Gaderská dolina

Gaderská dolina
Dolina
Pohľad na Gaderskú dolinu z Blatnického hradu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Martin
Obec	Blatnica
Pohorie	Veľká Fatra
Časti	Dedošová horná časť
Podčasti
- ľavostranné	Selenec
Rieka	Gaderský potok
Poloha	hranica Dedošovej a Seleneckej doline
- súradnice	48°56′37″S 19°00′22″V
Dĺžka	18 km
Geologické zloženie	vápenec
Poloha na Slovensku
Poloha v Žilinskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Gaderská dolina alebo Gader je dolina nachádzajúca sa v strede turčianskej časti Veľkej Fatry. Dnes je jednou z najznámejších dolín Slovenska, nielen preto, že je pohodlnou a zaujímavou prístupovou cestou na Ostredok, Krížnu a ostatné vrcholy hlavného hrebeňa, ale najmä preto, že na tomto pomerne malom území je nahromadené toľko prírodných krás a zaujímavostí.

História

V roku 1921 blatnických rodákov bratov Siakeľovcov, aby v Gaderi nakrútili prvý film o Jánošíkovi. Tu vznikli v tridsiatych a šesťdesiatych rokoch aj časti druhého a tretieho Bielikovho filmu o tomto ľudovom hrdinovi.

Svojráznosť a bohaté geologické členenie Gadera ovplyvnili horotvorné procesy v dávnej minulosti. Zo skalných brál Tlstej, rovnako ako zo štíhlych veží Skalnej sa nám prihovárajú dávne tisícročia. Sivé vápence a biele dolomity sú pozostatkami tropického mora, v ktorom kedysi vznikli. Pod Krížnou našli geológovia úlomky koralových útesov a skamenené ulity dávno vymretých morských živočíchov.

O mohutných horotvorných presunoch, ktoré celé toto územie prekonalo, svedčia impozantné steny zvrásnených vápencov v Konskom dole, na Muráni, početné bralá a previsy v Dedošovej, Lubenej, Sokolove a celý vrcholový amfiteáter Tlstej.

Mesto veží Skalná, vrchol Ostrej, Pekárová a celá južná dolomitická oblasť s Blatnickou a Žarnovickou dolinou priťahujú návštevníkov pitoresknosťou skalných útvarov. Sú to však iba drobné trhlinky v obrovských dolomitoch. Vznikli pri pohybe a tlaku celých krýh, ktoré boli základom pre toto veľké sochárske dielo prírody. Do dnešných tvarov ich potom vymodelovali v priebehu mnohých tisícročí slnko, voda, vietor a mráz.

Odvtedy, čo sa celá oblasť stala súšou, vykonala voda veľkolepé dielo najmä vo vápencoch. Početné jaskyne, skalné dutiny, bralá, terasy, stĺpy, brány a tunely sa tu striedajú s impozantnými vežami dolomitov a nápadne kontrastujú s hladkými bridličnatými hrebeňmi susednej Necpalskej doliny, či hôľnym hrebeňom Ostredka a Krížnej, ktorý dolinu uzatvára.

Bránou do celého komplexu Gadera je dedinka Blatnica. Prvá zmienka o Blatnici je v kráľovskom diplome Štefana II. z roku 1120 (vtedajší názov obce bol Blatna). Zemianska obec Sebeslavce (dnes majer Blatnica) a obec Solomus (dnešná časť Sokolče), sú ešte staršie. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že už v dávnej minulosti tu sídlil človek. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí sídlisko Keltov, z doby železnej, na blízkej Plešovici. Z doby „slovanskej“ zasa pochádza vzácny blatnický meč, nájdený v roku 1876 v mohyle v chotári obce.

Asi pol hodiny cesty od Blatnice vyčnievajú na bralnatom, smrekmi porastenom hrebeni zrúcaniny Blatnického hradu. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia, dal ho postaviť zvolenský župan Mikuláš Donč, strážil cestu „magna via“ (veľká cesta), vedúcu z Nitry na Liptov a Oravu až do Poľska. Potom bol vo vlastníctve kastelána Petra z Brezovca, v tom čase upadol na význame, pretože sa začala používať nová západnejšia cesta a z veľkej cesty sa stala „antiqua via“ (stará cesta). Poslednými významnými vlastníkmi hradu boli od roku 1539 až do roku 1945 Révaiovci, počas ich vlády prešiel hrad rozsiahlou prestavbou. V roku 1742 bol hrad čiastočne zničený a odvtedy postupne chátra. Dnes jeho zrúcaniny zapadajú do prírodnej scenérie Gadera a hlásajú zašlú slávu turčianskych veľmožov, ktorí v stredoveku vládli nad týmto územím.

Dolina

Priamo nad Blatnicou sa vypína rozložitá Tlstá s mohutnými vápencovými galériami a kolmými stenami, ktoré klesajú priamo do doliny. V masíve Tlstej sa nachádzajú početné diery a jaskyne rôznych veľkostí. Najznámejšia z nich je jaskyňa Mažarná, v ktorej sa našli zvyšky diluviálneho jaskynného medveďa (dnes v zbierkach SNM v Martine). Jaskyňa bola aj sídlom človeka z mladšej doby kamennej. Z vrcholu Tlstej je úchvatný pohľad na susednú Ostrú, Koziu skalu, hlavný hrebeň Veľkej Fatry a na celú Turčiansku kotlinu.

Smerom k hlavnému hrebeňu sú úbočia strmšie, mohutnejšie, dolina sa zužuje a bralá sa približujú. V hornej časti sa Gader delí na dve vetvy, ľavostrannú Dedošovú dolinu, ktorá pokračuje smerom do Drobkova a Veterného a na pravostrannú dolinu Selenec. Do Selenca sa vstupuje cez mohutnú Čertovu bránu, za ktorou sa dolina rozširuje. Z rozoklaných dolomitových skál najviac vyniká mesto veží Skalná dolina s najvyšším bodom 1 290 metrov. Asi po piatich kilometroch uzatvára dolinu Národná prírodná rezervácia Padva, domov medveďa hnedého. Je to pralesovitý kút so šumiacimi vodopádmi, ktorý bol pre svoje výnimočné geomorfologické, botanické a zoologické hodnoty vyhlásený v roku 1972 za Národnú prírodnú rezerváciu. Kým Dedošová dolina prechádza v závere do hôľneho hrebeňa Veľkej Fatry, Selenec zakončujú strmé svahy Smrekova s vyčnievajúcimi skalnými ihlami, ktoré sú husto porastené kosodrevinou.

Vodstvo

Obidvomi dolinami tečú čisté potoky, ktoré miestami stekajú strmými kaskádami. V čistej, studenej vode sa objavujú pstruhy a sivoňe. Po tisícročia dravé prúdy potokov vyhĺbili dnešnú dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary.

Fauna a flóra

Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu zmiešané porasty s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky. Staré jedle, smreky a borovice sa vypínajú na strmých zrázoch, galériách a terasách Tlstej, Pekárovej, Skalnej a Konského dolu. Držia ich korene zapustené do puklín skál vápencového podložia.

Osobitnú pozornosť návštevníka si zaslúži kvetena Gadera, ktorý je naozajstnou botanickou záhradou. Na skalách kvitne zlatistá prvosienka holá, nádherný poniklec slovenský, klinček peristý, cyklámen fatranský, bielozelený vemenník dvojlistý, plesnivec alpínsky, nápadný črievičník papučka, astra alpínska, ľalia zlatohlavá, jelení jazyk celolistý, vzácna kortúza Mathiolova, lykovec voňavý a ďalšie druhy. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici. V Gaderi a na západných svahoch Veľkej Fatry rastie aj veľa liečivých bylín, z ktorých Blatničania lisovali v minulosti známe olejčeky. Neskôr sa z nich stali podomoví obchodníci, šafraníci, ktorí cestovali so svojimi výrobkami po celej Európe, Malej Ázii, prenikli dokonca aj do Ruska a na Sibír. Ich štýlové domy s typickými bránami sú do dnešných dní súčasťou architektúry Blatnice.

Gader je bohatý aj na rôzne druhy živočíchov. Z poľovných druhov sa tu vyskytuje predovšetkým jelenia zver, diviak, líška a vzácne srnčia zver. V rokoch 1956-60 vypustili v Gaderskej doline postupne 20 kamzíkov alpského pôvodu, ktoré boli dovezené z lokalít v Českej Kamenici a Jesenníkoch z Českej republiky. Kamzíkom sa v Gaderskej doline dobre darí, zdržujú sa najmä na skalnatých miestach v zóne nesúvislého lesa.

Hlboké lesy sú domovom medveďa hnedého, ktorého početné stavy sa v poslednej dobe výrazne zvýšili. Jeho rozšírenie na Slovensku je vo Veľkej Fatre druhé najväčšie po Nízkych Tatrách. Z dravcov sa v lesoch vyskytuje aj vzácny rys ostrovid a tiež vlk dravý. V doline operujú svorky vlkov, ktoré sa sem tlačia z liptovskej strany a z Ľubochnianskej doliny. Ich početné stavy sa v poslednej dobe zvýšili, čím vzrástol aj ich tlak najmä na diviačiu a vysokú zver ale tiež na kamzíky.

Pestrú a druhovo bohatú skupinu fauny tu tvorí vtáctvo, najmä dravce na čele so vzácnym a zriedkavým orlom skalným, ďalej tu hniezdi výr skalný, krkavec čierny, sokol myšiar a tiež vzácny sokol sťahovavý. V hlbokých lesoch žijú kurovité vtáky ako hlucháň, jariabok a zriedkavý tetrov. Zaujímavým vtákom, ktorý na seba upozorňuje svojim škriekavým hlasom, je orešnica perlavá. Z ďatľov tu žije vzácny ďubník trojprstý, tesár čierny a ďateľ bielochrbtý. V nemalej miere sú tu zastúpené aj sýkorky, králiky, kôrovníky, vrchárka modrá, krivonosy, hýle, čížiky a iné. Typickým vtákom skál je vzácny murárik červenokrídly. V niekoľkých jaskyniach okolo Tlstej sa vyskytujú viaceré druhy netopierov. Celkove tu žije okolo 110 hniezdiacich druhov vtákov. Široko je zastúpené aj drobné živočíšstvo a hmyz. Z obojživelníkov žijú v tunajších lesoch tri významné druhy mlokov a to salamandra škvrnitá, krásne sfarbený mlok vrchovský a vzácny mlok karpatský. Zo žiab sú hojné skokan hnedý a kunka žltobruchá, zriedkavejšie sa vyskytujú ropucha obyčajná a ropucha zelená. Z plazov sú tu zastúpené jašterica obyčajná a jašterica živorodá, ktorú môžeme vidieť aj vo vyšších polohách. Na okrajoch lúk a slnečných miestach môžeme stretnúť slepúcha lámavého, užovku hladkú a tiež najznámejšieho slovenského hada, vretenicu obyčajnú. Z bohatého sveta hmyzu spomeniem aspoň nápadné fuzáče, viaceré druhy bystrušiek, nosatcov, liskaviek a iné. Z motýľov tu poletujú okáče, perleťovce, zákonom chránený jasoň červenooký, vidlochvosty a mnoho ďalších. Svet hmyzu je pre návštevníka nápadný najmä v horúcich letných dňoch, keď je vzduch presýtený vôňou kvitnúcich kvetov, ktoré sú pre mnohé druhy veľkým lákadlom.

V Gaderskej doline sa nachádzajú takmer všetky chránené druhy živočíchov a rastlín, ktoré sa vyskytujú v celej Veľkej Fatre. Je to takmer 3 000 druhov bezstavovcov, 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Aj preto bol komplex Tlstej vyhlásený v roku 1972 za Národná prírodná rezervácia Tlstá a v roku 2002 Veľká Fatra za slovenský deviaty Národný park. Z Blatnice vedie dolinou na Blatnický hrad náučný chodník s piatimi zastávkami a dĺžkou trasy 1,8 km.

Pod pojem Gader sa dnes zahrňujú aj ostatné doliny, ktoré sa nachádzajú medzi Blatnicou a hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Súčasťou tohoto komplexu sú už spomínané doliny Dedošová a Selenec, ale aj susedná Blatnická dolina, ktorá sa im v mnohom podobá. Táto dolina je súčasťou zaujímavého turistického okruhu Blatnica – Blatnická dolina – Kráľova studňa – Dedošová dolina – Gaderská dolina – Blatnica.