Günter Behnisch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Günter Behnisch
Narodenie12. jún 1922
Drážďany, Nemecko
Úmrtie12. júl 2010 (88 rokov)
Stuttgart, Nemecko
Odkazy
Webstránkabehnisch.com
CommonsSpolupracuj na Commons Günter Behnisch
Olympijský štadión v Mníchove (1967 – 1972)
Olympijský štadión v Mníchove (1967 – 1972)
Budova parlamentu, Bonn (1992)
Norddeutsche Landesbank, Friedrichswall, Hannover (1999 – 2002)
St. Benno gymnázium, Drážďany (1996)
St. Benno gymnázium, Drážďany (1996)

Günter Behnisch (* 12. jún 1922, Drážďany, Nemecko – † 12. júl 2010, Stuttgart) bol nemecký architekt a predstaviteľ dekonštruktivizmu. Svetové uznanie dosiahol návrhom Olympijského komplexu v Mníchove (1967 – 1972), vytvoreným v spolupráci s nemeckým konštruktérom Freiom Ottom.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1934 sa dvanásťročný Günter Behnisch spolu s rodinou presťahoval z Drážďan do Chemnitzu. Tesne po dovŕšení osemnásteho veku bol v roku 1939 povolaný do armády, kde počas 2. svetovej vojny pôsobil ako kapitán ponorky. Po vojne, v rokoch 1947 – 1951, študoval architektúru na Technickej univerzite v Stuttgarte.

Práca[upraviť | upraviť zdroj]

Po škole pracoval v rokoch 1951 – 1952 pre Rolfa Gutbroda. Čoskoro sa osamostatnil a ešte v roku 1952 založil svoju vlastnú kanceláriu, v ktorej spolupracoval až do roku 1956 s Brunom Lambartom. V roku 1966 založil architektonickú kanceláriu Behnisch & Partner, ktorá existuje do dnes pod názvom Behnisch architekten. Súčasne sa stal Behnisch profesorom pre navrhovanie, priemyselné stavby a organizáciu výstavby na Technickej univerzite v Ulme. V rokoch 19671987 pôsobil tiež ako profesor architektúry na Technickej univerzite v Darmstadte. V roku 1982 sa stal členom Akadémie umenia v Berlíne a v roku 1984 mu bol udelený titul čestného doktora (Dr.h.c.) Univerzity v Stuttgarte. V roku 1996 bol jedným zo zakladateľov Saskej akadémie umení, kde viedol odbor architektúra až do roku 2000.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Od založenia Behnisch architekten sa v rámci kancelárie spočiatku zamerali na prefabrikované školské budovy. Nakoľko tento stavebný systém mal obmedzenú flexibilitu, firma začala tvoriť viac v modernom organickom štýle s výrazným vplyvom dekonštruktivizmu a využívaním veľkých transparentných plôch. Pomocou organickej architektúry mohli vo svojej tvorbe využiť viac rozmanitých a flexibilných foriem a ekologicky vyvážených návrhov. Cieľom návrhov je aj v súčasnosti robiť architektúru pre ľudí. Človek ako vnímateľ je zohľadnený už pri návrhu, pričom dôležitý je jeho dobrý pocit z priestoru. Behnisch pevne veri a navrhuje s myšlienkou, že inovátorské stavebné techniky a materiály pomáhajú napredovať novým možnostiam v architektúre.

Realizácie a projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2000 – 2004 Dánsky štátny archív
  • 2003 Genzyme Center, Cambridge, Massachusetts, USA
  • 1993 – 2003 Akadémia umení, Berlín
  • 1999 – 2002 Norddeutsche Landesbank, Friedrichswall, Hannover
  • 2000 Lothar-Günther Buchheim Museum, Bernried am Starnberger See
  • 1998 – 1999 Športové a rekreáčne centrum "Grünauer Welle", Lipsko
  • 1994 – 1999 Kúpeľné izby, Bad Elster
  • 1989 – 1997 Štátna clearingova banka Badenska-Württembergska, Stuttgart
  • 1994 – 1996 Škola Montessori, Ingolstadt
  • 1996 St. Benno gymnázium, Drážďany
  • 1993 – 1996 Centrum služieb Bollwerk, Stuttgart
  • 1995 Materská škola, Ingolstadt
  • 1992 – 1994 Rozšírenie školy sestier, Frankfurt am Main,
  • 1992 Budova parlamentu, Bonn
  • 1991 Rozšírené učilisko, Aalen in Württemberg
  • 1989 – 1991 Stanica, Stuttgart-Feuerbach
  • 1987 – 1991 Škola Alberta Schweitzera, Bad Rappenau
  • 1990 Hlavné sídlo Zemskej centrálnej banky, Mníchov
  • 1990 Tlačové centrum DuMont Schauberg Verlag, Köln
  • 1990 Materská škola, Lotharstrasse, Stuttgart-Luginsland,
  • 1990 Múzeum pôšt a komunikácií, Frankfurt nad Mohanom
  • 1987 – 1988 Hysolar výskumná a správna budova univerzity, Stuttgart
  • 1989 Spolková banka, Frankfurt nad Mohanom
  • 1987 Továreň Leybold AG, Alzenau in Unterfranken
  • 1980 – 1987 Knižnica a katolícka univerzita, Eichstätt
  • 1985 Športová hala, Herrenberg
  • 1985 Športová hala, Sulzbach an der Murr
  • 1982 – 1984 Herbert Keller Building, Stuttgart
  • 1982 Škola, Lorch im Remstal
  • 1982 Športová hala školy Hermana Hesseho, Reutlingen
  • 1981 Rozšírenie základnej školy Friedricha Schillera, Marbach am Neckar
  • 1980 Centrum pre hostí, Kúpele Salzuflen
  • 1980 Stanica podzemnej dráhy, Schloßplatz, Stuttgart
  • 1977 – 1980 Rozšírenie základnej školy, Alfdorf
  • 1971 – 1979 Školiace a skúšobné centrum, Stuttgart
  • 1979 Školská športová hala, Ludwigsburg
  • 1977 Geriatrické centrum, Reutlingen
  • 1977 Materská škola, Pelikanstrasse, Stuttgart
  • 1976 Nemocnica, Pfaffenhofen
  • 1976 Škola Fritza Erlera, Pforzheim
  • 1976 Športová hala, Lorch im Remstal
  • 1975 Športová hala, Sindelfingen
  • 1974 Škola Jozefa Effnera, Dachau
  • 1973 Škola, Lorch im Remstal
  • 1972 Olympijský komplex, Mníchov
  • 1965 Škola, Furtwangen im Schwarzwald
  • 1965 Škola, Geislingen
  • 1964 – 1965 Reálne gymnázium a ľudová škola, Haigerloch
  • 1964 – 1966 Dievčenská škola Droste Hülshoff, Freiburg im Breisgau
  • 1961 Škola Vogelsang, Stuttgart
  • 1961 Radnica, Mannheim
  • 1959 – 1963 Inžinierska škola, Ulm an der Donau

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]