Friedrich Kolenati

Prof. MUDr. Friedrich (Anton) Kolenati alebo Bedřich Anton Kolenaty (* 12. september 1812 (1813 ?), Praha, Česko – † 17. júl 1864, Praděd, Česko) - bol český zoológ, botanik, geológ a lekár, vysokoškolský profesor. Člen Královskej českej společnosti nauk. Od roku 1848 zakladateľ a člen prírodovedeckého spolku LOTOS v Prahe. Niekedy sa udáva, že bol nemeckej národnosti.

Po skončení základnej školy a gymnázia vyštudoval lekársku fakultu v Prahe, kde sa už počas štúdia zaoberal prírodnými vedami, hlavne botanikou a entomológiou. Po skončení lekárskej fakulty sa stal asistentom botaniky na pražskej univerzite. Z tejto odchádza roku 1842 do Ruska, kde pôsobí ako asistent zoológie na Petrohradskej akadémii vied. Z podnetu tejto akadémie podnikol v rokoch 1842 – 1845 vedeckú prieskumne – prírodopisnú cestu na Kaukaz. Najskôr robil prieskum dolného toku rieky Donu, neskôr pokračoval do vyšších oblastí Kaukazu. V priebehu roku 1842 vykonal prieskum okolia Azovského mora a zakončil výskum v tomto roku v Taganrogu. V roku 1843 pokračoval v povodí rieky Kury a dosiahol svahy Malého Kaukazu až po Náhorný Karabach. V roku 1845 dosiahol vrchol Veľkého Kaukazu.

Motýle Kaukazu opísal v piatej časti svojej monografii pod názvom: „Meletemata entomologica“ (Entomologické práce – celá práca má 8 zväzkov). Popisuje tu celkove 78 druhov denných motýľov, ktorých zistil na území Kaukazu – z tohto počtu sú 4 nové druhy pre územie Kaukazu. V svojich prácach opísal aj celkom nové taxóny napr.: Melitaea didyma var. interrupta Kolenati a Melanargia galathea var. turcica Kolenati. Časť materiálu, ktorý zozbieral Kolenati na Kaukaze je ešte zachovaný v Zoologickom inštitúte Akadémie vied Ruskej federácie. Typový materiál sa však už bohužiaľ nezachoval.

V roku 1845 sa Kolanati vracia do Prahy, kde habilitoval na univerzite ako súkromný docent prírodopisu. Bol značne revolučne ladený, a preto sa v roku 1848 aktívne zapojil do revolučného diania vtedajšej doby, za čo bol i väznený. Po prepustení z väzenia suploval prednášky z mineralógie a zoológie na Pražskom polytechnickom ústave a pôsobil tiež ako profesor prírodopisu na Malostranskom gymnáziu. V roku 1848 založil spoločne s viacerými českými vedcami prírodovedecký spolok LOTOS. Koncom roku 1849 bol menovaný za riadneho profesora prírodopisu a technológie na brnenskej technike. Na tomto pracovisku počas svojho pôsobenia významne rozšíril zbierky prírodnín, hlavne prírodovedecké a mineralogické zbierky.

Po svojom príchode na Moravu sa zaoberal hlavne prírodovedeckým výskumom viacerých oblastí Moravy, ako napr.: Znojemsko, Mikulovsko, okolie Brna, Tišnovsko, Moravský kras, okolie Zábřehu na Moravě a Kunštátu. Významným podielom sa zaslúžil o výskum Jeseníkov, hlavne oblasti Praděda. Celkove môžeme povedať, že svojou prácou významne prispel k poznaniu prírodných pomerov Moravy a Sliezska.

V zoológii sa zaoberal hlavne výskumom netopierov – Chiroptera, v entomológii študoval hlavne rady: Coleoptera – chrobáky, Hymenoptera – blanokrídlovce, Diptera – dvojkrídlovce, Trichoptera – potočníky, Dermaptera – ucholaky a Neuroptera – sieťokrídlovce. Časť prác venoval aj výskumu pavúkov – Araneidea. Na netopiere bol v svojej dobe asi najlepším odborníkom v celej Európe.

Počas svojho plodného života napísal viac ako 50 entomologických prác, z ktorých mnohé publikoval v spisoch Královské České společnosti nauk, Viedenskej akadémie, Viedenského zoologického a botanického spolu a v časopisoch: Stettiner entomologische Zeitung a Wiener entomologische Monatschrift. Časť svojich prác publikoval i v spisoch Petrohradskej a Moskovskej akadémie vied, prípadne Moskovskej prírodovedeckej spoločnosti. Veľmi známou je napr. Kolenatiho práca o výskume Jeseníkov: „Naturhistorische Durchforschung des Altvatergebirges“, ktorá vyšla roku 1858. Podal tu celkový obraz zoologických pomerov v Sliezsku. Práca je však veľmi rozsiahle koncipovaná a nemohla preto zachytiť hlbšie niektoré špeciálne systematické problémy. Neskôr doplnil svoje výskumy oblasti Praděda ďalšími prácami ako: „Einige neue Insecten vom Altvater“, z roku 1860, alebo „Entomologische und botanische Notizen vom Altvatergebirge“ z roku 1861.

Zbierka chrobákov od Kolenatiho z prvej polovice 19. storočia sa stala jedným zo základov entomologických materiálov Národného múzea v Prahe.

MUDr. Friedrich Anton Kolenati zomrel 17. 7. 1864 počas výskumnej cesty na Praděd, kde tragicky zahynul. Pochovaný je v Malé Morávce v Česku.

Zdroje informácií o autorovi

Poggendorff,: 1863, Poggendorff's Biogr. – liter. Handwörterbuch 1: 1301 – 1302.
Wurzbach, C.: 1864, Biographisches Lexikon 12: 316 – 319.
Wurzbach, C.: 1864, Leopoldina 4, 141.
Anonym: 1866, Lotos 16: 176.
Anonym: 1870, Lotos 20: 87.
Anonym: 1899, Ottuv slovník naučny. Dil 14, Praha: 548.
Maiwald, V.: 1904, Geschichte der Botanik in Böhmen.: 189.
Navrátil, M.: 1913, Almanach českych lékařu, Praha: 146 – 147.
Wenzelides,: 1922, Heimatgeschichte 3: 86 – 87.
Kettner, R.: 1926, Časopis pro miner. a geol. 7: 452.
Remeš, M.: 1936, Časopis Vlasteneckého spolku musejního v Olomouci 49: 105 – 106.
Pfeffer, A.: 1950, Čas. Čs. spol. ent. 47: 245.
Skutil, J.: 1955, Zprávy SLUKO Olomouc 44: 5 – 6.
Anonym: 1963, Příruční slovník naučny. Sv. II, G - L, NČSAV Praha: 533.
Gaisler, J.: 1964, Zool. listy 13: 284 – 285.
Němec, J.: 1964, Vesmír 43: 347.
Flasar, J.: 1965, Práce Odb. přír. Věd. vlastiv. úst. Olomouc 5: 1 – 27.
Žampach, F. M.: 1965, Lidé a země 14: 51 – 55.
Černík, A.: 1966, Byl Bedřich Kolenatý v r. 1844 na Kazbeku?, Lidé a země, 15, 10 – 13.
Skutil, J.: 1967, Vlastiv. ročenka okres. archivu Blansko 1: 31.
Rozkošny, R.: 1971, Bibliography of Diptera in Czechoslovakia 1758 – 1965. Univ. J. E. Purkyně, Brno: 88 – 89.
Flasar, J.: 1972, Vesmír, 51: 190.
Slavětínsky, M.: 1972, Vnitřní lékařství 18: 1209 – 1210.
Dyk, V.: 1973, Zprav. Vlast. ústav Olomouc 163: 32 – 33.
Koleška, Z.: 1975, Sbornik Vysoké školy zeměd. v Praze Fak. agro., Řada A: 176 – 177.
Nissen, C.: 1978, Die Zoologische Buchillustration, ihre Bibliographie und Geschichte, Band II: Geschichte, Anton Hiersemann – Stuttgart, 233.
Koleška, Z.: 1984, Zprávy Čs. spol. ent. ČSAV Praha 20: 189 – 192 + portrét.
Nekrutenko, Y., P.: 1990, Dnevnye babočki Kaukaza, part. I., Dumka Naukova, Kyjev, 22 – 23 + portrét.
Tuzov, V. K & kol.: 1997, Guide to the Butterflies of Russia and adjacent territories, Volume 1, Pensoft, Sofia –Moscow.
Opatrný, E. & Petruška, F., 1998: Dějiny České Zoologie , Přírodovědecká fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, 177 pp., Kolenati Bedřich: 68.
Martínek, J. & Martínek, M: 1998, Kdo byl kdo (naši cestovatelé a geografové, Nakl. Libri, Praha, KOLENATÝ Bedřich Antonín, 238.
Nonveiller, G.: 1999, The Pioneers of the Research on the Insects of Dalmatia: 203.
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Kolanati Bedřich (=Friedrich) Anton“: (internet).

Bibliografia

Kolenati, F. A.: 1845, [1. Titelblatt:] Meletemata Entomologica. Fasc. I. [2. Titelblatt:] Insecta Caucasi cum distributione geographica. Coleopterorum Pentamera carnivora. Bedrich (= Friedrich) Anton Kolenati – Petropoli, Sumtibus Imperialis Academiae Scientiarum: 2 Titelbl. + 1 – 88, col. Taf. I – II, 1845. (Horn, W. Misc. ent. Band 3, Arbeit 15).
Kolenati, F. A.: 1848, Genera et species Trichopterorum. 1. Heteropalpoidea, Pragae, pp ??
Kolenati, F. A.: 1857, Synopsis Prodroma der Nycteribien. Wiener Entomol. Monatschr., 1, 61 – 62.
Kolenati, F. A.: 1858, Die Bereisung Hocharmeniens und Elisabethopols, der Schekinschen Provinzund des Kasbek im Central – Kaukasus, Dresden: Kuntze, VI, 289 pp.
Kolenati, F. A.: 1860, Die larve von Elmis maugetii Latr. Wiener entom. Monatschrift, 1, 88 – 89.
Kolenati, F. A.: 1863, Beiträge zur Kenntniss der Phthirio – Myiarien. Horae Soc. Entomol. Ross., 2, 9 – 109.