Ganymede (mesiac)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ganymedes (mesiac))
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ganymede
Ganymede - Perijove 34 Composite.png
Ganymede, jeden z Galileovych mesiacov
Základné informácie
ObjaviteľG. Galilei, S. Marius
Dátum objavenia11. január 1610
SatelitJupiter
Orbitálne (obehové) vlastnosti
(Epocha: J2000,0)
Veľká polos1 070 400 km
Excentricita0,0011
Pericentrum1 069 200 km
Apocentrum1 071 600 km
Perióda obehu7,15455296 d (0,019588 a)
Priemerná obežná rýchlosť10,880 km/s
Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty0,20°
Uhol sklonu dráhy k ekliptike2,21°
Fyzikálne vlastnosti
Rovníkový priemer5 262,4 km (0,413 Zeme)
Plocha povrchu87 000 000 km² (0,171 Zeme)
Objem7,6×1010 km³ (0,0704 Zeme)
Hmotnosť1,4819×1023 kg (0,025 Zeme)
Priemerná hustota1,942 g/cm3
Gravitačný parameter7,20715 km3/s2
Úniková rýchlosť2,7 km/s
Perióda rotácie7,15455296 d (viazaná rotácia)
Albedo0,43
Priemerná povrchová teplota~109 K
Jasnosť v opozícii4,6
Atmosférické vlastnosti
Atmosférický tlaknemerateľný
Zloženie atmosféryKyslík: ~100%
Ďalšie odkazy
CommonsGanymede

Ganymede alebo Ganymedes je prirodzený satelit Jupitera, jeden z Galileovych mesiacov. Bol objavený v roku 1610 Galileom Galilei a Simonom Mariom.

S priemerom 5 262 km je najväčší mesiac v slnečnej sústave (tesne pred Titanom), je väčší ako planéta Merkúr. Keby obiehal samostatne, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ho považovali za planétu. Povrch Ganymeda je skalnatý a pokrytý impaktnými krátermi. Sú na ňom výrazne rozlíšiteľné tmavšie a svetlejšie oblasti. Tmavšie obsahujú viac kráterov, čo svedčí o ich vyššom veku. Na mesiaci sa nachádzajú aj dlhé rovnobežné brázdy so šírkou 5 – 10 km. Predpokladá sa, že vnútri Ganymeda sa nachádza ľad, možno aj globálny oceán kvapalnej vody.

Pomenovaný bol po Ganymedovi, milencovi boha Dia a čašníka bohov. Ide o jediný mesiac Jupitera, ktorý je pomenovaný podľa muža.

Základná charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Ganymedes má pomerne nízku hustotu (1,49 g/cm3), čo nie je ani dvojnásobok hustoty vody. Z nízkej hustoty sa odvodila jeho vnútorná stavba, ktorá predpokladá pod povrchom vodu a ľad. So svojou hmotnosťou 1,48.1023 kg je najhmotnejším mesiacom slnečnej sústavy.

Dráha a rotácia[upraviť | upraviť zdroj]

Mesiac obieha planétu po takmer kruhovej dráhe s excentricitou iba 0,0015 v strednej vzdialenosti 1 070 400 km. To predstavuje takmer 15 priemerov Jupitera. Je to tretí najvzdialenejší Galileov mesiac od planéty, vo väčšej vzdialenosti obieha už len Kallisto. Mesiac je v dráhovej rezonancii s bližšie obiehajúcimi veľkými mesiacmi: s Io a Európou. Jeden obeh mu trvá 7,2 dňa. Okolo svojej osi sa otočí za rovnaký čas, ako obehne okolo Jupitera (viazaná rotácia).

Podobne ako Európa a Io, aj Ganymedes je ovplyvňovaný slapovými silami jupitera, ktoré na ňom vytvárajú výdute v kôre, hoci nie až také výrazné ako na týchto dvoch bližších mesiacoch.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že Ganymedes sa sformoval z krúžiaceho disku materiálu okolo Jupitera. Pri veľkom bombardovaní pred 3,8 miliardami rokov mesiac zasiahlo okolo 5200 veľkých impaktorov ktoré spôsobili, že jeho hmota sa dôkladne a do veľkej hĺbky pretavila. Impaktory pritiahla silná gravitácia Jupitera. Ganymedes obieha okolo Jupitera po bližšej dráhe ako jeho dvojča Kallisto, preto ho zasiahlo zhruba dvakrát väčšie množstvo planétok ako Kallisto a tiež vyššou priemernou rýchlosťou. Preto sa tieto dva mesiace od seba v súčasnosti odlišujú vzhľadom i vnútornou stavbou, hoci sa sformovali v rovnakom čase. Pevné horniny klesali do jadra Ganymeda počas pomalého chladnutia mesiaca. Kamenné jadro Ganymeda je tak oveľa väčšie než jadro Kallisto.

Atmosféra[upraviť | upraviť zdroj]

Ganymedes nemá známu atmosféru, ale Hubbleov vesmírny ďalekohľad v roku 1995 odhalil na jeho povrchu ozón[1]. V porovnaní so Zemou ide o malé množstvo ozónu. Je vyrobený tým, ako sú nabité častice zachytávané v magnetickom poli Jupitera a padajú dole na povrch Ganymeda. Zatiaľ čo nabité častice prenikajú ľadovým povrchom, čiastočky vody sú roztrhané, čím vzniká ozón. Tento chemický proces s istou pravdepodobnosťou naznačuje prítomnosť riedkej kyslíkovej atmosféry, podobnej tej, čo bola zistená na Európe.

V roku 2021 sa analýzou ultrafialových snímok z Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu dokázala prítomnosť vody v atmosfére. Voda pravdepodobne vniká sublimovaním z povrchu okolo rovníka, kde je počas dňa teplota dosť vysoká na to aby sa voda z ľadu odparila.[2]

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch mesiaca je známy zo snímok kozmických sond, najväčšie útvary, ako napríklad veľkú tmavú oválnu oblasť Galileo Regio možno pozorovať aj zo Zeme. Ako u všetkých telies bez atmosféry, aj povrch Ganymeda vykazuje veľké množstvo kráterov po dopadoch menších telies. Mnoho z nich, pravdepodobne hlavne tie mladšie, majú rozsiahle systémy jasných lúčov z vyvrhnutého ľadového materiálu. Tvar impaktných kráterov ovplyvňuje predovšetkým jeho veľkosť a hrúbka ľadovej kôry. Malé krátery majú tvar čaše. U väčších kráterov vznikajú stredové vrcholky.

Nápadným útvarom na severnej pologuli mesiaca je tmavá oblať Galileo Regio s priemerom asi 3 200 km. Nachádzajú sa na nej svetlejšie škvrny, čo sú impaktné krátery skoro úplne zahladené pohybmi v ľadovej kôre mesiaca. Krátery sú pomenované podľa bohov a hrdinov starovekého Egypta, Babylonu, Mezopotámie a pod.

Kvôli slapovým silám Jupitera je jeho kôra rozbitá na veľké bloky. Okrem impaktných kráterov sú na Ganymeda aj priekopové prepadliny, panvy a ľadové pohoria orámované zlomami. Zistené boli aj horizontálne pohyby veľkých blokov ľadovej kôry. V rôznych smeroch križujú povrch svetlé pruhy. Povrchová teplota sa pohybuje od 90 K do 160 K (−183 °C do −113 °C).

Hubblov vesmírny ďalekohľad pozoroval hojdajúcí pohyb dvoch polárnych žiar. Vedci podľa neho dokázali zistiť, že pod Ganymedovou kôrou pôsobí veľké množstvo slanej vody, ktoré ovplyvňuje jeho magnetické pole.[3]

Vnútro[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako Kallisto, aj Ganymedes je pravdepodobne zložený zo skalnatého jadra s vodným alebo ľadovým plášťom a kôrou z kameňa a ľadu. Jeho nízka hustota (1 940 kg/m3) naznačuje, že jadro zaberá okolo 50 % priemeru mesiaca. Jadro Ganymeda je najpravdepodobnejšie zložené z ľadu a kremičitanov a jeho kôra je pravdepodobne hrubá vrstva zmrznutej vody. U Ganymedu sa navyše predpokladá veľká koncentrácia železa okolo stredu, vnútri kamenného jadra. Vďaka tomu ako má jediný satelit vlastné magnetické pole zrejme generované konvekciou v kovovom jadre. Pred misiou sondy Galileo vedci uvažovali o tom, že vnútro Ganymeda tvorí nediferencovaná zmes skál a ľadu. Meranie gravitačného poľa mesiaca sondou však túto teóriu vyvrátilo.

Okolo pólov boli pozorované polárne žiary.[4]

Pozorovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Keď je Jupiter najbližšie k Zemi (v tzv. opozícii), dosahuje Ganymedes svoju najväčšiu jasnosť 4,6 mag. Táto jasnosť je ešte nad hranicou viditeľnosti voľným okom. Keby nebol prežiarený Jupiterom, dokázali by sme ho na oblohe vidieť ako nevýraznú "hviezdičku", kvôli jeho blízkosti k materskej planéte však na jeho pozorovanie musíme použiť aspoň triéder. Je zo všetkých Galileovych mesiacov najjasnejší.

Prieskum sondami[upraviť | upraviť zdroj]

Doposiaľ nijaká sonda nebola vyslaná špeciálne na výskum Ganymeda, pozorovali ho však sondy, ktoré mali skúmať Jupiterovu sústavu, a to sondy Voyager 1, Voyager 2 a Galileo. Neskôr sa na polárnej obežnej dráhe okolo Jupitera usídlila americká sonda Juno. jej pôvodnou úlohou bolo pozorovať len Jupiter samotný, nie jeho mesiace. 26. decembra 2019 sa však sonda na svojej obežnej dráhe mala veľmi priblížiť k severnému pólu Ganymedu. Túto skutočnosť vedci využili na zhotovenie snímok tohto mesiaca v infračervenom spektre, pričom išlo o prvé takéto pozorovanie Ganymeda. najväčšie priblíženie k mesiacu bolo približne 100 000 km.[5]

Európska vesmírna agentúra plánuje vyslať sondu na Ganymede, kde by mala prísť v roku 2030 a mala by špeciálne pozorovať Jupiterove mesiace Ganymede[6], Európu a Kalisto. Táto sonda má meno JUICE (JUpiter ICy moons Explorer). Okrem iného by táto sonda mala skúmať ľadové vrstvy mesiacov a v niektorých prípadoch by jej radar mohol preniknúť dokonca pod tieto vrstvy.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hubble Finds Ozone on Jupiter's Moon Ganymede [online]. hubblesite.org, 1995-10-10, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Lorenz Roth, Nickolay Ivchenko, G. Randall Gladstone, Joachim Saur, Denis Grodent, Bertrand Bonfond, Philippa M. Molyneux, Kurt D. Retherford. A sublimated water atmosphere on Ganymede detected from Hubble Space Telescope observations. Nature Astronomy, 2021; DOI: 10.1038/s41550-021-01426-9. Dostupné online.
  3. Hubble Sees Potential Underground Ocean on Jupiter's Largest Moon [online]. nasa.gov, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  4. HST/STIS Ultraviolet Imaging of Polar Aurora on Ganymede [online]. arxiv.org, rev. 2000-03-31, [cit. 2018-10-25]. Dostupné online.
  5. MAJER, Dušan. Kosmotýdeník 410 (20.7. – 26.7.) [online]. 2020-07-26, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online. (česky)
  6. ZIMMERMANN, Kim. Space.com - Ganymede: Facts About Jupiter's Largest Moon [online]. 15.6.2016, [cit. 2018-08-20]. Dostupné online.
  7. ZVONÍK, Karel. Sonda, která má „šťávu“ [online]. 2017-12-08, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]