Frico Kafenda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Frico Kafenda
Frico Kafenda.jpg
Základné informácie
Narodenie 2. november 1883
Mošovce
Úmrtie 3. september 1963 (79 rokov)
Bratislava
Pôsobenie dirigent, hudobný skladateľ, pedagóg
Hrá na nástroje klavír

Frico Kafenda (* 2. november 1883, Mošovce – † 3. september 1963, Bratislava) Bol slovenský hudobný skladateľ a pedagóg. Medzi jeho žiakov klavírnej hry a skladby patril aj slávny skladateľ Eugen Suchoň. Ďalšími významnými žiakmi v klavírnej hre boli Michal Knechtsberger Karin, Eva Fischerová–Martvoňová, Jela Hodžová−Medvecká.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiách Kafenda pôsobil v Nemecku ako dirigent, no po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko. Pokúsil sa napísať slovenskú národnú operu, ale kvôli vypuknutiu druhej svetovej vojny zostalo jeho dielo nedokončené. Narukoval a padol do ruského zajatia, kde skicoval budúce Sláčikové kvarteto G dur, ktoré je zobrazením jeho osobných zážitkov zo zajateckého života. Po prvej svetovej vojne sa vrátil na Slovensko a stal sa jednou z vedúcich osobností hudobného života. Bol riaditeľom a pedagógom klavírnej hry i kompozície na Hudobnej a dramatickej akadémii pre Slovensko v Bratislave, neskôr Štátneho konzervatória vymenovali ho za lektora hudby na FF Univerzity Komenského v Bratislave. Vyučoval aj na Vysokej škole múzických umení. Zložil cyklus Tri mužské zbory (Išli hudci horou, Sedemdesiat sukieň mala. Posledná z jeho piesní je Pieseň vďaky na slová Plávku, kde vyjadruje pocity radosti nad víťazným skončením vojny. Zomrel v roku 1963 v Bratislave.

Už asanovaný rodný dom Frica Kafendu na Krčméryho ulici

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]