Geológ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geológ z Geologickej služby USA pri zbere vzoriek z fumaroly na Mount Baker.

Geológ (z gréčtiny) je odborník v geológii. Geológovia sa zaoberajú výskumom stavby zemského telesa, ako aj procesmi a silami, ktoré ju formujú. Základ ich práce spočíva v systematickom prieskume sledovanej oblasti, zbere vzoriek a vo vytváraní geologických máp skúmaného územia a následnej interpretácie výsledkov výskumu. Ide o odbornú profesiu, prelínajúcu sa s niekoľkými ďalšími, ktoré sa v bežnej reči nerozlišujú. Medzi ďalšie príbuzné profesie patria paleontológovia, vulkanológovia, seizmológovia, mineralógovia, hydrogeológovia, či petrológovia.

Geologický výskum často zahŕňa okrem terénnej časti aj laboratórnu prácu

Medzi základné pracovné pomôcky patrí geologické kladivo, ktoré slúži jednak pre odštepovanie vzoriek, ale súčasne ako základné geologické meradlo používané v teréne pri fotografovaní geologických objektov. Ďalšou pomôckou je geologický kompas, s ktorého prispením je možné uskutočniť exaktné meranie rôznych geologických štruktúr v teréne, ako je ich orientácia voči svetovým stranám a sklon. Pomocou ceruzky a papiera potom geológovia vytvárajú náčrt základnej mapy terénu. Tento náčrt sa najčastejšie zakresľuje priamo v teréne do štandardnej topografickej mapy.

Okrem terénnej práce sa geológovia obyčajne venujú aj laboratórnemu štúdiu, často v období kedy poveternostné podmienky neumožňujú terénny výskum. Analyzujú odobraté vzorky hornín za účelom ich presného zloženia alebo vlastností. Pracujú pri tom s rôznymi prístrojmi napr. polarizačným alebo rudným mikorskopom, elektrónovým mikroanalyzátorom až po röntgénové zariadenia. Výsledky svojho výskumu sumarizujú v záverečných správach ku projektom, ktoré riešia a/alebo neskôr publikujú v odborných vedeckých časopisoch.

Školenie a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Príprava na prácu geológa obyčajne zahŕňa štúdium základov fyziky, matematiky, chémie a predovšetkým geologických predmetov ako je všeobecná geológia, mineralógia, paleontológia, stratigrafia, petrológia, hydrogeológia, štruktúrna geológia a sedimentológia, prípadne ďalšie nadväzné predmety[1]. Keďže sa od geológa očakáva aspoň krátkodobá terénna práca[2], značný význam sa kladie na terénne mapovanie a prácu s GIS. Vo väčšine krajín je pre študentov geológie organizovaný ešte v prvom stupni vysokoškolského štúdia niekoľko týždňov trvajúci mapovací kurz. Štúdium prvého stupňa vysokej školy v odbore geológia trvá 3 až 4 roky, v závislosti od krajiny a školského systému.

Uplatnenie a možnosti zamestnania[upraviť | upraviť zdroj]

Geológovia pracujú v širokom spektre štátnych agentúr, súkromných spoločností, neziskových organizácií a akademických inštitúcií. Sú najímaní alebo sa podieľajú na hodnotení stavebných prác a stavenísk, vyhľadávaní nerastných surovín, environmentálnych projektoch, ochrane životného prostredia, ochrane pred geohazardmi ako sú zemetrasenia, následky sopečných erupcií a podobne. Môžu pracovať na dohodu ako členovia širších kolektívov odborníkov rôznych odvetví, alebo sú stálymi zamestnancami špecializovaných geologických služieb ako napríklad (na Slovensku napr. ŠGÚDŠ).

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Harrison H. Schmitt, jeden z členov posádky Apolla 17 bol geológ. Išlo o jediného vedca, ktorý sa zatiaľ dostal na povrch Mesiaca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Študijný program geológia [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2010-12-19]. Dostupné online.
  2. Sprievodca svetom povolaní, geológ [online]. occupationsguide.cz, [cit. 2013-05-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]