Furkotské sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Furkotské sedlo
sedlo
Furkotské sedlo
Štát Slovensko Slovensko
Región Spiš
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 277 m n. m.
Súradnice 49°10′00″S 20°01′27″V / 49,166583°S 20,02425°V / 49.166583; 20.02425
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Furkotské sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Furkotské sedlo (poľ. Furkotna Przełęcz, nem. Furkotajoch, maď. Furkotahágó) je široké sedlo medzi Furkotským štítom a Ostrou, presnejšie medzi Malou Furkotskou vežou a Furkotským štítom v hlavnom hrebeni rázsochy Kriváňa vo Vysokých Tatrách.[1][2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Prechod neleží v najnižšom bode sedla, ale na severovýchod, bližšie k Furskotskému štítu. Jeho najnižší bod spadá do Nefcerky v spodnej časti strmým skalným prahom. Furkotské sedlo spája Furkotskú dolinu s Nefcerkou.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlo dostalo meno podľa polohy nad Furkotskou dolinou. Dávnejšie ho Mikuláš Szontágh pomenoval Petrikovým sedlom  – Petrikhagó. Lajos Petrik bol profesorom chemickej technológie na budapeštianskej štátnej priemyslovej škole, neskôr jej riaditeľom a hlavným kustódom Priemyslového múzea v Budapešti. Bol podpredsedom turistického spolku Magyar Turista Egyesület. Dobre poznal Vysoké Tatry. Petrik však neakceptoval tento názov.[1]

Prví v sedle[upraviť | upraviť zdroj]

Cez sedlo v lete prešli dávno pred horolezcami a turistami lovci kamzíkov, hľadači pokladov. Prví, ktorí zaznamenali prechod v zimných podmienkach 14. apríla 1914 boli Józef Lesiecki a Józef Oppenheim.[2]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Cez sedlo nevedie značkovaný turistický chodník.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c d PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 187.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]