Geografia obyvateľstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Geografia obyvateľstva alebo aj demogeografia je vedná disciplína humánnej geografie, ktorá skúma základné znaky a zákonitosti vývoja veľkosti, rozmiestnenia, zloženia (štruktúry) a dynamiky priestorových štruktúr obyvateľstva, v jeho vzájomných väzbách s ostatnými geografickými prvkami týchto štruktúr.

Výskum geografie obyvateľstva sa zameriava na:

  • poznanie vývoja priestorových štruktúr obyvateľstva (historický vývoj počtu obyvateľov v priestore, populačné prognózy)
  • veľkosť, rozmiestnenie obyvateľstva, hustota zaľudnenia
  • analýza zloženia (štruktúry) obyvateľstva
  • štúdium dynamiky obyvateľstva (prirodzený pohyb obyvateľstva, mechanický pohyb obyvateľstva)

Jej predmet výskumu je veľmi podobný demografii.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mládek, J. (1992): Základy geografie obyvateľstva. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. ISBN 80-08-00768-0
Geografia
Fyzická geografia: Litogeografia · Morfogeografia · Hydrogeografia · Biogeografia · Klimatogeografia · Meteorológia · Geoekológia
Geografia obyvateľstva: Demogeografia · Ekonomická geografia · Geografia lesného hospodárstva a rybolovu · Geografia poľnohospodárstva · Geografia priemyslu · Geografia dopravy · Urbánna geografia · Rurálna geografia · Politická geografia · Geografia služieb · Geografia cestovného ruchu · Geografia vedy a kultúry · Geografia rozvoja · Historická geografia · Verejná správa
Regionálna geografia
Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest · Regionálny rozvoj · Teórie plánovania · Kartografia · Geoinformatika · DPZ · Geodézia · Planetárna geografia