Gaius Licinius Macer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gaius Licinius Macer (zomrel roku 66 pred Kr.) bol rímsky politik a historik, predstaviteľ analistickej historiografie.

Macer pochádzal zo starej plebejskej rodiny Liciniovcov. Roku 73 pred Kr. zastával úrad tribúna. Sallustius sa zmieňuje, že sa zasadzoval v tejto funkcii za práva plebejcov. Roku 68 pred Kr. sa stal prétorom, ale o dva roky nato ho Cicero usvedčil z korupcie a zneužívania svojich právomocí, na čo Macer spáchal samovraždu.

Macerovym synom bol básnik Gaius Licinius Macer Calvus.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Macer napísal dejepisné dielo v 16 knihách, ktoré, podľa zvyku rímskych analistov, začínalo od založenia Ríma. Pretože sa nedochovalo, nevieme, do ktorého roku rímskych dejín siahalo. Ako svoj zdroj ho použili Titus Livius aj Dionysios z Halikarnasu. Livius sa tiež zmieňuje, že Macer nebol celkom objektávny historik, keďže interpretoval historické udalosti tak, aby oslávil rod Liciniov[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Liv. VII 9,5

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.