František Kazinci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
František Kazinci
František Kazinci
maďarský jazykovedec a literát

Narodenie 27. október 1759
Érsemjén, Uhorsko, dnes Rumunsko
Úmrtie 23. august 1831 (71 rokov)
Széphalom, Uhorsko, dnes Maďarsko

Ferenc Kazinczy (* 27. október 1759, Érsemjén – † 23. august 1831, Széphalom, dnes časť Nového Mesta pod Šiatrom, maďarsky Kazinczy Ferenc) bol maďarský šľachtic a jazykovedec. Odštartovaním jazykovej reformy sa zaslúžil o vznik modernej maďarčiny.

Pochádzal zo zemianskej rodiny. Študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na kalvínskom kolégiu v Sárospataku. Právo študoval v Košiciach, v Prešove a v Pešti. Od roku 1784 bol členom slobodomurárskeho hnutia. V roku ho 1785 cisár Jozef II. vymenoval za inšpektora východouhorského školského obvodu so sídlom v Košiciach. Jeho reakciou na štátny germanizmus Jozefa II. bola snaha o obrodu maďarského jazyka. Preto sa začal venovať zveľaďovaniu maďarčiny prekladom klasikov a slovotvorbou z maďarských archaizmov. Reformou jazyka, kedy bolo vytvorených viac ako 10 000 nových slov, položil základy modernej maďarčiny. S týmto cieľom v roku 1788 založil so svojimi druhmi Davidom Barótim Sabóom a Jánom Bačánim v Košiciach Košickú maďarskú spoločnosť (Kassai Magyar Társaság). V rokoch 1788-1792 tu vydávali prvý maďarský literárny časopis Maďarské múzeum (Magyar Múzeum). Z Košíc je známy aj jeho preklad Hamleta. V rokoch 1790-1791 vydával v Košiciach vlastný slobodomurársky časopis Orpheus.

V roku 1791 ho prepustili zo štátnej správy kvôli kalvínskemu vierovyznaniu. Odcestoval do Viedne, kde sa pridal k uhorskému jakobínskemu hnutiu vedenému Ignácom Martinovičom. V roku 1794 bol preto zatknutý a v roku 1795 odsúdený na trest smrti. Cisár František I. rozsudok zmenil na väzenie na neurčitú dobu. Väznili ho na Špilberku, v Kufsteine a v Mukačeve. V roku 1801 bol prepustený a usadil sa na zemplínskom statku Széphalom pri Novom Meste pod Šiatrom. V rokoch 1814-1816 bol publikovaný súbor jeho diel a básní v deviatich zväzkoch a súbor jeho listov v piatich zväzkoch. V roku 1828 sa stal zakladajúcim členom Uhorskej vedeckej spoločnosti (predchodkyne Akadémie vied) a prvým korešpondentom jej historickej sekcie. V roku 1831 zomrel na choleru.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kazinczy Ferenc : élete és szellemiségének hatása Kassa kulturális fejlődésére - Život Ferenca Kazinczyho a jeho vplyv na kultúrny vývoj Košíc. Košice : Košický občiansky klub / Kassai Polgári Klub, 2009. 33 s. ISBN 978-80-970022-3-7.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]