Preskočiť na obsah

Geografický stred Európy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Extrémne body Európy

Geografickým stredom regiónu je bod na zemskom povrchu v strede tohto regiónu. Presné určenie tohto centra závisí od použitej metódy, ktorou je najčastejšie použitie ťažiska.

O polohu geografického stredu Európy vedú dlhé desaťročia diskusie a spory. Hlavným problémom je stanovenie presných hraníc starého kontinentu vrátane začlenených priľahlých ostrovov, berúc do úvahy alebo nie nadmorskú výšku, objem hôr, geopolitické limity atď.

Princíp určenia stredu Európy

[upraviť | upraviť zdroj]

Určí sa ako ťažisko homogénnej dosky, ktorá má rovnaký tvar ako príslušné územie. To znamená, že z tvrdého kartónu sa vyreže obrys nejakého územia, a ten sa snaží udržať na špičke prsta (ihle) vo vodorovnej polohe. Iný spôsob je zavesiť útvar na bezmomentový záves a ťažisko nájsť ako priesečník dvoch ťažníc.

V minulosti sa používali aj iné definície:

  • Miesto, ktoré je najmenej vzdialené od všetkých ostatných; tento bod je zároveň stredom najmenšieho kruhu vpísaného do územia.
  • Miesto s najmenšou vzdialenosťou od najvzdialenejších bodov povrchu Európy. (Stred zemepisnej šírky a dĺžky.)
  • Bod, ktorý má najbližšie ku všetkým moriam, obmývajúcim brehy Európy.

Všetko teda závisí na presnom vymedzení samotných hraníc Európy, čo ale nie je na východe presne stanovené.

Jeden zo všeobecne najprijateľnejších geografických stredov Európy určili v roku 1989 renomovaní francúzski vedci z Národného geografického inštitútu (IGN). Stred strarého kontinentu podľa ich výpočtov leží na vrchu Bernotai pri obci Purnuškes, 26 kilometrov severne od litovskej metropoly Vilniusu. Tento bod bol dokonca zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov a okolo neho vzniklo litovské Múzeum stredu Európy.[1] Aj iné krajiny a mestá si nárokujú tento stred.

Mestá, ktoré ašpirujú na titul stred Európy

Prvé merania

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé meranie vykonal v roku 1775 poľský astronóm Szymon Antoni Sobiekrajski a označil ako stred Európy mestečko Suchowola v severovýchodnom Poľsku.

Aj Slovensko uplatňuje nárok na svoj geografický stred Európy. Ten od roku 1815 leží v Kostole svätého Jána v obci Kremnické Bane neďaleko od Kremnice na strednom Slovensku.

Rakúsko-Uhorsko

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa rakúsko-uhorských geografov bolo v roku 1887 tým pravým stredom určená dedinka Dilova pri Rachive, teraz na západe Ukrajiny neďaleko hraníc s Rumunskom. Toto miesto na brehu Tisy označuje pomník s latinským nápisom „Pevné, presné, večné miesto. Veľmi presné, so špeciálnym prístrojom vyrobeným v Rakúsko-Uhorsku, so škálou meridiánov a rovnobežiek, ustanovené Centrom Európy 1887.“

Nemeckí geografi sa v roku 1900 zasa zhodli na tom, že stred Európy je v Saskom hlavnom meste Drážďany, neďaleko kostola Frauenkirche. Nacisti toto tvrdenie neskôr zneužili tým, že prehlasovali tretiu ríšu za „Srdce Európy“, to ju malo predurčovať k právu vládnuť Európe.

Geografický inštitút Mníchovskej univerzity určil v roku 1981 jedno miesto pri obci Hildweinsreuth v Bavorsku, v blízkosti hraníc s Českom za jediný správny stred.

Sovietsky zväz

[upraviť | upraviť zdroj]

Merania sovietskych vedcov na začiatku 20. storočia opätovne určili Dilovu pri Rachive (v tej dobe v sovietskej západnej Ukrajine), iné merania určili stred do Toruni v západnom Poľsku.

Rakúski geografi merania Sovietov umiestnili na druhý najvyšší vrch Českého lesa Tillenberg na bavorskej strane v blízkosti českých hraníc.

Estónsko a Bielorusko

[upraviť | upraviť zdroj]

Stred Európy si Estónsko určilo na ostrove Saaremaa. Bielorusko si určilo tri: mestečko Vitebsk a Ives na severovýchode a mestečko Babrujsk na východe krajiny.

Stred Európy leží údajne pri obci Číhošť neďaleko Ledče nad Sázavou v okrese Havlíčkův Brod, kde leží geografický stred Česka, ale i trebárs na vrchu Melechov pri Světlé nad Sázavou.

Z ďalších miest sa občas zmieňuje hora Kohout u Benešova nad Černou v okrese Český Krumlov, Břežany nad Ohří nebo Kouřim, kde ale ide „len“ o priesečník 50. rovnobežky a 15. poludníka.

Jeden zo všeobecne najprijateľnejších geografických stredov Európy určili v roku 1989 renomovaní francúzski vedci z Národného geografického inštitútu. Stred starého kontinentu leží podľa ich výpočtov na vrchu Bernotai pri obci Purnuškės, 26 kilometrov severne od litovskej metropoly Vilniusu. Tento bod bol dokonca zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov a okolo neho vzniklo Múzeum stredu Európy.

Stred Európskej únie

[upraviť | upraviť zdroj]

Odborníci z francúzskeho inštitútu určujú od roku 1987 tiež stred Európskej únie. Do roku 1990 bol stred vtedajších členov únie vo francúzskej obci Saint-André-le-Coq v regióne Auvergne, po zjednotení Nemecka v roku 1990 sa posunul o 25 kilometrov severovýchodne do ďalšej francúzskej dediny Saint-Clément v Auvergne.

V rokoch 19952004, kedy mala únia ešte 15 členov, ležal jej geografický stred v obci Viroinval v Belgicku pri hraniciach s Francúzskom.

Dvadsaťpäť členov únie malo v rokoch 20042007 geografický stred v Nemecku, v obci Kleinmaischeid v Porýní-Falci, po vstupe Bulharska a Rumunska k 1. januáru 2007 sa stred opäť posunul o 115 kilometrov na východ. Teraz leží geografický stred Európskej únie pri Hesenskom meste Gelnhausen.

Stred eurozóny

[upraviť | upraviť zdroj]

Odborníci určujú takisto geografický stred eurozóny. Na začiatku k 1. januáru 1999 ležal vo francúzskej obci Blancafort, po pristúpení Grécka k 1. januáru 2001 sa posunul do burgundskej dediny Montreuillon v strednej časti Francúzska a od 1. januára 2009, keď bolo do eurozóny prijaté Slovensko, je stred tiež v Burgundsku, pri obci Mhère.

Stred Európy očami negeografov

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa českého súkromného geodeta Ladislava Fofonku môže ležať zemepisný stred Európy pri obci Purnuškės severne od litovskej metropoly Vilniusu.[2][1]

Nielen geografov zaujíma, kde leží stred Európy. Poľský režisér Stanislaw Mucha natočil v roku 2004 film Die Mitte, v ktorom ukazuje dvanásť miest v Európe, ktoré si na stred starého kontinentu robia nárok.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Geografických stredov Európy je niekoľko, najskôr blízko Litvy [online]. www.noviny.sk, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online.
  2. SPOLEČNOST, Česká astronomická. Geografický střed České republiky [online]. ČAS, [cit. 2023-02-04]. Dostupné online. (po česky)
  • Geografických stredov Európy je niekoľko, najskôr blízko Litvy, ČTK, 2007, Praha