Gejza Dezorz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gejza Dezorz
slovenský filmový, divadelný a reklamný režisér, producent a scenárista
Narodenie6. október 1978 (40 rokov)
Košice, Slovensko
Národnosťslovenská
Alma materVysoká škola múzických umení v Bratislave

Gejza Dezorz (* 6. október 1978Košice, Slovensko) je slovenský filmový a divadelný režisér, scenárista. Pochádza z Košíc, v Bratislave na VŠMU vyštudoval bábkovú réžiu a dramaturgiu. Ako režisér spolupracoval s televíziami na Slovensku a v Česku na seriáloch (Kriminálka Anděl, Mesto tieňov, Obchod so šťastím, Rodinné tajomstvá), cykloch dokumentov (Záhady SK, Najväčšie tragédie Slovenska), televíznych šou. Nakrúcal šoty, hudobné klipy pre skupiny IMT Smile či Zóna A. Nekonvenčný prístup k bábkovému divadlu pre dospelých šíri ako principál Dezorzovho lútkového divadla. Ako autor a režisér spolupracoval s bábkovými divadlami a Slovenským rozhlasom. Dokumentárnym debutom sa preňho stala snímka Devínsky masaker (2011). Vo sfére hranej kinematografie debutoval filmom Babie leto (2013). Pripravuje celovečerný horor Fabrika smrti: mladá krv, ktorého je režisérom, autorom námetu a spoluautorom scenára - spolu so spisovateľom Agda Bavi Painom.

Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Po strednej škole sa chcel Gejza Dezorz venovať maľbe, no napokon ho zaujala ponuka štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU - odbor odbor divadelná réžia a dramaturgia. Po neúspešných prijímacích skúškach mu prišla ponuka na ďalšie prijímacie skúšky, tentoraz k novootvorenému odboru réžia na katedre bábkarskej tvorby. V týchto prijímacích skúškach už úspešným bol. Už počas štúdia prešiel viacerými slovenskými bábkovými divadlami. Popritom robil rozhlasové hry.

Bábkové divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Ako autor a režisér vytvoril množstvo zaujímavých bábkových a rozhlasových inscenácií, ktoré boli ocenené na medzinárodných festivaloch. Začiatky však neboli jednoduché, keďže podľa jeho vlastných slov majú študenti bábkoherectva zlú perspektívu a nulové uplatnenie.

Stal sa principálom Dezorzovho lútkového divadla. Od iných kamenných bábkových divadiel sa líši tým, že je kočovné (vystupujú na rôznych akciách po celom Slovensku). Taktiež sa zameriava na odlišnú skupinu divákov. Zatiaľ čo sa iné bábkové divadlá sústreďujú na detského diváka, Dezorzovo lútkové divadlo má vo svojich hrách často motívy sexu, expresívnych výrazov, nadávok a popkultúry.

Televízna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Gejza Dezorz sa po vyštudovaní bábkohereckej réžie na VŠMU rozhodol ísť aj inou cestou, cestou filmu.

Dokumentárne televízne seriály[upraviť | upraviť zdroj]

  • Najväčšie tragédie Slovenska (2007) - v začiatkoch svojej televíznej režisérskej dráhy začínal v dokumentárnom cykle o nešťastiach a tragédiách, ktoré sa na Slovensku stali v priebehu niekoľkých desaťročí. Seriál zachytáva dopravné (letecké, automobilové, železničné), prírodné (požiare, povodne, lavíny) tragédie a priemyselné katastrofy (únik jedovatého plynu, havária v jadrovej elektrárni, banské nešťastia). Hlavným režisérom a spoluautor televízneho cyklu je Róbert Šveda.[1]
  • Záhady SK (2007) - v spolupráci s Petrom Bebjakom a Albertom Vlkom odhaľuje po vzore cyklu Najväčšie tragédie Slovenska najneuveriteľnejšie príbehu posledných desaťročí. Zameriava sa na motívy duchov, mystérií a nadprirodzených javov.

Hrané televízne seriály[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rodinné tajomstvá (2005) - prvou skúsenosťou s televíznou hranou tvorbou bola spolupráca s Petrom Núñezom na televíznom seriály Rodinné tajomstvá. Psychoanalytička Eva Košická (Jana Hubinská) a advokát Drahoš Košický (Boris Farkaš) ako ústredné postavy seriálu, v ktorom uvidíte všetko, čím žijete a s čím sa stretávate.[1]
  • Obchod so šťastím (2008) - základným prostredím príbehov je predmestská štvrť Novosady so svojimi pôvodnými obyvateľmi a rodina Šťastných, ktorá vlastní starý obchod so zmiešaným tovarom.[1]
  • Mesto tieňov (2008) - na jednom z divácky najpopulárnejších diváckych televíznych seriálov spolupracoval s režisérmi Petrom Bebjakom a Róbertom Švedom. Seriál s dvoma sériami, v ktorom sa na pozadí fiktívnych vzťahov kriminalistov odohrajú zločiny, ktoré sa reálne stali.
  • Kriminálka Anděl (2008) - český kriminálny seriál podobný Mestu tieňov kriminálnym žánrom a režijným obsadením (okrem iných aj Peter Bebjak a Róbert Šveda). Seriál v Česku nezopakoval slovenský úspech Mesta tieňov.
  • Rádio (2009) - v spolupráci s Petrom Bebjakom, Róbertom Švedom, Mirom Roganským a Jánom Sabolom natočili prvý seriál z mediálneho prostredia. Príbehu nechýbajú škandály, klebety, závisť, verejné aj tajné vzťahy medzi nadriadenými a podriadenými, priateľstvá i osobná nevraživosť.[1] Seriálu nemal divácky úspech.
  • Ako som prežil (2009) - zaužívaná spolupráca trojice Dezorz, Bebjak a Šveda sa pri tomto seriály rozrástla o dvojicu Albert Vlk a Matúš Libovič. Jedná sa o sériu dvanástich hraných filmov inšpirovaných skutočnými udalosťami, ktoré tragicky zasiahli do súkromia viacerých ľudí. Prežité hraničné situácie a chvíle, ktoré sa nedajú vrátiť späť, sú previerkou statočnosti hrdinov.[1]
  • Aféry (2010) - zatiaľ posledným Dezorzovým televíznym seriálom sú Aféry. Viacnásobnú spoluprácu s Petrom Bebjakom pri tomto projekte rozšíril o spoluprácu s Romanom Fabiánom. Seriál o živote, manželstvách a rodinách, ktoré sa ocitli v kríze a hrozí im rozvod. Na príbehy manželských párov v krízových situáciách tesne pred rozvodom nazerajú pod pohľadom rozvodového právnika JUDr. Bala.

Filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Devínsky masaker (2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Gejza Dezorz debutoval dokumentom, v ktorom detailne rekonštruoval tragickú udalosť z 30. augusta 2010, kedy Lubomír Harman zastrelil obyvateľov susedného bytu v paneláku v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, náhodných okoloidúcich a napokon aj sám seba. Film predstavuje kľúčové okamihy ako zrekonštruované hrané scény a to z pohľadu vraha aj obetí, zároveň však pracuje s autentickými zábermi, skutočnými výpoveďami svedkov, priamych účastníkov a pozostalých. Snímka sa zaoberá aj tým, čo tragickej udalosti predchádzalo. „Čo viedlo elitného strelca k tomuto hroznému činu? Mala vražda rasový podtext? Čo viedlo do tej doby slušného a tichého človeka k tomu, že sa rozhodol takto riešiť nejaký problém? “[1] Dokument vyvolal po uvedení vášnivú spoločenskú debatu.

Babie leto (2013)[upraviť | upraviť zdroj]

Debut v sfére hraného filmu. Oproti ostatným slovenským filmom vyniká svojim žánrovým príklonom k gangsterským filmom. Pôvodný námet spisovateľa Agda Bavi Paina rozpráva príbeh neprávom uväzneného hlavné hrdinu, ktorého prezývajú Biely (Alexander Bárta). Ten sa po návrate z väzenia rozhodne pomstiť svojim bývalým kamarátom za to, že spôsobili jeho uväznenie. Film je originálny motívom mafiánskeho podsvetia v spojení s východoslovenským nárečím. Niektoré úseky filmu sa odohrávajú aj na rómskom sídlisku Lunik IX. Avšak Gejza Dezorz pracuje s rómskym etnikom prvoplánovo, zobrazuje ich pomocou stereotypov a nedáva im väčší priestor ani v scénach z Lunika IX.

Film mal aj napriek atraktívnej téme „gangsterky z východu“ v roku uvedenia do kín počas 230 predstavení návštevnosť 5191 divákov.

Film vyvolal veľké kontroverzie obsadením známych osôb neonacistického prostredia do úloh mafiánov. Tento postup pri hereckom obsadzovaní odsúdilo mnoho osobností. Medzi inými aj novinár, hudobník, riaditeľ najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda Michal Kaščák. Počas kritiky Televízie Markíza, v ktorej seriály sa objavil neonacista Rasťo Rogel sa nevyhýba spomenutiu filmu Gejza Dezororza: „Keď televízia Markíza obsadila najslávnejšieho slovenského neonacistu do rodinného seriálu, nastalo mierne vzrušenie, ale inak sa nestalo nič. Herci hrali, štáb nakrúcal, seriál bežal veselo ďalej a Rasťo Rogel si ešte presadil do hlavného vysielacieho času v najsledovanejšom seriáli aj neonacistické tričko. A o nejaký čas si dokonca strihol úlohu vo filme Babie leto, veď je to herec. Keď sme z tohto dôvodu odmietli film hrať na Pohode, autori nám poodkazovali cez sociálne siete všeličo – ani som netušil, aké previnenie je neakceptovať v umeleckom diele lídra skupiny Juden Mord, človeka, ktorý s partiou terorizoval bratislavské hudobné kluby. S fašistami sa časť filmárskej obce nielen rozpráva, dáva sa im aj priestor v dielach a keď to nechápete, ste cenzor a radikál.“[2]

Pripravované filmy[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z prvých slovenských hororov s názvom Fabrika: mladá krv je už niekoľko rokov vo fáze predprípravy. Médiá o filme informovali už v roku 2008, no ani po 8 rokoch film ešte nevznikol. V roku 2009 natočili 8 minút materiálu, no natáčanie sa z finančných dôvodov pozastavilo. Tvorcovia sa nesnažili získať finančnú dotáciu od Ministerstva kultúry SR, pretože podľa ich vlastných slov „nebola šanca, aby štát vložil peniaze do príbehu, v ktorom sa dehonestuje ľudská dôstojnosť“[3]. Peniaze zháňali zo súkromných zdrojov. Veľký ohlas v médiach vzbudilo herecké obsadenie. Vo filme by sa mala objaviť herečka Táňa Pauhofová, herci Jan Antonín Duchoslav, Alexander Bárta a osobnosti slovenského šoubiznisu Partik „Rytmus“ Vrbovský a Martin „Pyco" Rausch.

Plánované projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou devízou Gejzových filmov je dynamickosť obrazu. Pomocou rýchleho strihu a vizuálne atraktívnym záberom zaujal nielen vo svojom hranom debute Babie leto. Gejza Dezorz je predovšetkým charakteristický výberom divácky obľúbených tém. Tento jav vidieť už pri jeho televíznych začiatkoch a pokračuje v ňom aj v hranej či dokumentárnej tvorbe. Zameriava sa na kontroverzné postavy nedávnej slovenskej histórie (Lubomír Harman v dokumente Devínsky masaker), divácky atraktívnym motívom podsvetia, smrti, sexuálneho styku či mafie. Orientáciu na divácky film dokazuje aj výber žiadanej žánrovej podoby zatiaľ pripravovaného filmu Fabrika: mladá krv. Divácky úspech hororu sa snažil získať už roky pred jeho uvedením tak, že ohlásil známe mená šoubiznisu, ktoré plnia skôr úlohu celebrít ako hercov (Patrik „Rytmus" Vrbovský, Martin „Pyco" Rausch). Dlhodobo spolupracuje s hudobníkom Mariánom Čekovským. V jeho filme Babie leto pracuje s prvkami východoslovenskej kultúry v podobe špecifického nárečia. Sám v prostredí východného Slovenska vyrastal.

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Roky výroby Typ
Rodinné tajomstvá 2005 hraný televízny seriál
Najväčšie tragédie Slovenska 2007 dokumentárny televízny seriál
Záhady SK 2007 dokumentárny televízny seriál
Obchod so šťastím 2008 hraný televízny seriál
Mesto tieňov 2008 hraný televízny seriál
Kriminálka Anděl 2008 hraný televízny seriál
Rádio 2009 hraný televízny seriál
Ako som prežil 2009 hraný televízny seriál
Aféry 2010 hraný televízny seriál
Devínsky masaker 2011 dokumentárny film
Babie leto 2013 hraný film

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f Oficiálny text distribútora
  2. Michal Kaščák v sekcii Komentáre v DenníkN. https://dennikn.sk/465227/rozhovory-s-fasistami/
  3. Voľný citát

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]