Gajdoš (vrch v Malých Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°23′44″S 17°14′19″V / 48,3955°S 17,2385°V / 48.3955; 17.2385
Gajdoš
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Malacky
Obec Kuchyňa
Časť Homoľské Karpaty
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Morava, Dudváh
Nadmorská výška 650,5 m n. m.
Súradnice 48°23′44″S 17°14′19″V / 48,3955°S 17,2385°V / 48.3955; 17.2385
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po žltá turistická značka žltej značke z Modry-Piesku
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gajdoš (650,5 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Kuchyňa, približne 8 km severozápadne od Modry.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Homoľské Karpaty.[3] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky a na katastrálnom území obce Kuchyňa.[4] Najbližšími sídlami sú západne ležiace obce Kuchyňa a Pernek, juhovýchodne časti miest Modra a Pezinok.[2] Na vrchol nevedie značený chodník, Štefánikova magistrála vedie východným úbočím.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Gajdoš je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Čertovým kopcom a Vápennou. Západným smerom leží Mešťanková (601 m n. m.) a Vysoký Rajd (541 m n. m.), severným smerom Vysoká (754 m n. m.) a Krkavý buk (580 m n. m.), východne Starý kopec (528 m n. m.) a južne Modranská Baba (646 m n. m.), Tri kopce (662 m n. m.) a Skalnatá (704 m n. m.).[5] Západné svahy odvodňuje potok Vývrat a riečka Malina do rieky Morava, východnú časť masívu Kamenný potok do Gidry v povodí Dudváhu. Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol je porastený súvislým lesom, ktorý neumožňuje rozhľad. V okolí sa však nachádza niekoľko lokalít s nižšou vegetáciou, odkiaľ sú vidieť okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a Podunajská nížina a pri vhodných podmienkach aj Považský Inovec, Vtáčnik, Tribeč a juhozápadným smerom aj predhorie Álp.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, Štefánikova magistrála v trase Cesty hrdinov SNP vedie východným úbočím.

  • po červená turistická značka červeno značenej magistrále:
    • od severu od obce Sološnica (rázc. Sološnická dolina) cez Panské uhliská
    • od juhu z Pezinskej Baby cez Sedlo pod Javorinou a rázc. Čermák
  • po zelená turistická značka zelenej značke cez rázc. Čermák:
  • po žltá turistická značka žlto značenom chodníku:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 94.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.
  5. Malé Karpaty – Bratislava. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-26]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]