Gaetano Mosca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Gaetano Mosca
taliansky filozof
taliansky filozof
Narodenie1. apríl 1858
Palermo, Taliansko
Úmrtie8. november 1941 (83 rokov)
Rím, Taliansko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gaetano Mosca

Gaetano Mosca (* 1. apríl 1858, Palermo, Taliansko – † 8. november 1941, Rím) bol taliansky filozof, ktorý vypracoval koncepciu "politickej triedy". Tvrdí v nej, že ľudská spoločnosť nemôže fungovať bez politickej organizácie, a politická organizácia sa nezaobíde bez nerovnosti moci.

Z nutnosti existencie nerovnosti moci vyvodzuje, že vždy existujú dve triedy ľudí, trieda vládnucich a trieda ovládaných. Vládnúca trieda je vždy menej početná, plní všetky politické funkcie, monopolizuje moc a využíva výhody, ktoré moc prináša. Ovládaná trieda je početnejšia, je riadená a kontrolovaná triedou vládnúcou viac či menej legálnymi prostriedkami a zásobuje vládnúcu triedu materiálnymi prostriedkami a prostriedkami, ktoré sú esenciálne pre fungovanie politického organizmu.

Aj v demokracii vládne menšina vplyvných a mocných, ktorú Mosca nazýva "organizovanou minoritou boháčov", ktorej vplyv robí z demokracie formálnu záležitosť. Bohatstvo produkuje politickú moc, a naopak politická moc produkuje bohatstvo.

Odmieta myšlienku podľa ktorej je človek od prírody dobrý. Neupiera mu však jeho dobré vlastnosti, ale je presvedčený, že boj o vyniknutie v spoločnosti presadzuje intenzívnejšie vlastnosti, ako je napr. láska k luxusu, túžba po ženách či krvi, či ambície k porúčaniu či tyranizovaniu.

Rozoznáva množstvo druhov vládnucich tried, všetky však majú tieto spoločné znaky:

  1. všetky vládnuce triedy majú tendenciu stať sa dedičnými, či už v praxi alebo aj zo zákona, a to aj v prípadoch kde je prístup do mocenských pozícií determinovaný kvalifikáciou a je teda teoreticky otvorený pre všetkých, je časté, že len tí spríbuznení, bohatí, vplyvní sú schopní získať prístup do mocenských pozícií
  2. status de jure politicky dominantných etablovaných dedičných kást v spoločnosti bol predtým predídený podobným statusom de facto, skupiny pri moci majú tendencie potvrdiť formálnu dedičnú základňu moči odvolávaním sa na také autority ako sú nadprirodzený pôvod, ktoré v neskorších časoch prešlo do vedeckej roviny (ako je odvolávanie sa na nadradenú pozície na základe sociálnej evolúcie)

- odmieta princíp ozajstnej dedičnosti (genetickej) pri udržiavaní moci v rodine, pretože keby to bola pravda každý nový vládca by bol stále lepší a lepší

Vládnúca trieda prestáva byť vládnúcou, keď stratí sféru pôsobnosti cez ktorú sa dostala k moci, alebo keď schopnosti alebo služby, ktoré poskytovali stratili ich dôležitosť v spoločenskom prostredí.

Záruku relatívnej slobody a civilizácie vidí v tom, že sa znemožní slobodný boj síl, aby prevládla jedna sila a despoticky vnútila celej spoločnosti svoj princíp. Rovnováha síl je neopomenuteľnou podmienkou právnej ochrany

Kritika Marxa[upraviť | upraviť zdroj]

Základnú chybu marxizmu vidí v tom, že nedoceňuje konštantnosť ľudskej prirodzenosti. Marxov program považuje za realizovateľný v zmysle uchopenia moci a zlikvidovania súkromného vlastníctva, nie však v zmysle toho, čo marxisti sľubujú. V socialistickom štáte bude podľa neho vykorisťovanie ešte výraznejšie ako v štátoch predošlých.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]