Preskočiť na obsah

Fridrich Michal (Falcko-Zweibrückensko-Birkenfeldsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský
zweibrückenský falckróf
Fridrich Michal na portréte Louisa Tocqué (asi 1745).
Fridrich Michal na portréte Louisa Tocqué (asi 1745).
Fridrich Michal, erb (z wikidata)
Panovanie
DynastiaWittelsbachovci
Biografické údaje
Narodenie27. február 1724,
Ribeauvillé
Úmrtie15. august 1767,
Schwetzingen, Alsasko
PochovanieKostol svätého Michala v Mníchove
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecKristián III. Falcko-Zweibrückenský
MatkaKarolína Nasavsko-Saarbrückenská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFridrich Michal
(multimediálne súbory na commons)

Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský (* 27. február 1724, Ribeauvillé – † 15. august 1767, Schwetzingen) bol členom dynastie Wittelsbachovcov. Narodil sa ako syn falcko-zweibrückenského kurfistu Kristiána III. a jeho manželky a jeho manželky Karolíny Nasavsko-Saarbrückenskej. Bol otcom prvého bavorského kráľa Maximiliána I. Jozefa.

Sedemročná vojna

[upraviť | upraviť zdroj]

Fridrich Michal bol spočiatku poľným maršalom z Falcka. Zároveň zastával úrad guvernéra Mannhaimu. Roku 1758 získal hodnosť maršala Svätej ríše rímskej. Následne dosiahol hodnosť vrchného veliteľa ríšskej armády v Sedemročnej vojne proti ozbrojeným oddielom pruského kráľa Fridricha II. Veľkého. Po bitke pri Rossbachu sa mu podarilo znovu vybudovať cisársku armádu, za čo mu bol udelený veľkokríž vojenského rádu Márie Terézie. Na jeseň roku 1758 viedol ozbrojený vpád smerom do Saska. Jeho vojaci sa zmocnili pevnosti Sonnenstein a obkľúčili taktiež Lipsko. Nasledujúci rok si podmanili Lipsko, Torgau, Wittenberg a Drážďany. Fridrich Michal zaisťoval maršala Dauna vo vojenskej bitke pri Maxene, pričom následne zvíťazil v bitke pri Strehlene. Roku 1761 rezignoval na svoje miesto a odovzdal cisárske vojská poľnému maršalovi Johannovi von Serbelloni. Po uzavretí mierovej zmluvy v Hubertsburgu dostal Fridrich Michal generálne velenie na území Čiech. Po čase sa stal prezidentom tajnej vojenskej konferencie.

Manželstvo a potomkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 6. februára roku 1746 vo veku dvadsaťjeden rokov oženil s Máriou Františkou Falcko-Sulzbašskou, dcérou Jozefa Karola Falcko-Sulzbašského a Alžbety Augusty Falcko-Neuburskej. Manželia priviedli na svet dovedna päť detí:

  • Karol II. August Zweibrückensko-Birkenfeldský (* 29. október 1746 – † 1. apríl 1795), zweibrückenský falckgróf, ⚭ 1774 Mária Amália Saská (* 26. september 1757 – † 20. apríl 1831)
  • Klement August Jozef Fridrich (* 18. september 1749 – † 19. jún 1750)
  • Amália Zweibrückensko-Birkenfeldská (* 10. máj 1752 – † 15. november 1828), ⚭ 1769 Fridrich August I. (* 23. december 1750 – † 5. máj 1827), saský vojvoda a kurfirst, varšavský vojvoda, saský kráľ od roku 1806 až do svojej smrti
  • Maria Anna Falcko-Zweibrückenská (* 18. júl 1753 – † 4. február 1824), ⚭ 1780 Viliam Bavorský (* 10. november 1752 – † 8. január 1837), bavorský vojvoda, falcko-birkenfeldsko-gelnhausenský falckgróf, vojvoda z Bergu
  • Maximilián I. Jozef Bavorský (* 27. máj 1756 – † 13. október 1825), falcgróf zweibrückenský, bavorský kurfirst, bavorský kráľ od roku 1806 až do svojej smrti,
    ⚭ 1785 Augusta Vilhemína Mária Hesensko-Darmstadtská (* 14. apríl 1765 – † 30. marec 1796)
    ⚭ 1797 Karolína Frederika Bádenská (* 13. júl 1776 – † 13. november 1841)

Fridrich Michal mal navyše milenku menom Lujza Cheveau, ktorá mu priviedla na svet nemanželského syna:

  • Karol Fridrich (* 1767 – † 1834), barón Schönfeld, gróf z Ottingu a Fünfstettenu. Jeho dcéra Lujza sa vydala za Augusta Ludwiga von Senarclens-Grancy.

Fridrich Michal skonal dňa 15. augusta roku 1767 vo Schwetzingene vo veku 43 rokov.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fridrich Michal Falcko-Zweibrückenský na českej Wikipédii.