František Lydie Gahura
| František Lydie Gahura | |
| Gahura.JPG český architekt | |
| Narodenie | 10. október 1891 Zlín, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. september 1958 Brno, Česko-Slovensko, dnes Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  František Lydie Gahura |
František Lydie Gahura (* 10. október 1891, Zlín – † 15. september 1958, Brno) bol český architekt. Patrí medzi najvýznamnejších českých architektov, sochárov a medzi osobnosti slovenskej modernej architektúry v medzivojnovom období tvoriacich v duchu funkcionalizmu.
Štúdium
- 1902- 1910 vyštudoval meštiansku školu a v Uherskom Hradišti sa vyučil štukatérskemu remeslu
- 1910 - 1914 študuje na Umělecko-priemyslovej škole v Prahe modelovanie u J. Drahoňovského
- 1914 - 1917 štúdium architektúry u J. Plečnika
- 1919- 1923 pokračoval v štúdiu architektúry na Akadémii výtvarných umení u J. Kotěry
Život
Hneď po ukončení štúdií bol Gahura zamestnaný na stavebnom oddelení firmy Baťa, kde pracoval do roku 1946. Do histórie vstupuje najprv ako sochár. K jeho ranným dielam patrí socha J. A. Komenského a v roku 1920 sochy F. Bartoše a B. Němcovej. Až s určitým oneskorením sa začína uplatňovať ako architekt a urbanista. Na jeho schopnosti upozornil Tomáša Baťu, práve jeho profesor J. Kotěra, keď projektoval záhradnú obytnú štvrť pre zamestnancov továrni. V Gahurovej tvorbe sa spájal cit umelca s racionalizmom architekta-inžiniera, pripraveného plniť výtvarné idei v architektonickej praxi, ale aj teoreticky domýšľať a to v obecnejšej rovine a riešiť aktuálne estetické problémy. Keď v roku 1923 profesor Kotěra zomrel, zadal Baťa Gahurovi projekt dokončiť. Tak vznikol prví dielčí zastavovací plán zlínskej obytnej štvrti Letná a Tomáš Baťa v ňom našiel ideálneho partnera pre svoje zámery. Gahura postupne nakreslil zastavovacie plány ďalších zlínskych záhradných štvrtí. Vrcholom jeho urbanistickej tvorby bol Regulačný plán Veľkého Zlína z roku 1934, ktorý si udržal kontinuitu až do dnešných dňov. Zaoberal sa celým Zlínskym regiónom. Bol autorom taktiež celej rady účelových stavieb. V technickom rozvoji stavebníctva hľadal nový estetický výraz architektúry. Zaviedol zlínsky monolitický železobetónový skelet 6,15 x 6,15 so stĺpikmi kruhového prierezu a s výplňou z režných tehál, ktorý sa stal typizovanou konštrukčnou formou Zlína. V tridsiatich rokoch bol vymenovaný mestským architektom mesta Zlín, kde uskutočnil radu urbanistických projektov ako napr. projekt mestského centra (1937-1941). Jeho teoretická práca bola zavŕšená knihou Estetika architektúry (1943). Príkladom Gahurovho architektonického poňatia je budova dnešného Domu umenia (1932). V roku 1946 (po nútenom odchode zo Zlína) odišiel do Brna, kde pracoval ako zemský projektant a na sklonku života pracoval vo Výzkumnom ústave architektúry ako vedecký pracovník. V priebehu života získal veľa domácich a medzinárodných ocenení. Určite bez zveličovania sa dá povedať, že F.L. Gahura spolu s V. Karfíkom boli zakladatelia zlínskej urbanistickej a architektonickej tradície.
Diela
- Radnica, Zlín, 1920-23
- Obytné štvrte zamestnancov závodu Baťa, Zlín, 1923
- Extrahárňa a sklad triesiel pre Baťovu továreň, Zlín, 1924
- Situačný plán Baťových závodov, Zlín, 1925
- niektoré továrenské budovy závodů Baťa, Zlín
- školy ve Vracově (1923), Čejči (1924), Loučce u Lipníka n. Bečvou (1926)
- Kostol, Miškovice, 1926
- Rodinné domy vo štvrtiach Letná a Zálešná, Zlín, 1926-1929
- Kaplnka, Kudlov u Zlína, 1927
- Návrh domu služieb firmy Baťa, Brno, 1927
- Baťova nemocnica, Zlín, 1927-1936 (spoluautor)
- Prospekt internátu, Zlín, 1927-1937
- Zlínská nemocnica, 1927-30
- Obchodný dom Baťa, Zlín, 1929-32
- Masarykove školy vo Zlíně, 1928, budova odstránená v r. 1989
- Vila dr. Sázela, Piaristická 15, Trenčín, Slovensko, 1929-30
- Regulačný plán Otrokovice-Baťov, 1930
- Kino pre 2500 diváků, Zlín, 1931-32
- Budova Čs. Červeného kríža, Nitra, Slovensko, 1931
- Busta a náhrobok Tomáša Baťu na lesním hřbitově ve Zlíně, 1932
- Budova pamätníku Tomáša Baťu, Zlín, 1933
- Domovy mládeže a učňovské školy, Zlín, 1933-1938
- územný plán Velkého Zlína, 1930-1934 a regionální plány zlínského okresu
- Návrhy riešenia námestia Práce, Zlín, 1935-1939
- Študijné ústavy (I. a II.), Zlín,1936-1937
- Štúdia ideálneho priemyselného mesta, 1936-1938
- zastavovacie plány tovární a obytných kolonií Baťa, Chelmek (Polsko), Ottmuth (Německo) a Vukovar (Jugoslávie)
- Návrh závodného ústavu národného zdravia, Zlín, 1940
- Návrh Divadla pracujúcich, Zlín, 1940
- Pomník J. A. Komenského, Zlín
- Základní škola, Bánov u Uherského Brodu, 1946-1951
Publikácie
- Estetika architektúry, 1943
- odborné články v časopisoch Stavba, Staviteľ, Volné smery...
Ocenenia
Použitá literatúra
- Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20.storočí, vyd.: Slovart 2002
- Novák P.: Zlínská architektura 1900-1950, vyd.: agentúra ČAS 1993
- Ševeček L.: Naše pravda, 1986
- Staša E.: Kronika architektúry, 1984
- Setnička, J.: Urbanismus - architektura závodů Baťa a.s. ve Zlíně, vyd. čas. Stavitel
- http://www.archiweb.cz