Preskočiť na obsah

František Klimkovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Klimkovič
maliar, reštaurátor a pedagóg
Portét Františka Klimkoviča od Giuseppeho Marastoniho, 1861, Maďarská národná galéria, litografia na papier
Portét Františka Klimkoviča od Giuseppeho Marastoniho, 1861, Maďarská národná galéria, litografia na papier
Iné menáKlimkovics Ferenc
Narodenie31. august 1826
Košice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie8. apríl 1890 (63 rokov)
Budapešť, Rakúsko-Uhorsko
Národnosťslovenská
Alma materViedenská akadémia
École des Beaux-Arts
RodičiaIgnác Klimkovič (1800–1852)
SúrodenciVojtech Klimkovič (1833–1885)
Florián Klimkovič (1831–1907)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons František Klimkovič

František Klimkovič (maď. Klimkovics Ferenc; * 31. august 1826, Košice – † 8. apríl 1890, Budapešť) bol maliar, reštaurátor a pedagóg.

Život a dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý maliar z rodiny bol jeho dedko Florián Klimkovič. František Klimkovič sa narodil v roku 1826 v Košiciach. Bol najstarším, a spolu s Vojtechom najvýznamnejším z bratov Klimkovičovcov. Jeho otec Ignác Klimkovič (1800 – 1852) bol slovenský maliar a sochár.[1] Františkovi mladší bratia Vojtech (1833 – 1885) a Florián (1831 – 1907) boli aj umelcami a zaslúžili sa o založenie Hornouhorského múzejného spolku. Najprv Vojtech, neskôr Florián boli riaditeľmi múzea v Košiciach (dnes Východoslovenské múzeum).

Výtvarné základy získal František v otcovej dielni. V rokoch 1846 – 1848 študoval v Budapešti u Giuseppe Marastoniho na súkromnej kresliarskej škole, 1851 – 1852 bol súkromným žiakom F. G. Waldmüllera vo Viedni a napokon 1856 – 1859 študoval na École des Beaux-Arts v Paríži u Léona Cognieta.[2]

V prestávkach medzi štúdiami a po návrate z Paríža pracoval v Košiciach, Debrecíne, aj v iných uhorských mestách. Doma spolupracoval s bratom Vojtechom v roku 1853 pri zakladaní súkromnej maliarskej školy, reštauroval obrazy v Dóme sv. Alžbety, venoval sa maliarskej tvorbe a podieľal sa na zakladaní múzea.[3]

Od roku 1869 pôsobil ako profesor kreslenia v Budapešti. Okrem sakrálnej, portrétnej a žánrovej maľby sa orientoval na historický romantizmus a historizujúce maliarstvo, tematicky čerpal z uhorských dejín. Rád maľoval i krajinárske diela so slovenskou tematikou. Zomrel v roku 1890 v Budapešti.[2]

Diela (výber)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Trh otrokov
  • Stratený raj
  • Hlavná ulica v Košiciach
  • Košický cintorín
  • Zátišie s lebkou a nezábudkou
  • František Rákoczi
  • Historické postavy
  • Hrad na skale
  • Nádvorie hradu

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ignác Klimkovič [online]. Web umenia.sk, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  2. 1 2 NĚMCOVÁ, Helena. Umelecká rodina Klimkovičovcov (Klimkovicsovcov) [online]. Košice: Cassovia.sk, 2004-09-08, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.
  3. ↑ Výtvarník František Klimkovič obohatil svojou tvorbou Košice [online]. Košice: Teraz.sk, 2016-08-31, [cit. 2018-03-30]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]