Fruška gora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 45°09′0″S 19°42′0″V / 45,15000°S 19,70000°V / 45.15000; 19.70000
Fruška gora
Фрушка гора
pohorie
Са Орловог бојишта.jpg
pohľad na vysielač Iriški Venac
Štáty Srbsko Srbsko,  Chorvátsko Chorvátsko
Súradnice 45°09′0″S 19°42′0″V / 45,15000°S 19,70000°V / 45.15000; 19.70000
Najvyšší bod Crveni Čot
 - výška 539 m n. m.
Dĺžka 75 km
Rozloha 255 km² (25 500 ha)
Relief map of Serbia.png
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Fruška Gora

Fruška gora (srb. Фрушка гора, maď. Tarcal-hegység) je pohorie v juhozápadnej časti Vojvodiny, v historickom regióne Srem/Srijem. Tiahne sa od mesta Ilok na hranici Srbska s Chorvátskom až po Sremski Karlovci. Dvíha sa južne od Dunaja. Pohorie má na dĺžku 75 km a na šírku 12 km. Väčšina územia hôr je od roku 1960 chránená ako Národný park Fruška gora (srb. Nacionalni park Fruška gora). Rozloha pohoria je 255 km2. Najvyšším vrcholom je Crveni Čot (539 m n. m.)

Severne od Fruška gory sa rozkladá metropola Autonómnej oblasti Vojvodina, mesto Nový Sad. Lesy Fruška gory slúžia na rekreáciu miestneho obyvateľstva. V blízkosti kopcov sa potom rozkladá niekoľko menších sídiel (Vrdnik, Irig, Bukovac, Sremski Karlovci, Popovica, Stari Ledinci, Beočin a ďalšie).

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V blízkosti mesta Vrdnik sa nachádza opustená uhoľná baňa, ktorá bola v prevádzke v rokoch 1813-1968 ako prvá baňa na území AP Vojvodina. Niekoľko ďalších - prevažne povrchových baní - je aktívnych. Na Fruške gore sa nachádzajú ložiská horniny trachyt.[1]

V priebehu rokov bolo vybudovaných celkom 14 umelých jazier, predovšetkým na južnej strane pohoria (niektoré známejšie sa však nachádzajú bližšie k Dunaju). Cieľom bolo zamedziť lokálnym povodniam, ale tiež podporiť turistiku a rybolov. Jazerá nesú (v smere od východu k západu) tieto názvy: Ljukovo, Šelovrenac, Dobrodol, Međeš, Borkovac, Popovica, Kudoš, Mutalj, Testera, Manđelos, Čalma, Moharač, Bruje, Sot.

Ledinačko jezero a Beli kamen vznikli neplánovaným zatopením dvoch pôvodných povrchových baní po bombardovaní NATO v roku 1999. Niektoré spoločnosti v súčasnej dobe majú záujem vypustiť niektoré jazera a obnoviť ťažbu trachytu.[1]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie predstavuje významnú dopravnú prekážku v smere Nový SadŠabac/Záhreb. Cez pohorie bolo priečne vybudovaných niekoľko ciest, ktoré prechádzajú rôznymi sedlami (napr. Iriški Venac). Výhľadovo je plánovaný diaľničný tunel, ktorý by spojil neďaleký Tunel Mišeluk s mestom Irig a tým zrýchlil dopravu z juhu na sever a obrátene. Pohorím nevedú žiadne železničné trate.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V pohorí sa nachádzajú predovšetkým listnaté lesy

Pohorie Fruška gora je v súčasnej dobe domovom celkom 16 kláštorov srbskej pravoslávnej cirkvi:

Beočin, Bešenovo, Velika Remeta, Vrdnik-Ravanica, Grgeteg, Divša, Jazak, Krušedol, Kuveždin, Mala Remeta, Novo Hopovo, Privina Glava, Petkovica, Rakovac, Staro Hopovo, Šišatovac.

Pohorie Fruška gora bolo navštevované často srbským romantickým básnikom, Brankom Radičevićom, ktorý študoval v neďalekom meste Sremski Karlovci. Radičević bol v najvýchodnejšej časti vrchov (Stražilovo) po svojej smrti tiež pochovaný.

Blízko sedla Iriški Venac sa nachádza pamätník Sloboda, vybudovaný na počesť juhoslovanských partizánov v duchu socialistického realizmu. V jeho blízkosti sa nachádza aj televízny vysielač, ktorý bol v roku 1999 poškodený počas bombardovania NATO.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Každý máj sa na Fruške gore organizuje tzv. Fruškogorský maratón; turistický pochod, ktorého sa zúčastňuje mnoho obyvateľov ako blízkeho Nového Sadu, tak aj celej bývalej Juhoslávie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Článok na portáli Politika.rs (po srbsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fruška Gora na českej Wikipédii.