Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Geografia Srbska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Geografia Srbska
Mapa Srbska
SvetadielEurópa
RegiónJužná Európa
Súradnice44°00' s. š., 21°00' z. d.
Rozloha88 361 km² (110. na svete)
77 474 km² bez Kosova

– súš: 99,87 %
– voda: 0,13 %
Dĺžka pobrežia0 km
Hranice2305,5 km
Rumunsko: 547,9 km
Bosna a Hercegovina: 363 km
Bulharsko: 360 km
Chorvátsko: 259 km
Čierna Hora: 249,5 km
Macedónsko: 238 km
Maďarsko: 174,7 km
Albánsko: 113,4 km
Najvyšší bodDjeravica 2 656 m n. m.
Najnižší bodhladina Dunaja 28 m n. m.
Najdlhšia riekaDunaj (588 km)
Najväčšie jazeroĐerdapsko jezero (163 km²)

Tento článok popisuje geografické pomery v Srbsku.

Poloha a rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha krajiny v Európe

Srbsko je vnútrozemský štát, nachádzajúci sa na severe centrálneho Balkánu. Má pretiahnutý tvar v smere severozápad-juhovýchod a rozprestiera sa od nížin Panónskej panvy na severe, cez zvlnenú centrálnu časť, až po výbežky pohorí Dináre, Karpaty a Stará planina v južnej polovici Srbska. Krajine dominuje rovinatá oblasť okolo Dunaja a jeho veľkých prítokov Sáva, Tisa a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny. Na sútoku Dunaja a Sávy leží najväčšie a súčasne hlavné mesto Belehrad.

Srbsko tvoria autonómne kraje Vojvodina na severe, Kosovo a Metohija na juhu a Centrálne Srbsko.

Štátne hranice[upraviť | upraviť zdroj]

Susedmi Srbska sú na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko, na severe Maďarsko, na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné a Slovenskom neuznané Kosovo) a na juhozápade Čierna Hora.

Celková dĺžka hraníc je 2 305,5 km,[pozn 1] z toho:

Hranice[pozn 2]

Krajné body[upraviť | upraviť zdroj]

Svetové strany
Nadmorská výška

Rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha Srbska predstavuje 88 361 km² (bez Kosova 77 474 km²), čo krajinu radí na 19. miesto v Európe a 110. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú susedné Maďarsko alebo Rakúsko. Z celkovej rozlohy pokrýva 19 194 km² (24,8%) orná pôda (poľnohospodárska pôda pokrýva 60% územia) a 19 499 km² (25,2%) pokrývajú lesy.

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Scenéria masívu Đeravica

Topografia Srbska je veľmi rozmanitá, čomu zodpovedá výškový gradient, dosahujúci 2 628 m n. m. Úrodné roviny Panónskej panvy sa nachádzajú v severnej časti, južne od Dunaja a Sávy sa krajina vlní a postupne cez pásmo vrchovín a hornatín prechádza do veľhornatín. Na východe do Srbska zasahujú Karpatske planine (Srbské Karpaty), na ktoré z juhovýchodu nadväzuje Stará planina. Západnú a južnú časť územia zaberajú planiny horského pásma Dináre s rozsiahlymi horstvami Kopaonik, Prokletije a Šar planina. V tejto časti dosahujú vrcholy okolo 2 000 m n. m., v pohraničných oblastiach ojedinele až nad 2 500 m n. m.

Najvyšší vrchol Djeravica leží na trojmedzí Srbska, Čiernej Hory a Albánska a dosahuje 2 656 m n. m. Pre územie mimo sporného Kosova je dominantný Midžur (2 168 m n. m.), ležiaci pri bulharskej hranici v pohorí Stara planina. Charakteristické pre tieto pohoria sú tiesňavy a rokliny (významnú roklinu Železné vráta vytvoril Dunaj na hranici s Rumunskom) a jaskynné systémy. Miesto, kde Dunaj opúšťa územie Srbska sa nachádza najnižší bod, ležiaci 28 m n. m.

Rozhodujúcu úlohu pri dotváraní reliéfu zohrali veľké rieky; Dunaj a Tisa pritekajú z Maďarska, Sáva zo západu z Chorvátska. Spolu vytvárajú málo zvlnený terén rozsiahlych nížin, patriacich do Veľkej dunajskej kotliny a pokrývajúce celú severnú časť Srbska. Pri Novom Sade z nížiny vystupuje Fruška gora (najvyšší vrch Crveni Čot (539 m n. m.)), pri Belehrade sa dvíha planina Avala s rovnomenným 511 m vysokým vrchom. V centrálnej časti je rozsiahla nížina Veľkej Moravy, na krajnom východe z Bulharska zasahuje Dolnodunajská nížina a na juhu z Albánska okraj Drinskej nížiny.

Planiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Koritnik
Pohraničná Šar planina

Opakom rovín na severe Srbska sú hornaté oblasti v južnej polovici tejto balkánskej krajiny. Horské oblasti Dinárskej sústavy, nazývané planiny, sa tiahnu od hraníc s Bosnou a Hercegovinou juhovýchodným smerom k čiernohorskému, albánskemu a macedónskemu pohraničiu. Od východne orientovaných horských pásiem Starej planiny a Rilsko-rodopského masívu v bulharskom pohraničí ich oddeľuje kotlina, vytvorená Veľkou a Južnou Moravou.

Srbské planiny sa delia na:

Najvyššie sú pohoria
(s maximom nad 2 000 m n. m.)

Nížiny[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Vojvodiny a severnej polovice centrálneho Srbska pokrýva rozsiahla nížina Panónskej panvy s úrodnou pôdou. Nivy veľkých riek sú čiastočne pokryté lužným lesom, no veľká časť pôdy sa obhospodaruje. Prevláda pestovanie obilnín a kukurice, významnými plodinami sú aj slnečnica, cukrová repa, zemiaky, olejniny, konope a ľan. Hospodárske plodiny dopĺňa pestovanie ovocia a zeleniny.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Srbsko: Geografia Srbska
NP Đerdap
NP Kopaonik
NP Tara
NP Šar planina
NP Fruška Gora
Národné parky v Srbsku

Poloha na pomedzí stredomorskej a kontinentálnej klimatickej oblasti s veľkým výškovým rozdielom sľubuje rozmanité zastúpenie fauny a flóry. Viaceré najmä horské oblasti Srbska so zachovaným biotopom sú riedko osídlené a len málo dotknuté ľudskou činnosťou, preto boli zahrnuté do chránených území. V krajine sa nachádza päť národných parkov, ktoré majú celkovú rozlohu 165 901 hektárov (1659 km²), čo predstavuje 1,6% rozlohy krajiny. Najstarší a najdostupnejší je NP Fruška gora, vyhlásený v roku 1960, ktorý je v blízkosti Nového Sadu. V príprave je vyhlásenie NP Prokletije.

Srbské národné parky

Zoznam vzácnych a biotopovo bohatých území dopĺňa 22 prírodných rezervácií, 23 prírodných parkov (+ 8 v procese schvaľovania), 64 prírodných pamiatok a 225 ďalších prírodne vzácnych lokalít.[1]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Klíma Srbska odzrkadľuje polohu v južnej časti centrálnej Európy, patriacej do mierneho klimatického pásma. Mierna kontinentálna klíma severnej stepnej oblasti je charakteristická chladnými zimami a horúcimi, mierne suchými letami s rovnomernými, no nie veľmi výdatnými zrážkami. Na planinách sú letá krátke a zimy dlhé s dostatkom snehových zrážok, kotliny a nížiny v južnej časti sú ovplyvňované blízkym Jadranským morom a stredomorskou klímou. V južnej, hornatej časti majú na podnebie značný ochladzujúci vplyv okolité pohoria.

Priemerná teplota v januári dosahuje v nížinách 0 – -2°C, vo vyšších polohách -2 – -4°C, v júli je to okolo 22°C v nížinách a cca 18°C v hornatých oblastiach. Celoročný priemer nížinatých oblastí dosahuje 10,9°C, v stredných polohách s nadmorskou výškou približne 1 000 m n. m. je to okolo 6,0°C. Najnižšia absolútna teplota v Srbsku -39,5°C bola nameraná 13. januára 1985 v osade Karajukića Bunari v horách na juhozápade krajiny, najvyššia teplota 44,9°C bola pozorovaná 24. júla 2007 v Smederevskej Palanke v centrálnom Srbsku.

Klimatogram Belehradu

Zrážok je najviac v horských oblastiach, najmenej v stepných oblastiach v strednom a severnom Srbsku. Počas roka sú nerovnomerne rozdelené, pričom viac ich je na jar a v jeseni. Mimo horských oblastí je dlhoročný priemer na úrovni 550 – 600 mm, v horských oblastiach dosahuje až 1500 mm. Snehová pokrývka sa v nížinách udrží v priemere 40, vo vyšších polohách planín až okolo 120 dní.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obrábané lány v Báčke

Veľkú rozmanitosť fauny a flóry zabezpečuje široká paleta prostredí, zastúpených od nížin po veľhory. Lesy pokrývajú viac ako štvrtinu územia krajiny, predovšetkým v juhozápadnej, južnej a juhovýchodnej časti. Nížinaté oblasti s nadmorskou výškou medzi 50 až 200 m sa nachádzajú v severnej časti Srbska, v povodí riek Dunaj, Sáva a Tisa. Tu prevláda tzv. stepné pásmo, ktoré je vďaka rozsiahlym oblastiam černozeme intenzívne poľnohospodársky využívané a typickými zástupcami pôvodnej flóry sú rôzne druhy bylín. Z pôvodných lesostepí sa zachovali riedke porasty topoľov, dubov a jaseňov, na ktoré v podmáčaných oblastiach nadväzujú lužné lesy s prevahou vŕb, jelší a topoľov. Záplavové územia tvoria močiare s ideálnymi podmienkami pre život vodných rastlín i živočíchov. V najvyšších polohách sa vyvinuli vysokohorské lúky tundrového charakteru. Okrem zonálnej vegetácie sú v závislosti od miestnych podmienok zastúpené aj iné typy vegetácie, napr. nížinné lúky, rašeliniská, stepné fragmenty a i.

V stredných polohách prevláda zmiešaný les mierneho pásma, nad hornou hranicou lesa leží (alpská) tundra. V rámci lesného ekosystému sa tu nachádzajú 4 ekoregióny:

  • balkánske zmiešané lesy (srb. balkanske mešovite šume; zaberajú väčšinu územia na juh od Sávy a Dunaja),
  • panónske zmiešané lesy (srb. panonske mešovite šume; zaberajú Panónsku nížinu v okrajových oblastiach),
  • dinárske zmiešané lesy (srb. dinarske mešovite šume; oblasť v juhozápadnej časti Srbska),
  • rodopské zmiešané lesy (srb. rodopske planinske mešovite šume; v juhovýchodnej časti Srbska).
Rys je v tamojšej prírode chránený.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Rôznorodé prostredie v Srbsku vytvára vhodné podmienky pre faunu, čo sa odzrkadľuje vo výskyte až 43,3% živočíšnych druhov, ktoré sú registrované na území Európy. Len v riečnych systémoch a ich blízkom okolí žije 110 druhov rýb a 20 druhov obojživelníkov, plazy sú zastúpené 45 druhmi, vtáky 260 druhmi a cicavce 94 druhmi.[2]

Medzi najčastejšie voľne žijúce druhy živočíchov patria jelene, daniele, srnce, kamzíky, muflóny, diviaky, medvede, rysy, vlky, kuny, jazvece, veveričky, líšky, ale tiež ježe, jašterice, hady a rôzne druhy hmyzu. Podobne bohato je zastúpená skupina vtákov a rýb.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Mapka hlavných európskych povodí

Na srbskom území sa s Dunajom zlieva niekoľko veľkých riek, pritekajúcich z okolitých krajín. Topografia a zberná oblasť riek určuje ich vodný režim, ktorý je s výnimkou Dunaja snehovo - dažďový, s maximami v marci a apríli počas topenia snehu v horách a krátkodobo počas letných a jesenných búrok a dlhodobejších dažďov. Územie možno rozdeliť na dve odlišné časti; pokým južná polovica Srbska je pramennou oblasťou riek, severnej časti dominujú veľké rieky s menšími lokálnymi prítokmi a riedkou riečnou sieťou.

Mohutné rieky odvádzajú vodu z 92,4% územia korytom Dunaja do Čierneho mora, z 5,4% územia v južnej časti (Kosovo) prúdi voda riekou Drin do Jadranského mora a z 2,2% rozlohy v južných okrajových častiach prebytočná voda odteká do Egejského mora. Rozvodnica prechádza hrebeňom južne položených (zväčša pohraničných) hôr.

Rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Povodia v Srbsku

Srbskému územiu dominuje povodie Dunaja (nachádza sa tu 10,3% jeho povodia) a Veľkej Moravy, významné sú tiež povodia Sávy s Kolubarou, Driny s Uvacom a Limom, Drinu a Timoku. Riečny systém veľkých riek sa využíva na lodnú dopravu, pričom na Dunaji, Sáve, Tise i Veľkej Morave premávajú aj väčšie lode. Na srbskom území sa priemerný prietok Dunaja zdvojnásobuje a pri vstupe do Bulharska dosahuje okolo 6000 m³/s. Hoci všetky kratšie prítoky majú vodné stavy závislé od aktuálnych zrážok, prietoky Dunaja a čiastočne aj Drávy (ktorá sa do Dunaja vlieva z chorvátskej strany) ovplyvňuje topenie snehu a ľadovcov v Alpách, čím ich prietoky kulminujú s miernym oneskorením. Hladinu výrazne dvíhajú letné búrky a dlhšie obdobia výdatných jesenných dažďov v povodí prítokov. Na viacerých riekach sú postavené vodné elektrárne, no zachovali sa aj meandrujúce úseky, obklopené lužnými lesmi s bohatým biotopom.

Desať najdlhších riek v Srbsku

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Vlasinsko jezero v južnom Srbsku

Na území Srbska je málo prirodzených jazier, zväčša sa však vyskytujú v horských oblastiach na juhu. Z vodných plôch dominuje Đerdapsko jezero, ktoré vzniklo prehradením Dunaja v úžine Železné vráta. Priehradný múr s výškou 60 metrov vytvára jazero s dĺžkou až 150 km pri šírke 2 – 8 km a plochou 163 km² (celková plocha je 253 km²). Umelo vytvorenou vodnou plochou je aj Vlasinsko jezero na rieke Vlasina s plochou 15 km², najväčším prirodzeným je ale Palićko jezero na severe Vojvodiny, ktoré má 4,2 km² a je súčasťou Prírodného parku Palić.

Územnosprávne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne členenie Srbska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Srbsku

Územie Srbska je rozdelené na tri celky; dva autonómne kraje dopĺňa vlastné centrálne Srbsko. Tieto sa ďalej členia na obvody, zodpovedajúce našim okresom. Zaujímavosťou je fakt, že v celom Srbsku je iba 24 miest (gradovi), menšie no početnejšie sú mestské obce (gradska naselja; s min. 2000 obyv.) a najpočetnejšie sú základné správne jednotky, zodpovedajúce našim obciam (naselja).

Základné delenie
Najväčšie mestá Srbska[3]

Belehrad
Belehrad
Novi Sad
Novi Sad
Priština
Priština
Niš
Niš
Kragujevac
Kragujevac
Subotica
Subotica

Poradie Mesto Obvod Počet obyv.
z  d  u

Pančevo
Pančevo
Zrenjanin
Zrenjanin
Čačak
Čačak
Kraljevo
Kraljevo
Novi Pazar
Novi Pazar

1 Belehrad Belehrad 1 344 844
2 Novi Sad Juhobáčsky obvod 277 522
3 Priština Obvod Prishtinë 198 214
4 Niš Nišavský obvod 187 544
5 Kragujevac Šumadijský obvod 150 835
6 Subotica Severobáčsky obvod 105 681
7 Pančevo Juhobanátsky obvod 90 776
8 Zrenjanin Stredobanátsky obvod 76 511
9 Čačak Moravický obvod 73 331
10 Kraljevo Rašský obvod 68 749
11 Novi Pazar Rašský obvod 66 527
12 Leskovac Jablanický obvod 65 289
13 Smederevo Podunajský obvod 64 175
14 Vranje Pčinjský obvod 60 485
15 Užice Zlatiborský obvod 59 747
16 Valjevo Kolubarský obvod 59 073
17 Kruševac Rasinský obvod 58 745
18 Šabac Mačviansky obvod 53 919
19 Požarevac Braničevský obvod 53 752
20 Sombor Západobáčsky obvod 47 623

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Niektoré zdroje uvádzajú 2026, 2246 alebo 2351,8 km
  2. Podľa článku Geografija Srbije na srbskej wiki.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]