František Víťazoslav Sasinek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Víťazoslav Sasinek
slovenský historik, publicista, katolícky kňaz
slovenský historik, publicista, katolícky kňaz
Narodenie11. december 1830
Skalica, Slovensko
Úmrtie17. november 1914 (83 rokov)
Graz, Rakúsko

František Víťazoslav Sasinek (* 11. december 1830, Skalica  –  † 17. november 1914, Graz) bol najplodnejší slovenský historik druhej polovice 19. storočia, publicista, katolícky kňaz. Pseudonym: Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: František Sasinek
  • matka: Anna rod. Tichá

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, 1846 vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibbse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku 1853 vysvätený za kňaza v Rábe, 1866 zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a 11. júla 1864 ho biskup Štefan Moyzes prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od roku 1856 opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej, uložených dočasne v Banskej Bystrici, od roku 1868 diecézny ordinár.

Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19.storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu. Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku 1869 po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku 1870 dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska, Skalica, 1867
  • Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Skalica, 1868
  • Dejiny kráľovstva Uhorského, 2/1., Martin, 1871
  • Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska, svetský a náboženský, Viedeň, 1871
  • Archív starých česko-slovenských listín, písomností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov 1-2, Martin, 1872-1873
  • Sv. Method a Uhorsko, Martin, 1884
  • Arpád a Uhorsko, Martin, 1884
  • Záhady dějepisné, 1-4, Praha, 1886-1887
  • Dejiny Slovákov, Ružomberok, 1895
  • Slováci v Uhorsku, Martin, 1904

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]