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  75. Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika [online]. TK KBS, 2015-12-14, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  76. Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo [online]. Radio Vaticana, 2017-03-10, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  77. Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-21, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  78. ČTK. Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-17. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
  79. Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-19, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  80. Svetové dni mládeže budú v Paname od 22. do 27. januára 2019 [online]. Radio Vaticana, 2017-01-21, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  81. Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň) [online]. TK KBS, 2014-05-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  82. Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň) [online]. TK KBS, 2014-08-18, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  83. Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja [online]. grkatba.sk, 2014-11-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  84. Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny [online]. TK KBS, 2015-01-15, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  85. Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie [online]. TK KBS, 2015-01-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  86. Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska [online]. TK KBS, 2016-06-24, [cit. 2017-04-25]. Dostupné online.
  87. Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu [online]. TK KBS, 2016-04-13, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
  88. a b Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš [online]. Radio Vaticana, 2017-08-28, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  89. a b c V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku [online]. Radio Vaticana, 2015-09-10, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  90. Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov [online]. Radio Vaticana, 2017-03-18, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  91. Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-05-12, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  92. Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  93. Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber [online]. Bratislava : TK KBS, 2013-12-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  94. Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-04-03, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  95. Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  96. Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2014-11-23, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  97. Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-01-14, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  98. Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-05-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  99. Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-09-24, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  100. Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2015-10-18, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  101. Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-06-06, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  102. Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-09-04, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  103. Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých [online]. Bratislava : TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  104. Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-05-13, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  105. Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu [online]. Bratislava : TK KBS, 2017-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  106. Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství [online]. krestandnes.cz, 2018-02-01, [cit. 2018-04-02]. Dostupné online.
  107. Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa [online]. TK KBS, 2013-04-19, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  108. Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. TK KBS, 2013-07-11, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  109. a b Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  110. Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande [online]. Radio Vaticana, 2015-09-18, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
  111. Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča [online]. TK KBS, 2016-06-11, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  112. a b Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku [online]. TK KBS, 2017-05-01, [cit. 2017-08-29]. Dostupné online.
  113. Svätý Otec prijal zrieknutie sa úradu biskupa Andreja Imricha [online]. TK KBS, 2015-10-15, [cit. 2015-11-13]. Dostupné online.
  114. LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere [online]. KBS, 2013-06-26, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  115. LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov [online]. KBS, 2015-05-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  116. EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete [online]. KBS, 2013-11-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  117. Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín [online]. TK KBS, 2016-04-07, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  118. Motu proprio pápeža o zodpovednosti biskupov za ochranu mladistvých [online]. TK KBS, 2016-06-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  119. MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva [online]. KBS, 2015-04-11, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František (papež) na českej Wikipédii.


Predchodca:
Benedikt XVI.
Pápežský znak Pápež
František
(zoznam)
Pápežský znak Nástupca: