Fulminát ortutnatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Fulminát ortutnatý
Fulminát ortutnatý
Fulminát ortutnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec Hg(CNO)2
Vzhľad biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 284,624 g/mol
Teplota topenia 160 °C
Teplota varu 356.6 °C
Hustota 4.42 g.cm-3
Rozpustnosť etanol, amoniak
Bezpečnosť
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
4
4
Ďalšie informácie
Číslo CAS 628-86-4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Fulminát ortutnatý, triviálne traskavá ortuť, patrí do skupiny stabilných, ale citlivých traskavín. Má formu tvorí sivého alebo bieleho jemne kryštalického prášku.

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Spôsob prípravy bol popísaný už v alchymistických spisoch. Pripravuje sa veľmi jednoducho, pôsobením alkoholu na roztok dusičnanu ortuťnatého v kyseline dusičnej.[1]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako traskavina sa používa v primárnej časti rozbušiek. V minulosti ako jediná náplň alebo v zmesi s chlorečnanom draselným (KClO3) a sulfidom antimonitým (Sb2S3); v súčasnosti v čistej podobe ako primárna zmes medených rozbušiek alebo v zmesi s azidom olovnatým a azidom strieborným (astrylová zmes). Svojho času sa dokonca traskavá ortuť flegmatizovaná vazelínou a olejovitými látkami používala na prípravu fulminátových bleskovíc.

Výhody a nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Výhody[upraviť | upraviť zdroj]

Vyniká vysokou citlivosťou k plameňu, za týmto účelom sa pridáva do zmesí pre zvýšenie zápalnosti.

Citlivosť k nárazu traskavej ortuti je v porovnaní s inými používanými traskavinami o málo vyššia.

Žiadaná vlastnosť je vysoká citlivosť k treniu a jednoduchá zápalnosť.

Dúležitá je jej vysoká chemická stabilita, mnohonásobne prevyšujúca stabilitu organických peroxidov, acetylidov, väčšiny perchlorátov a diazozlúčenín.

Nevýhody[upraviť | upraviť zdroj]

Pri lisovaní vysokým tlakom sa ľahko prelisuje, čo je veľmi nežiaduca vlastnosť. Prelisovaná traskavá ortuť v rozbuške zásahom plameňa nedetonuje, ale iba vyhorí. Táto vlastnosť viedla v minulosti k zlyhaniu vyrobených rozbušiek, vyriešilo sa to až presnou kontrolou lisovacieho tlaku pri ich plnení.

Nevýhodou a slabší detonačný účinok. V porovnaní s ostatnými traskavinami je k iniciácii trhavín potreba priemerne 5 – 10 krát väčšie množstvo, čo sa značne predražuje.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. URBANSKI, Tadeusz. Chemistry and technology of explosives. First english edition. vyd. Warszawa : Pergamon Press / PWN - Polish Scientific Publishers, 1967. Zväzok 3, s. 135. (po anglicky)