Frederik V. (Dánsko)
Frederik V. | |
dánsky a nórsky kráľ | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Oldenburgovci |
Panovanie | 1746 – 1766 |
Predchodca | Kristián VI. |
Nástupca | Kristián VII. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 31. marec 1723 Kodaň, Dánsko |
Úmrtie | 13. január 1766 (42 rokov) Kodaň, Dánsko |
Pochovanie | Katedrála v Roskilde |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | Kristián VI. |
Matka | Žofia Magdaléna Brandenburská |
Odkazy | |
Frederik V. (multimediálne súbory na commons) | |
Frederik V. (* 31. marec 1723, Kodaň, Dánsko – † 13. január 1766, Kodaň) bol v rokoch 1746 – 1766 kráľ Dánska a Nórska.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Frederik bol syn kráľa Kristiána VI. a Žofie Magdalény Brandenburskej. Vyrastal v prísne náboženskom domove; napriek (alebo kvôli) tejto výchove bol jeho charakter neviazaný až spustnutý (hovorí sa o jeho sadizme). Frederik sa obklopoval ženami a navštevoval kodanské krčmy a nevestince a jeho hlboko nábožensky založený otec uvažoval o tom, že ho vyhlási za nespôsobilého stať sa jeho nástupcom na tróne.
Nástup na trón a vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Frederik sa stal kráľom Dánska a Nórska v roku 1746 po smrti Kristiána VI.
Jeho kráľovská moc bola obmedzená. Bol poznačený svojim alkoholizmom, obklopil sa však schopnými ministrami, ktorí boli v pozadí väčšiny jeho počinov, ako napr. Adam Gottlob Moltke, Johann Hartwig Ernst von Bernstorff a H. C. Schimmelmann. Tí zabránili zatiahnutiu Dánska do vojen, bežných v Európe tej doby. Krajina si udržala neutralitu dokonca aj v Sedemročnej vojne (1756 – 1763) napriek blízkosti bojujúcich strán Švédska a Ruska. Napriek svojmu alkoholizmu a rozmarnému charakteru sa kráľ tešil u svojich poddaných veľkej obľube. Umenie i veda mali priaznivé podmienky, Frederik sa zaoberal ich reformovaním podľa hesiel osvietenstva; založil Frederikovu nemocnicu (Frederiks Hospital) a Kráľovskú dánsku akadémiu umení (Det Kongelige Danske Kunstakademi) v Kodani - jej oficiálne otvorenie sa konalo 31. marca 1754, v deň Frederikových 31. narodenín. Rozvíjalo sa divadlo, v dobe Kristiána VI. značne obmedzované, vzniklo Kráľovské vzdelávacie stredisko (škola remesiel). Na pamiatku tristoročného výročia nástupu rodu Oldenburgovcov na dánsky a nórsky trón vyrástla v Kodani štvrť Frederikstaden v centre s palácom Amalienborg; uprostred nádvoria paláca bola v roku 1771 umiestnená Frederikova jazdecká socha.
Obchod zažíval dobu rozvoja a expanzie, vznikal priemysel. Prvou industriálnou aktivitou veľkého významu v Dánsku bola výroba strelného prachu a odlievanie diel vo Frederiksværk. Požiadavku poľnohospodárskych reforiem minister Moltke vypočul a poľnohospodári sa tak na ekonomickom rozvoji nezúčastnili.
Proces zavádzania osvietenských ideí pokračoval ďalej aj po predčasnej Frederikovej smrti.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Kráľ zomrel predčasne necelé tri mesiace pred svojimi 43. narodeninami po dvadsiatich rokoch vlády. Jeho posledné slová boli: "je pre mňa veľkou útechou v mojich posledných okamihoch, že som nikdy zámerne nikomu neublížil a že neľpela jediná kvapka krvi na mojich rukách."[chýba zdroj]
Pochovaný je v katedrále v Roskilde, v mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.
Manželstvo a deti
[upraviť | upraviť zdroj]10. novembra 1743 sa oženil v Hannoveri s princeznou Lujzou Hannoverskou (* 1724 – † 1751), dcérou britského kráľa Juraja II. a Karolíny z Ansbachu. Oficiálny obrad sa uskutočnil o mesiac neskôr 11. decembra v Hamburgu v časti Altona. Z manželstva vzišlo päť potomkov, z ktorých štyri sa dožili dospelosti; rovnaký počet detí mal Frederik aj so svojou favorizovanou milenkou Else Hansen.
- Christian (* 7. júl 1745 – † 3. jún 1747)
- Žofie Magdaléna (* 3. júl 1746 – † 21. august 1813) ∞ 1766 švédsky kráľ Gustáv III. (* 1746 – † 1792)
- Vilemína Karolína (* 10. júl 1747 – † 14. január 1820) ∞ 1764 hesensko-kasselský kurfirst Viliam I. (* 1743 – † 1821)
- Kristián (* 29. január 1749 – † 13. marec 1808), dánsky kráľ ∞ 1765 britská princezná Karolína Matilda Hannoverská (* 1751 – † 1775)
- Lujza (* 20. január 1750 – † 12. január 1831) ∞ 1766 gróf Karol Hessensko-Kasselský (* 1744 – † 1836)
8. júla 1752 sa jeho druhou manželkou stala Juliana Mária Braunschweigská (* 1729 – † 1796). Mali jediného syna:
- Frederik Dánsky (* 11. október 1753 – † 7. december 1805) ∞ 1774 princezná Žofia Frederika Meklenbursko-Schwerinská (* 1758 – † 1794)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frederik V. (Dánsko)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frederik V. na českej Wikipédii.
Frederik V.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Kristián VI. |
Kráľ Dánska 1746 – 1766 |
Nástupca Kristián VII. |
Frederik V.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Kristián VI. |
Kráľ Nórska 1746 – 1766 |
Nástupca Kristián VII. |