František Víťazoslav Sasinek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
František Víťazoslav Sasinek
slovenský historik, publicista, katolícky kňaz
slovenský historik, publicista, katolícky kňaz
Narodenie11. december 1830
Skalica, Slovensko
Úmrtie17. november 1914 (83 rokov)
Graz, Rakúsko

František Víťazoslav Sasinek (* 11. december 1830, Skalica  –  † 17. november 1914, Graz) bol najplodnejší slovenský historik druhej polovice 19. storočia, publicista, katolícky kňaz. Pseudonym: Franko Chvojnický, Pater Victor, Sirotin V., Skalnický, Slovákovič

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: František Sasinek
  • matka: Anna rod. Tichá

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval gymnázium v Skalici a v Szolnoku, 1846 vstúpil do kapucínskeho rádu, neskôr študoval filozofiu v Tate a v Bratislave, teológiu v Scheibse (Dolné Rakúsko) a v Bratislave, roku 1853 vysvätený za kňaza v Rábe, 1866 zložil rigorózum z teológie na univerzite v Prahe. Pôsobil striedavo ako profesor a kazateľ v Tate, v Bratislave, v Ostrihome a v Budíne. Roku 1864 bol prepustený z kapucínskeho rádu a 11. júla 1864 ho biskup Štefan Moyzes prijal do banskobystrickej diecézy, kde sa stal profesorom bohosloveckého seminára a kazateľom. Od roku 1856 opatrovník kníh a zbierok Matice slovenskej, uložených dočasne v Banskej Bystrici, od roku 1868 diecézny ordinár.

Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19.storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Aj keď jeho historiografické dielo bolo poznačené romantizmom, mnohými nedostatkami a mylnými závermi, v období maďarizácie zohralo pozitívnu úlohu. Významná bola aj jeho redaktorská, archívna a editorská činnosť. Knižne vydal aj zbierku vtipov, žartov, anekdôt a hádaniek. Roku 1869 po Moyzesovej smrti v Martine zastával funkciu tajomníka MS. Roku 1870 dopisujúci člen Kráľovskej čes. spoločnosti náuk; čestný občan Starej Turej.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska, Skalica, 1867
  • Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska, Skalica, 1868
  • Dejiny kráľovstva Uhorského, 2/1., Martin, 1871
  • Dejepis všeobecný a zvláštny Uhorska, svetský a náboženský, Viedeň, 1871
  • Archív starých česko-slovenských listín, písomností a dejepisných pôvodín pre dejepis a literatúru Slovákov 1-2, Martin, 1872-1873
  • Sv. Method a Uhorsko, Martin, 1884
  • Arpád a Uhorsko, Martin, 1884
  • Záhady dějepisné, 1-4, Praha, 1886-1887
  • Dejiny Slovákov, Ružomberok, 1895
  • Slováci v Uhorsku, Martin, 1904

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]