Geografia priemyslu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Najpriemyselnejšie oblasti sveta

Geografia priemyslu sa ako veda začala formovať na začiatku 20. storočia ako súčasť humánnej (ekonomickej, socio-ekonomickej) geografie. Zaoberá sa priemyslom z geografického hľadiska. Zvykne sa nazývať aj geografia sekundéru, vzhľadom na to, že až na ťažobný priemysel patria tieto aktivity do sekundérneho sektora. Skúma činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu priemyslu, jeho prejavy a produkčné procesy v priestore a čase.

Priemyselná výroba ako ju poznáme v súčasnoti sa rozvinula začiatkom novoveku v Anglicku a Holandsku s nástupom priemyselnej revolúcie. Priemysel tvoril v 19. a v prvej polovici 20. storočia chrbticu svetovej ekonomiky, dnes jeho význam trochu upadá v konkurencii so službami a vývojom informačných systémov.

Klasifikáciu priemyslu môžeme vykonávať niekoľkými spôsobmi v závislosti na porovnávaných vlastnostiach. Najčastejšie sa pre rozdelenie Geografie priemyslu volí Odvetvová klasifikácia ekonomických činností (OKEČ).

Geografii priemyslu na Slovensku sa venovali a venujú viacerí geografi: Koloman Ivanička (uviedol geografiu priemyslu, autor viacerých významných monografií), Jozef Mládek (teória priemyselných jadier), Pavol Korec, z mladších geografov sú to Dagmar Popjaková (Prírodovedecká fakulta UK), Ján Szöllös (geografia energetiky, SAV).

Geografické faktory ovplyvňujúce priemysel[upraviť | upraviť kód]

Priemysel ovplyvňujú tri základné geografické faktory:

  • prírodné faktory (rozmiestnenie surovín, energie a vody)
  • spoločenské faktory (kvalifikovaná pracovná sila, vhodná geografická poloha, blízkosť k zdrojom aj k odbytu)
  • ekonomické faktory (kapitál, technický pokrok a rôzne urbanizačné výhody)

Tieto geografické faktory nadobudli nový rozmer po otvorení medzinárodného obchodu.

Priemyselné oblasti sveta[upraviť | upraviť kód]

Rozmiestnenie priemyslu na Zemi je nerovnomerné. Do priemyselných oblastí sa sústreďuje 3/4 svetového priemyslu. Priemyselné oblasti sveta:

  • Severovýchod USA – vychádza z výhod vodnej dopravy
  • Západná Európa – hlavne Britské ostrovy, Porýnie a Porúrie – vychádza hlavne z nerastného bohatstva a veľmi kvalitnej siete infraštruktúry
  • Japonsko – má veľmi kvalitnú pracovnú silu a vedecký pokrok
  • tzv. Ázijské tigre – nasledujú Japonsko.
  • Rusko – obrovské nerastné suroviny a zatiaľ málo využitý potenciál.

Energetika[upraviť | upraviť kód]

Elektrická energia je dôležitá súčasť priemyslu a celej humánnej geografie

Energetika vyrába potrebnú elektrickú energiu pre všetky odvetvia hospodárstva, je teda jeho základom. Patrí do priemyslu palív a energetiky, ktorý patrí do ťažkého priemyslu. Produktom energetiky je teda elektrická energia.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Elektrická energia potrebuje zdroje, ktoré môžeme rozdeliť na

  • Vyčerpateľné obnoviteľné (napríklad drevo)
  • Vyčerpateľné neobnoviteľné (napríklad ropa, zemný plyn, urán)
  • Nevyčerpateľné (napríklad slnečná energie, energia prílivu a odlivu, veterná energia)

Ropa[upraviť | upraviť kód]

Ropa je ako prírodný zdroj oveľa hodnotnejšia ako uhlie, predovšetkým je všestrannejšie použiteľná a preto sa stala svetovým palivom. Jej ťažba sa rýchlo rozvíja a lokalizuje sa do oblastí Perzského zálivu, severnej Afriky, Mexického zálivu, Kaspického mora, Severného mora, Západnej Sibíri a juhovýchodnej Ázie. Viac ako 1/2 vyťaženej ropy sa vyváža do USA, Japonska a Západnej Európy. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblastí Perzského zálivu.

Krajina Produkcia ropy v mil. ton
Saudská Arábia 441
USA 352
Rusko 323
Irán 187
Venezuela 171
Mexiko 170
Čína 162
Nórsko 160
Irak 128
Svet 3 595

Zemný plyn[upraviť | upraviť kód]

Zemný plyn je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje spolu s ropou. Jeho výskyt sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách. Najväčší vývozcovia zemného plynu vyvážajú plyn plynovodmi do západnej a strednej Európy, USA a Japonska.

Krajina Ťažba zemného plynu v mld. m
Rusko 545
USA 544
Kanada 167
Veľká Británia 106
Alžírsko 84
Malajzia 67
Indonézia 67
Irán 60
Holandsko 57
Svet 2 421

Uhlie[upraviť | upraviť kód]

Uhlie- jeho svetové zásoby sú podstatne vyššie ako zásoby ropy. Sústreďujú sa v Rusku, USA, Číne, v európskych krajinách. Na južnej pologuli v JAR a v Austrálii.

Krajina Ťažba uhlia v mil. ton
USA 567
Čína 502
India 157
Austrália 153
JAR 127
Rusko 116
Poľsko 72
Nemecko 57
Indonézia 47
Svet 2 133

Urán[upraviť | upraviť kód]

Urán je najdôležitejšie jadrové palivo pretože má najvyššiu energetickú účinnosť. Najväčšie zásoby má Austrália, Kazachstan, Kanada, USA, Rusko, JAR, Uzbekistan, Niger a Brazília.

Krajina Produkcia uránu (U3O8) v kg
Kanada 14 411
Austrália 8 814
Niger 3 358
Rusko 3 318
Kazachstan 2 300
Uzbekistan 2 300
Svet 42 300

Elektrárne[upraviť | upraviť kód]

Zariadenie na získavanie elektrickej energie zo zdrojov sa nazýva elektráreň. Podľa zdrojov poznáme štyri druhy

  • Tepelné elektrárne
  • Vodné elektrárne
  • Jadrové elektrárne
  • Alternatívne elektrárne

Tepelné elektrárne[upraviť | upraviť kód]

Tepelná elektráreň

Tepelné elektrárne využívajú na výrobu elektrickej energie ropu, zemný plyn a uhlie. Zo začiatku 20. storočia sa hojne využívalo práve uhlie, ktorého bolo treba veľké množstvo, preto boli tieto elektrárne lokalizované blízko uholných baní. Veľký počet takýchto elektrárni spôsoboval značné znečistenie ovzdušia a prírody, preto sa časom v druhej polovici 20. storočia začalo prechádzať na využívanie ropy a zemného plynu. Tieto elekrárne sú stále najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Vodné elektrárne[upraviť | upraviť kód]

Schéma vodnej elektrárne

Vodné elektrárne bývajú vybudované na vodných tokoch s väčším prietokom. Z hľadiska geoekológie ide o geotechnický systém a to antropogénny zásah do prírody. Napriek tomu, že ich výstavba je nákladná, sú ekologickejšie ako tepelné elekrárne. Majú minimum vedľajších produktov. K najväčším producentom hydroenergie patrí Kanada, Brazília, Čína a Rusko. Na Slovensku sa najviac hydroelektrární nachádza na Považí.

Jadrové elektrárne[upraviť | upraviť kód]

Jadrová elektráreň

Jadrové elektrárne využívajú na výrobu energie urán a jeho chemické reakcie. Z hľadiska ekológie ide o najčistejšiu elektrickú energiu, no hlavný problém je so skladovaním jadrového odpadu a s veľkým množstvom vody potrebnej na chladenie. Ďalším rizikom jadrových elektrární je riziko havárie, ktorej dôsledky môžu byť katastrofické.

Najväčšia jadrová elektráreň na svete – Fukušima – sa nachádza v Japonsku. Má desať reaktorov a výkon okolo 8 GW. Nedávno mala haváriu spôsobenú cunami. Najväčší podiel elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach má Francúzsko, Belgicko, Maďarsko, Južná Kórea a Švajčiarsko.

Alternatívne elektrárne[upraviť | upraviť kód]

Príklad alternatívnej elektrárne – veterná elektráreň

Alternatívne elektrárne sú elektrárne, ktorých použitie je buď obmedzené, neefektívne, alebo vo vývoji. Medzi alternatívne elektrárne patria

  • Veterné elektrárne (Vietor otáča lopatkami, ktoré vyrábajú elektrickú energiu – ich produkcia závisí od poveternostných podmienok)
  • Solárne elektrárne (Slnečné lúče dopadajú na solárne články a vyrábajú elektrickú energiu – ich použitie je obmedzené z hľadiska klímy, aktuálneho počasia, geografickej šírky a ročného obdobia)
  • Geotermálne a prílivové (Dynamika vody vyrába elektrickú energiu – ich použitie má hlavne lokalizačný faktor)

Spotreba elektrickej energie (k roku 2000)[upraviť | upraviť kód]

Krajina mld. kWh
USA 3255
Čína 1084
Japonsko 947
Rusko 728
Kanada 497
Nemecko 495
India 424
Francúzsko 399
Brazília 354
Svet 12 833

Ťažký priemysel[upraviť | upraviť kód]

Do ťažkého priemyslu patrí hutníctvo, strojársky a chemický priemysel.

Hutníctvo[upraviť | upraviť kód]

Hutníctvo sa zaoberá tavením rúd, výrobov kovov a ich zliatín. Patrí k základným odvetviam ťažkého priemyslu. Ovplynvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva, a tak vytvára predpoklady pre vznik roziahlých piremyselných oblastí.

Hutníctvo železa[upraviť | upraviť kód]

Vyznačuje sa vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu železnej rudy, alebo koksovateľného uhlia. Výhodná je tiež lokalizácia vo veľkých prístavoch.

Krajina Výroba surovej ocele v mil. ton
Čína 128
Japonsko 106
USA 102
Rusko 59
Nemecko 46
Južná Kórea 43
Ukrajina 31
Brazília 27
India 26
Svet 849

Hutníctvo farebných kovov[upraviť | upraviť kód]

Vyrába prevažne meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Hutníctvo farebných ľahkých kovov vyrába hlavne hliník a jeho zliatiny. Výroba hliníka je sústredená hlavne do oblastí jeho veľkej spotreby, v oblastiach ťažby bauxitu a v oblastiach s lacnou výrobou elektrickej energie. Často je výroba lokalizovaná v blízkostiach vodných elektrární.

Krajina Výroba hliníka v mil. ton
USA 3,7
Rusko 3,2
Čína 2,6
Kanada 2,4
Austrália 1,7
Brazília 1,3
Nórsko 1,0
JAR 0,7
Venezuela 0,6
Svet 23,9
Krajina Ťažba medenej rudy v mil. ton
Čile 4,5
USA 1,45
Indonézia 0,82
Austrália 0,76
Kanada 0,61
Peru 0,53
Rusko 0,52
Čína 0,51
Poľsko 0,48
Svet 12,9