Hvezdáreň Rožňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48° 40′ 05″ s.š., 20° 32′ 13″ v.d. Úsek astronómie Gemerského osvetového strediska - hvezdáreň Rožňava sa nachádza v severnej časti mesta Rožňava, nad poliklinikou na južnom svahu Kalvárie na Lesnej ulici 1. V dobe najväčšieho rozkvetu mala hvezdáreň 10 zamestnancov a okolo 10 000 návštevníkov za rok.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hvezdáreň v roku 1966

Prvá zmienka o astronomickej činnosti v Rožňave je z roku 1951. V tomto roku sa spojilo niekoľko záujemcov, ktorí začali študovať astronómiu z dostupných zdrojov. V roku 1956 sa začal stavať prvý ďalekohľad, 15-centimetrový reflektor typu Newton. Vďaka tomu tu v roku 1961 vznikol astronomický krúžok.

V roku 1966 bol Mestským národným výborom zakúpený pozemok s menšou budovou, ktorý bol 15. mája 1966 odovzdaný astronomickému krúžku za účelom vybudovania pozorovateľne. Postupne tu začali vyrastať špeciálne objekty, ako pozorovateľňa pre 15 cm Newton, Foucaultovo kyvadlo. Získali sa aj nové prístroje, pomôcky a zariadenia. V roku 1967 tu bola nainštalovaná celooblohová kamera. V roku 1970 boli inštalované slnečné hodiny vyrobené J. Gömörim, ktoré sa stali symbolom hvezdárne.

Dňa 1. januára 1969 sa z hvezdárne stala samostatná inštitúcia - Ľudová hvezdáreň Uránia, ktorej riaditeľom sa stal Juraj Gömöri. V tom istom roku sa hvezdárni podarilo zohnať starší ďalekohľad typu Newton s rozmermi 280/2250. V nasledujúcom roku bola dokončená pozorovateľňa s odsúvacou strechou, do ktorej bol nainštalovaný. Ďalekohľad je na pôvodnom mieste aj v súčasnosti a je stále funkčný. V roku 1972 bol k nemu pridaný aj refraktor s priemerom 110 mm vyrobený v roku 1900 vo Viedni. V nasledujúcom roku dostal objektív Newtona novú zrkadlovú vrstvu.

V roku 1974 bol v areáli nainštalovaný rádioteleskop na zachytávanie ultrakrátkeho rádiového žiarenia zo Slnka a bola postavená slnečná veža vysoká 12 metrov. Tak isto bola na Newtonov reflektor nainštalovaná fotokamera na pravidelné monitorovanie slnečných škvŕn. V nasledujúcom roku sa začali pokusné merania teploty a vlhkosti vzduchu a bola zhotovená slnečná pec na demonštráciu helioenergetiky. Začalo sa uvažovať o väčšej pozorovateľni a z Prahy bola dovezená kupola s priemerom 6 m v hodnote 350 000 vtedajších Kčs. Opravy a konzervácia kupoly boli dokončené o rok neskôr. Tiež bol inštalovaný model nebeskej sféry, ktorý mal slúžiť na demonštráciu významných nebeských súradníc, bodov a pohybu hviezd po oblohe.

Meteorologické pozorovania boli natoľko úspešné, že v roku 1982 bola podaná objednávka na profesionálne vybavenú meteostanicu a začalo sa s monitorovaním intenzity slnečného žiarenia pomocou heliografu. Budovu hvezdárne tvoril v tej dobe pôvodný rodinný dom, ktorý stál na zakúpenom pozemku a bol prispôsobený potrebám hvezdárne. Na prevádzku však boli potrebné väčšie priestory a tak bola zahájená rekonštrukcia a prístavba budovy. Tá bola dokončená v roku 1983. V nasledujúcom roku bola zbúraná slnečná veža, na ktorú sa nepodarilo zabezpečiť plánované prístrojové vybavenie z dôvodu nedostupnosti a jej konštrukcia už nespĺňala bezpečnostné ani estetické požiadavky. Prvý profesionálny ďalekohľad bol na hvezdáreň dodaný v roku 1989, bol ním refraktor od firmy Zeiss s priemerom 100 mm a ohniskovou vzdialenosťou 1 000 mm. 22. mája 1989 bola zahájená stavba rotundy pod kopulu, kam sa mal umiestniť Coudé refraktor 150/2250, ktorý mal byť dodaný do konca roka. Inštalovaný však bol až v rokoch 1993/1994. Celooblohová kamera bola v tej dobe už príliš nákladná a nepodávala požadované výsledky. Nakoniec bola v júni 1991 jej prevádzka zrušená.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívna budova

Od 1.1.2009 Hvezdáreň v Rožňave nemá samostatnú právnu subjektivitu a bola zverená do správy majetku Gemerského osvetového strediska. Činnosť hvezdárne bola začlenená do organizačnej štruktúry GOS a bol vytvorený úsek astronómie, ktorý plní úlohy predovšetkým z oblasti populárno-výchovnej, odborno-výskumnej, pozorovateľskej a poradenskej činnosti.

Technické vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Coudé refraktor
  • Coudé refraktor 150/2250 v otočnej kupole
  • 2x Somet binar 25/100
  • Newtonov reflektor 310/1515, refraktor 110/1500, 2x Newton 130/1125
  • slnečná a mesačná kamera, refraktor na fotografovanie 160/800
  • slnečná pec Ø 430 mm, slnečná pec Ø 1 600 mm, celooblohová kamera (neaktívna)
  • rôzne menšie prenosné ďalekohľady (napr. 3x AD 800, menšie binare, monar, rôzne menšie triédre)
  • Prenosný 250/1500 Newtonov reflektor na motorizovanej dobsonovej montáži.

Priestorové vybavenie[upraviť | upraviť zdroj]

Areál hvezdárne Rožňava

Prednášková miestnosť s kapacitou 40 ľudí vybavená modernou, ale aj staršou technikou ako je projektor Séleco, premietačka, diaprojektor, ale aj nové dataprojektory. Kupola s priemerom 6 metrov, pozorovateľňa s odsúvacou strechou.