Garri Kimovič Kasparov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Garri Kimovič Kasparov
ruský šachový veľmajster
ruský šachový veľmajster
Narodenie13. apríl 1963 (55 rokov)
Baku, ZSSR (dnes Azerbajdžan)
PodpisGarri Kimovič Kasparov, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkakasparov.com
CommonsSpolupracuj na Commons Garri Kimovič Kasparov

Garri Kimovič Kasparov (rus. Гарри Кимович Каспаров, pôvodným menom Garri Kimovič Vajnštejnrus. Гарри Кимович Вайнштейн; * 13. apríl 1963, Baku, ZSSR (dnes Azerbajdžan)) je ruský šachista arménsko-židovského pôvodu, bývalý niekoľkonásobný majster sveta v šachu. V súčasnosti ruský opozičný politik, kritik Vladimira Putina.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v sovietskom Azerbajdžane. Jeho matka bola Arménka, za slobodna sa volala Klara Šagenovna Kasparjanová, otec Kim Moisejevič Vajnštejn bol židovského pôvodu. Keď mal Garri sedem rokov, otec mu tragicky zahynul. Jeho matka si neskôr zmenila priezvisko na Kasparovová (Каспарова), čo je poruštený tvar jej mena za slobodna a toto priezvisko získal aj Garri.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku vo veku sedem rokov, kedy zahynul aj jeho otec. V roku 1975 sa stal vôbec najmladším víťazom turnaja juniorov v ZSSR. Titul veľmajstra (GM) získal vo veku sedemnásť rokov. V roku 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v šachu v Dortmunde.

V roku 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul majstra sveta. Súboj trval šesť mesiacov a je najdlhším v šachovej histórii. Nakoniec ho zastavil Florencio Campomanes, prezident organizácie FIDE, ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13:11 a stal sa najmladším majstrom sveta.

Šachovú kariéru ukončil v roku 2005, keď bol na vrchole a v rebríčku ELO bol najvyššie. Odvtedy je ešte stále na vrchole rebríčka, aj keď už nehrá. Nastolil rekord, keď sa stal pätnásťnásobne po sebe majstrom sveta.

Počas svojej kariéry hral výhradne na e4 c5 (predovšetkým systémy Najdorf a Scheveningen). S bielymi figúrkami volil rôznorodé zahájenia, predovšetkým kráľovskú indickú hru alebo dámsky gambit.

Kasparov po nezhodách s oficiálnou svetovou organizáciou FIDE založil vlastnú šachovú organizáciu PCA - Professional Chess Association, ktorá vydržala len niekoľko rokov (fungovala 1993-1996). Neskôr sa vďaka zápasom s Nigelom Shortom (12,5-7,5) a následne s Vishym Anandom (10,5-7,5) stal majstrom sveta v rámci tejto organizácie. Organizácia zanikla potom, ako nedokázal zohnať dostatok finančných prostriedkov na svoje fungovanie. Jedným z problémových krokov bol zápas Kasparova s Deep Blue PC (vyvinutý IBM), hoci oficiálnym sponzorom PCA bol Intel.

Trénerská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Po ukončení aktívnej kariéry hráča sa okrem politickej činnosti venoval Kasparov tiež trénovaniu najväčšieho talentu šachu a neskoršieho majstra sveta, Magnusa Carlsena. Aj vďaka nemu sa Carlsen dostal na vrchol svetového rebríčka a viackrát úspešne obhájil svoj titul. Spolupráca bola ukončená v roku 2010.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Napísal knihy: Sicílska obrana - Scheveningen (1984), Skúška časom (1985), Dva zápasy (1987), Dieťa premien (1987), Stretnutie bez konca(1989) a Moji veľkí predchodcovia 1 - 6 (2003 - 2005). Moji veľkí predchodcovia sú nanovo preanalyzované známe partie predchádzajúcich majstrov sveta. Analýza prebiehala za pomoci počítača a Kasparova, čím sa dá predpokladať, že je to najobjektívnejšie hodnotenie týchto partií.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Je predsedom politickej strany Zjednotený občiansky front a stojí aj na čele koalície opozičných strán Iné Rusko, pričom je ostrý kritik prezidenta Vladimira Putina. V apríli 2007 ho v Moskve zatkla polícia, keď sa zúčastnil na zakázanej demonštrácii proti Putinovi. O niekoľko dní ho vypočúvala ruská tajná služba FSB (nástupnícka organizácia KGB), z dôvodu "podnecovania extrémizmu", ktorého sa mal dopustiť svojimi rozhovormi pre médiá. V máji 2007 ho polícia nepustila do lietadla smerujúceho do Samary, kde sa chcel zúčastniť na opozičnej demonštrácii, pričom mu okrem letenky odobrali aj cestovný pas.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]