Gérard Oury

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gérard Oury
francúzsky režisér a scenárista
Gérard Oury na filmovom festivale v Cannes v roku 2001.
Gérard Oury na filmovom festivale v Cannes v roku 2001.
Rod. menoMax-Gérard Houry Tannenbaum
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie29. apríl 1919
Paríž, Francúzsko
Úmrtie20. júl 2006 (87 rokov)
Saint-Tropez, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Profesiarežisér, scenárista
Aktívne roky19602000
ManželkaJacqueline Roman, Michèle Morgan (19602006)
DetiDanièle Thompson
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gérard Oury

Gérard Oury (* 29. apríl 1919, Paríž, Francúzsko – † 20. júl 2006, Saint-Tropez, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1] Ako režisér rád spolupracoval s Louisom de Funésom, Jeanom-Paulom Belmondom, Bourvilom a Pierrom Richardom.

Francúzska scenáristka a režisérka Danièle Thompson (dcéra Gérarda Ouryho) v roku 2014.
Pomník rodiny Oury na cintoríne Montparnasse.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Gérard Oury je predurčený na svoj debut v kariére herca. Po lekciách Reného Simona vstúpil v roku 1938 na konzervatórium. O tri roky neskôr sa stal prezidentom Comédie-Française. Hral na javisku Britannicus (1941) a potom sa usadil v Ženeve, kde hral v päťdesiatich skladbách. Po návrate do Francúzska pri oslobodení si v roku 1948 zahral malú rolu na obrazovke vo filme Antoine et Antoinette od režiséra Jacquesa Beckera, zatiaľ čo sa venoval divadelnej kariére. Vo filmoch hrá vedľajšie role záporákov ako napr.: (Hrdinovia sú unavení réžia Yves Ciampi) alebo (Najlepšia časť réžia Yves Allégret). Unavený hraním malých úloh začal v roku 1959 s písaním scenára filmu Babette ide do vojny režiséra Christian-Jaque.

Keď Gérard Oury stál za réžiou, rýchlo našiel úspech. Po komédii La Main chaude (1959) a adaptácii thrilleru Frédérica Darda La Menace (1960) zaznamenal prvý úspech s filmom Le crime ne pays pas (1961), ktorý spojil veľa filmových hviezd. Pre svoj ďalší film Smoliar (1964) Gérard Oury spojil duo Louis de Funès a Bourvil, ku ktorému napísal aj scenár. Tento komiksový film určený pre širokú verejnosť sa stretol s veľkým úspechom vďaka komickým situáciám, ako aj zaujímavosti postáv. Na základe úspechu filmu Smoliar režisér zopakuje spoluprácu de Funèsa a Bourvila vo filme Veľký flám (1966). Klasický film francúzskej kinematografie ktorý spája v Paríži okupácie Louisa de Funèsa a Bourvila, ktorí vedú letcov do slobodnej zóny a ktorých cesta má mnoho zvratov. V roku 1968 Oury natočil film Veľký šéf s Bourvilom a Jeanom-Paulom Belmondom, film zaznamenal vo Francúzsku takmer šesť miliónov vstupov v kinách. Režisér natočil svoj obľúbený historický film Rozmary mocných (1971) s Yvesom Montandom, Alice Sapritchovou a Louis de Funèsom. Oury realizuje svoj posledný film s de Funèsom Dobrodružstvá rabína Jacoba (1973) ktorý bol prekvapivo obľúbený v USA. Gérard Oury napísal a inscenoval hru Stop Your Cinema (1977), ktorá bohužiaľ nemala veľkú obľubu. Film Útek (1978) s Pierrom Richardom bohužiaľ nezaznamenal očakávaný úspech ako režisér očakával. Filmom Eso es (1982) si režisér opäť získava publikum, pričom vsadil na osobnosť komika a kaskadéra Jeana-Paula Belmonda. V roku 1988 vydal svoje spomienky Memoirs of Elephant. Po niekoľkých skromne úspešných filmoch ako napr.: Pomsta opereného hada (1984), Lévy a Goliáš (1987) alebo Rozchod po francúzsku (1989). Gérard Oury inscenuje dvoch začínajúcich komických hercov, Christiana Claviera a Catherine Jacob, vo filme Túžba po zlate (1992). Vo filme Vodič a fantóm (1996) prináša aktuálne herecké duety s Philippom Noiretom a Gérardom Jugnotom. Posledný film ktorý režíroval bola komédia Škorpión (1999) s vtedy začínajúcim komikom Smaïnom.

Gérard Oury zomiera 19. júla 2006 vo svojom dome v Saint-Tropez vo veku 87 rokov, jeho telo bolo pochované v Paríži na cintoríne Montparnasse.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Režisér[upraviť | upraviť zdroj]

Scenárista[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. S.R.O. (FDB.CZ), 2003-2019, Filmová databáze. Gérard Oury [online]. FDb.cz, [cit. 2022-08-04]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]