Friedrich Gottas
| Friedrich Gottas | |
| rakúsky historik | |
| Narodenie | 1. apríl 1940 Krompachy, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. november 2020 Salzburg, Rakúsko |
| Alma mater | Viedenská univerzita |
Friedrich Gottas (* 1. apríl 1940, Krompachy – † 14. november 2020, Salzburg)[1] bol rakúsky historik.
Život a pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]
Friedrich Gottas sa narodil v rodine karpatských Nemcov v Krompachoch na východnom Slovensku. Jeho otec tu pôsobil ako protestantský kňaz. Matka, rodená Kowariková, pochádzala z prešporskej vinohradníckej rodiny[2]. V roku Friedrich Gottas 1958 zmaturoval vo Viedni. Na Viedenskej univerzite neskôr vyštudoval históriu, nemčinu a ruštinu. Gottas sa začal špecializovať na dejiny východnej a juhovýchodnej Európy. V roku 1964 získal vo Viedni doktorát za dizertačnú prácu o protestantizme v Maďarsku. Od roku 1965 pôsobil ako asistent profesora Fritza Fellnera na Univerzite v Salzburgu. V rokoch 1972/73 absolvoval študijný pobyt v Budapešti, počas ktorého študoval maďarské dejiny. V roku 1977 sa Gottas habilitoval prácou o období vládnutia uhorského predsedu vlády Kálmána Tiszu, v rokoch 1875 – 1890. V roku 1979 bol Gottas vymenovaný za mimoriadneho univerzitného profesora. Friedrich Gottas pôsobil na univerzite v Salzburgu od roku 1979 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2005, ako profesor všeobecných dejín novoveku s osobitným zameraním na východnú a juhovýchodnú Európu.
Gottas bol v rokoch 1986 až 2000 predsedom Nemeckej historickej komisie pre juhovýchodnú Európu v Tübingene a v roku 1987 sa stal riadnym členom Výskumnej rady Johanna Gottfrieda Herdera. Svojím výskumom sa zameriaval na dejiny protestantizmu v habsburskej monarchii. Centrom jeho záujmu sa stali spoločensko-historické témy ako urbanizácia, starostlivosť o chudobných a spolková činnosť. Ďalším predmetom jeho vedeckého záujmu boli dejiny Nemcov v juhovýchodnej Európe. Za svoj výskum dostal Gottas Cenu Nadácie Theodora Körnera na podporu vedy a umenia (1973), Sandozovu cenu za mimoriadne úspechy na poli humanitných vied (1976), Cenu Antona Gindelyho za dejiny Dunajskej monarchie (1989). Medzi jeho študentov patril napríklad nemecký historik Dietmar Neutatz.
Viaceré Gottasove výskumné práce sa venovali slovenskému Spišu. Friedrich Gottas tiež aktívne spolupracoval so Spišským historickým spolkom, ktorého bol aj členom.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Ungarn im Zeitalter des Hochliberalismus. Studien zur Tisza-Ära (1875–1890) (= Studien zur Geschichte der Österreichisch-Ungarischen Monarchie. Zväzok 16). Vydal: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Viedeň 1976, ISBN 3-7001-0166-X.
- Die Frage der Protestanten in Ungarn in der Ära des Neoabsolutismus. Das ungarische Protestantenpatent vom 1. September 1859 (= Buchreihe der Südostdeutschen Historischen Kommission. Zväzok 14). Oldenbourg, Mníchov 1965.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Reinhard R. Heinisch: Friedrich Gottas zum 60. Geburtstag. In: Süddeutsches Archiv, zväzok XLII. /XLIII. (1999/2000), s. 159–161.
Referenice[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KARPATENBLATT. Univ.-Prof. Dr. Friedrich Gottas ist gestorben [online]. 2020-12-04, [cit. 2022-11-10]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ HOFRICHTER, Robert. Über Identitäten: Erinnerungen an meinen Freund Prof. Friedrich (Fritz) Gottas [online]. 2022-11-11, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online. (po nemecky)