Gărmen (dedina)
| Gărmen | |||
| Гърмен | |||
| dedina | |||
.jpg) pohľad na dedinu zvchu
| |||
|
|||
| Štát |  Bulharsko
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Blagoevgrad | ||
| Okres | Gărmen | ||
| Nadmorská výška | 520 m n. m. | ||
| Súradnice | 41°35′53″S 23°48′12″V / 41,598155°S 23,80321°V | ||
| Rozloha | 16,232 km² (1 623 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 1 892 (2024) [1] | ||
| Hustota | 116,56 obyv./km² | ||
| PSČ | 2960 | ||
| Tel. predvoľba | 07523 | ||
  Poloha v Bulharsku
| |||
| Wikimedia Commons: Garmen | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Gărmen (bulh. Гърмен) je dedina ležiaca v juhozápadnom Bulharsku. Nachádza sa v Blagoevgradskej oblasti v okrese Gărmen, ktorého je administratívnym centrom.[2][3][4][5]
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Dedina leží v Blagoevgradskej oblasti na hranici severovýchodnej časti Gocedelčevskej kotliny[4][2] a západných svahov západorodopského dielu Dăbraš (bulh. Дъбраш).[2][4] v nadmorskej výške približne 520 m n. m.[2]
Nachádza sa približne 7 kilometrov severovýchodne od mesta Goce Delčev[4] a 113 kilometrov juhovýchodne od oblastného mesta Blagoevgrad.[2] Najbližšie dediny sú Marčevo a Ogňanovo, ktorých hranice tesne susedia.[4]
Pri južnom okraji dediny preteká rieka Mesta a západne od dediny rieka Kanina,[4][2] ktorá je prítokom Mesty.[2][4]
Klíma
[upraviť | upraviť zdroj]Podnebie je prechodné kontinentálne-stredomorské.[2][4] Zrážky dosahujú najvyšších hodnôt v zimnom a najnižších hodnôt v letnom období. Priemerné ročný úhrn zrážok dosahuje úrovne približne 650 mm.[4]
Pôdy
[upraviť | upraviť zdroj]Pôdy sú chudobné, ide predovšetkým o nánosy, erózne feozeme (šedé lesné pôdy)[2][4] a erózne škoricové lesné pôdy.[4]
Vývoj počtu obyvateľov
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1920 | 887[4] |
| 1926 | 1171[4] |
| 1934 | 1313[4] |
| 1946 | 1556[4][3] |
| 1956 | 1480[4] |
| 1965 | 1837[4] |
| 1975 | 1660[4] |
| 1985 | 2093[4] |
| 1992 | 1842[4] |
| 2011 | 1998[3] |
| 2024 | 1892[6] |
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V dedine bolo vždy dominantným náboženstvom pravoslávne kresťanstvo.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvými obyvateľmi katastra dediny boli Tráci. V 2. storočí bolo na území dnešnej štvrti Zagrade založené rímskym cisárom Trajánom mesto Nicopolis ad Nestum, ktoré bolo v priebehu 6. storočia zničené Slovanmi.[5]
Dnešná dedina sa prvýkrát spomína v osmanských registroch z rokov 1623 – 1625 pod názvom Grăbľani (bulh. Гръбляни).[2][4] Pod tým istým názvom, ako aj pod názvom Grămľani (bulh. Гръмляни) sa spomína aj v registroch z rokov 1635 – 1637, 1660 a 1671.[4]
V roku 1867 v období bulharského národného obrodenia bola v dedine otvorená prvá škola.[2][4]
Po podpísaní Berlínskej zmluvy v roku 1878 ostal Gărmen v Osmanskej ríši.[2] V roku 1901 bol v dedine založený výbor Vnútornej macedónskej revolučnej organizácie (VMRO)[2][4] pod vedením Stojka Paškuleva.[4] V roku 1903 sa mnohí obyvatelia obce zúčastnili Ilindensko-preobraženského povstania, pričom pôsobili v čate Atanasa Tešovalijatu.[2]
V priebehu prvej balkánskej vojny v rokoch 1912 – 1913 sa množstvo utečencov z Gărmenu[2][4] sústredilo v oblasti dnešného mesta Velingrad,[2] zaradilo sa do štruktúr bulharskej opolčenskej armády a zúčastnilo sa oslobodzovania tzv. pirinského kraja (dnešná Blagoevgradská oblasť, ktorá približne zodpovedá územiu Pirinského Macedónska).[2][4] K oslobodeniu dediny spod osmanskej nadvlády došlo 24. októbra 1912.[4] V roku 1913[3] sa na základe Bukureštskej mierovej zmluvy[2] dedina stala súčasťou Bulharského cárstva.[3]
V roku 1923 bolo v Gărmene založené komunitné centrum Iskra.[2]
V rokoch 1941 – 1944 sa množstvo obyvateľov dediny zúčastnilo partizánskeho odporu proti fašizmu.[4]
V roku 1959 bola ku Gărmenu priradená dedina Zagrade (dnes miestna časť dediny).[3][4]
Hospodárstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavným ekonomickým odvetvím v dedine je poľnohospodárstvo, pričom prevažuje pestovanie tabaku, viniča, obilninárstvo, ovocinárstvo[3][2] (predovšetkým jablká).[2][4] Zo živočíšnej výroby ide najmä o chov hovädzieho dobytka a oviec.[2][4] Rozšírené je taktiež lesníctvo.[4]
Gărmen je taktiež významným ubytovacím turistickým rezortom.[3]
Nerastné suroviny
[upraviť | upraviť zdroj]V katastri dediny sa nachádzajú náleziská diatomitu,[4][3] nie sú však hospodársky využívané.[3]
Kultúrne pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
V katastri dediny sa nachádza viacero kultúrnych pamiatok. Sú to:
Kultúrne pamiatky národného významu
[upraviť | upraviť zdroj]- ruiny antického mesta Nicopolis ad Nestum[7][2]
- antické náhrobné mohyly[7]
- Ranokresťanská bazilika[7]
Kultúrne pamiatky miestneho významu
[upraviť | upraviť zdroj]- zvyšky mozaiky monastieru svätého Juraja[7]
- Chrám svätého Juraja[7][2]
- Chrám svätého Juraja v miestnej časti Zagrade[7]
- obľúbené miesto partizána Borisa Munčeva[7]
Prírodné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V miestnej časti Zagrade sa nachádzajú tri chránené vekovité platany.[5] Sú približne 600 rokov staré.[3][5]
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]V Gărmene je umiestnená múzejná archeologická zbierka.[3][2]
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V dedine sa nachádza základná a všeobecná stredná škola ako aj materská škola.[4]
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Kultúra sa sústredí v rámci komunitného centra Iskra v ktorom sa nachádza čitáreň, knižnica a kinosalón. V rámci komunitného centra pôsobí skupina národných piesní a tancov, ako aj vokálno-inštrumentálny zbor, estrádno-satirická skupina a mužský pevecký zbor.[4]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Dedina má pravidelné autobusové spojenie s mestom Goce Delčev ako aj s ostatnými dedinami v okrese Gărmen.[4]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Po dedine je pomenovaný mys v Antarktíde.[8]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na časť dediny zvrchu -
z dediny -
z dediny -
pohľad na Chrám svätej Anny v dedine -
pohľad na Chrám svätej Nedele nad dedinou -
pohľad na budovu školy
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ https://www.grao.bg/tna/t41nm-15-03-2024_2.txt
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 5. GĂR – ZMI. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2012. ISBN 978-954-8104-27-2. S. 1651.
- ↑ a b c d e f g h i j k l KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad, 2013. ISBN 978-619-152-142-5. S. 164.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija Pirinski kraj. Tom. 1. A – M. Blagoevgrad : Redakcija „Enciklopedija“, 1995. ISBN 954-90006-1-3. S. 245 – 246.
- ↑ a b c d CVETANOV, Momčil; GEORGIEVA, Nikolina; KOCAKOV, Georgi. Oblast Blagoevgrad – Pirin. Stara Zagora : DOMINO, 2019. ISBN 978-954-651-313-7. S. 151 – 154.
- ↑ grao.bg
- ↑ a b c d e f g Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Област Благоевград [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
- ↑ COMPOSITE GAZETTEER OF ANTARCTICA [online]. data.aad.gov.au, [cit. 2024-07-10]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gărmen (dedina)
