František Faulhammer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Faulhammer
český architekt
Narodenie27. december 1897
Bystřice pod Hostýnem
Úmrtie8. február 1985 (87 rokov)
Senica

František Faulhammer (* 27. december 1897, Bystřice pod Hostýnem – † 8. február 1985, Senica) bol český akademický architekt.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyučil sa za murára u bystřického staviteľa Bednaříka, neskôr študoval na vyššej priemyslovej škole stavebnej v Brne. Po prvej svetovej vojne dokončil štúdium v Brne a od roku 1922 do roku 1926 študoval na Vysokej škole umelecko-priemyselnej v Prahe u profesora Janáka. Väčšinu života prežil v Bratislave, pôsobil na Vládnom komisariáte pre ochranu pamiatok na Slovensku, ktorému predsedal architekt Dušan Jurkovič. Spolupracoval s ním v rokoch 19261928 (podieľal sa s ním na navrhovaní Mohyly M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom), nasledujúce dva roky pracoval s architektom Klimentom Šilingerom. V rokoch 1940 - 1942 pôsobil v Žiline s Františkom Eduardom Bednárikom. Po skončení druhej svetovej vojny od roku 1945 do roku 1950 sa realizoval ako samostatný projektant a v rokoch 1953 - 1958 pracoval v bratislavskom Stavoprojekte.

Architektonická tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Budova bývalej Okresnej nemocenskej poisťovne v Trnave
Budova bývalej Okresnej nemocenskej poisťovne v Nitre
  • Okresná nemocenská poisťovňa v Trnave, s J. Lehotským, r. 1933
  • Okresná nemocenská poisťovňa v Nitre, r. 1939
  • Detské sanatórium TBC v Lučivnej, s Oldřichom Kolajom, r. 1939
  • Okresná nemocenská poisťovňa v Užhorode, r. 1940
  • Okresná nemocenská poisťovňa v Ružomberku, s Ondrušom, r. 1940
  • Okresná nemocenská poisťovňa v Humpolci, r. 1940
  • Pošta v Topoľčanoch, r. 1949

Faulhammer patrí ku generácii tých, ktorí sa snažili nájsť pre architektúru nové podmienky vhodné pre nový výraz. Okrem experimentov a približovaniu sa k medzinárodným architektonickým štýlom, išlo najmä o hľadanie národného štýlu. Po tomto období Faulhammer inklinoval skôr k funkcionalizmu, čo charakterizuje tiež jeho neskoršiu prácu. Súčasne sa snažil o harmonické včlenenie budov do okolia s vhodným výberom materiálu.

Spolu s Oldřichom Kolajom projektoval Detské sanatórium na liečbu tuberkulózy v Lučivnej, ktoré leží v lese na úpätí Vysokých Tatier neďaleko železničnej trate. Pozostáva z hlavnej budovy, niekoľkých menších ubytovacích pavilónov a kaplnky. Všetky stavby charakterizuje jednoduché funkcionalistické tvarovanie. Stavbu esteticky aktivizuje štruktúra fasády vychádzajúca z určenia v liečebnom postupe a vysoká technická úroveň prevedenia. Budova sa mala realizovať v dvoch etapách s kapacitou 120 postelí. Postavená prvá časť obsahuje 60 postelí. Lekárske oddelenie a schodiskový trakt dimenzovali pre potreby úplne realizovaného predsavzatia. Stavebno – technické a remeselné práce, oceľové okná, predstavujú solídny technický štandard, všeobecne dosiahnutý koncom medzivojnového obdobia. Kontrast medzi formovo jasnou architektonickou rečou ľudského diela a krásou prírody utvára prirodzené prostredie pre uvoľnené životné pocity.

Vyvážené distingvované riešenie, založené na bezozdobnom funkcionalistickom základe, ale poučené výhodami tradičného stavania – to má jeho budova okresnej nemocenskej poisťovne v Nitre, dnes dekanát Univerzita Konštantína Filozofa. Faulhammer rozčlenil solitérny objekt do troch krídel a hlavné architektonické pôsobenie spočíva v umiernenom kontraste plných stien a oknami prelamovaných stien. Vysunuté markízy a rímsy chránia objekt a jeho vstupné partie. Niektoré zmeny sa v budove uskutočnili pri rekonštrukcii dekanátu jednej z fakúlt Univerzity Konštantína Filozofa v roku 1997.

Budova bývalej okresnej nemocenskej poisťovne v Trnave (realizovaná v roku 1931), ktorú navrhol spolu s Evženom Linhartom, patrí k najlepším dielam moderného hnutia v meste. Stojí na okraji historického jadra, na rožnej parcele. Symetrický pôdorys tvaru písmena U je koncipovaný ako dispozičný trojtrakt. Z výtvarného hľadiska dominantný zasklený kubus zabezpečuje osvetlenie stredného chodbového traktu. Obe krídla budovy sú spojené zasklenou chodbou nad vstupným dvojpodlažným krídlom. Hmotová výstavba objektu odráža jeho vnútorné členenie na administratívnu a zdravotnícku funkciu. Zo vstupného priestoru vedú dve schodiskové ramená do ústrednej haly. Z halí viedli dve chodby do vyšetrovní lekárov a na likvidatúru poistných udalostí. Priehradková likvidatúra udalostí sa dodnes ponechala v pôvodnej podobe (je v nej Všeobecná zdravotná poisťovňa).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 56, 58 s.
  • Dulla, M.: architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 49, 70, 154 s.
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1918-1945. Bratislava, Pallas 1971. 88 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Historie: Významné osobnosti