Fullerén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fullerén C540

Fullerény[1] alebo fulerény[2] je súhrnné označenie (skupina) guľovitých molekúl tvorených pospájanými päťuholníkovými a šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka[3]. Pre uzatvorené štruktúry platí, že počet päťuholníkov je presne 12, čo vyplýva z Eulerovej rovnice pre mnohosteny[4]. Fullerény sú jedna z alotropických modifikácií uhlíka (ďalšie formy sú grafit, diamant, lonsdaleit, grafén, uhlíkové nanorúrky...). Najmenším stabilným členom rodiny fullerénov je C60 (buckminsterfullerén). Je to zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Má tvar futbalovej lopty a symetriuIh[4].

Objav fullerénov pochádza z Japonska z roku 1970[chýba zdroj], resp. pre svet mimo Japonska až od výskumníkov z Rice University z roku 1985. Majú veľmi zaujímavé fyzikálne vlastnosti, ktoré ich stavajú zatiaľ na prvé miesto v oblasti nanotechnologicky (pozri nanotechnológia) využiteľných materiálov[chýba zdroj]. Vyrábajú sa z nich nanorúrky, ktoré slúžia napr. na výrobu elektrotechnických súčiastok (tranzistorov) a veľmi ľahkých a pevných materiálov (časti lietadiel, tkaniny).

Väzby v molekule fullerénov sú tvorené kombináciou hybridných orbitálov sp3 pre diamant a sp2 pre grafit. Počet hybridných sp2 orbitálov závisí od počtu uhlíkov v molekule - od 20 pre najmenšiu možnú, aj keď nestabilnú molekulu C20, až po nekonečno v prípade grafitu, ktorý by mohol byť považovaný extrém fullerénovej štruktúry[3].

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. fullerény. In: Encyclopaedia Beliana
  2. [1]
  3. a b PIERSON, Hugh. Handbook of carbon, graphite, diamond and fullerenes. New Yersey : Noyes Publications, 1993. 399 s. ISBN 0-8155-1339-9. Kapitola The Fullerene Molecules, s. 356-373. (po anglicky)
  4. a b HIRSCH, Andreas. Fullerenes: Chemistry and Reactions. [s.l.] : Wiley, 2005. 440 s. ISBN 3-527-30820-2. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému fullerény.