George Pell

George Pell
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný arcibiskup Sydney
kardinál George Pell v r. 2012
Nolite timere Neboj sa
Štát pôsobenia	Austrália Vatikán
Funkcie a tituly
Arcibiskup Sydney
26. marca 2001 – 24. februára 2014
Edward Bede Clancy Anthony Fisher
kardinál - kňaz Santa Maria Domenica Mazzarello
21. októbra 2003 – 10. januára 2023
Ignacio Velasco Stephen Brislin
Predchádzajúce funkcie
pomocný biskup Melbourne 1987 – 1996 titulárny biskup diecézy Scala 1987 – 1996 arcibiskup Melbourne 16. júla 1996 – 26. marca 2001 člen Rady kardinálov-poradcov 2013 – 2018 prefekt Sekretariátu pre hospodárstvo 2014 – 2019
Biografické údaje
Narodenie	08.06.19418. jún 1941 Ballarat, Viktória, Austrália
Úmrtie	10. január 2023 (81 rokov) Rím, Taliansko
Pochovaný	1. február 2023 (81 rokov) Katedrála sv. Márie, Sydney
Alma mater	Pápežská univerzita Urbaniana
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Diakon
Svätenie	15. august 1966 (25 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka	16. december 1966 (25 rokov) Bazilika svätého Petra Gregorio Pietro Agagianian kardinál
Ordinácia	16. december 1966 (25 rokov) Bazilika svätého Petra
Biskup
Menovanie	30. marec 1987 (45 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	21. máj 1987 (45 rokov)
Svätiteľ	Frank Little arcibiskup Melbourne
Spolusvätitelia	Ronald Mulkearns diecézny biskup diecézy Ballarat Joseph O'Connell titulárny biskup Sanctus Germanus
Biskupská inštalácia	21. máj 1987 (45 rokov)
Inštalujúci biskup	Frank Little arcibiskup Melbourne
Kardinál
Menovanie	21. október 2003 (62 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál - kňaz
Titulárny kostol	Santa Maria Domenica Mazzarello
Odkazy
George Pell na catholic-hierarchy.org angl. George Pell
Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. George kardinál Pell (* 8. jún 1941, Ballarat, Viktória, Austrália – † 10. január 2023, Rím, Taliansko) bol austrálsky rímskokatolícky kňaz, biskup a kardinál. V rokoch 2014 až 2019 bol inauguračným prefektom Sekretariátu pre ekonomiku vo Vatikáne a v rokoch 2013 až 2018 členom Rady kardinálov-poradcov. V roku 1966 bol vysvätený za kňaza a v roku 1987 za biskupa a v roku 2003 sa stal kardinálom.

V rokoch 2001 až 2014 pôsobil ako ôsmy arcibiskup Sydney, v rokoch 1996 až 2001 pôsobil ako arcibiskup arcidiecézy Melbourne a v rokoch 1987 až 1996 bol pomocný biskup arcidiecézy Melborne. Bol tiež autorom a publicistom. Pracoval ako kňaz vo vidieckej oblasti Viktórie a v Melbourne a v rokoch 1988 až 1997 predsedal aj humanitárnej organizácii Caritas Australia (súčasť Caritas Internationalis).

Životopis

Narodil sa 8. júna 1941 v Ballarate vo Viktórii rodičom Georgeovi Arthurovi a Margaret Lillian Pellovej (rodenej Burkeovej). Jeho otec bol nepraktizujúci anglikán, ktorého predkovia pochádzali z Leicestershire v Anglicku; bol tiež šampiónom v boxe v ťažkej váhe. Jeho matka bola zbožná katolíčka írskeho pôvodu. Ako dieťa podstúpil 24 operácií na odstránenie abscesu v hrdle.

Navštevoval kláštor Loreto a St Patrick's College v Ballarate. Na St Patrick's hral austrálsky futbal ako ruckman v prvom XVIII. ročníku v rokoch 1956 až 1959. Jeho ambície sa neskôr obrátili na kňazstvo. Keď hovoril o svojom rozhodnutí vstúpiť do seminára, raz povedal: „Zjednodušene povedané, bál som sa, mal som podozrenie a nakoniec som sa presvedčil, že Boh chce, aby som konal Jeho dielo, a tomuto presvedčeniu som sa nikdy nedokázal úspešne vyhnúť.“

V roku 1960 začal štúdium kňazstva na Corpus Christi College, ktorá sa vtedy nachádzala vo Werribee. Pokračoval vo futbale a v druhom a treťom ročníku pôsobil ako prefekt triedy. V roku 1963 bol pridelený na pokračovanie v štúdiu na Pápežskej mestskej univerzite v Ríme. Za diakona bol vysvätený 15. augusta 1966.

Kňaz

Za kňaza ho 16. decembra 1966 vysvätil kardinál Gregorio Pietro Agagianian v Bazilike svätého Petra. V roku 1967 získal licenciát posvätnej teológie na Pápežskej univerzite Urbaniana a pokračoval v štúdiu na Oxfordskej univerzite, kde v roku 1971 získal titul doktor filozofie v odbore cirkevné dejiny s prácou s názvom „Výkon autority v ranom kresťanstve od približne roku 170 do približne roku 270“. Počas štúdia v Oxforde pôsobil aj ako kaplán katolíckych študentov na Eton College.

V roku 1971 sa vrátil do Austrálie a bol pridelený ako pomocný kňaz v Swan Hill, kde zostal dva roky. Následne pôsobil vo farnosti v Ballarat East v rokoch 1973 až 1983 a v roku 1984 sa stal správcom farnosti Bungaree. V roku 1982 získal titul Master of Education na Monash University v Melbourne. Počas svojho pôsobenia v Ballarat East a Bungaree pôsobil aj ako biskupský vikár pre vzdelávanie (1973 – 1984), riaditeľ kampusu Tomáša Akvinského v Inštitúte katolíckeho vzdelávania (1974 – 1984) a riaditeľ Inštitútu katolíckeho vzdelávania (1981 – 1984).

Biskup

30. marca 1987 bol menovaný za pomocného biskupa Melbourne a titulárneho biskupa diecézy Scala. Biskupskú konsekráciu prijal 21. mája 1987. Hlavným svätiteľom bol arcibiskup Frank Little. Spolusvätiteľmi boli biskupi Ronald Mulkearns a Joseph O'Connell. V rokoch 1987 – 1996 pôsobil ako biskup pre južný región Melbourne. Počas tohto obdobia bol farárom v Mentone.

16. júla 1996 menovaný za siedmeho arcibiskupa Melbourne a 29. júna 1997 prevzal pálium od pápeža Jána Pavla II.. Neskôr bol 26. marca 2001 menovaný za ôsmeho arcibiskupa Sydney a opäť prevzal pálium od Jána Pavla II. 29. júna 2001. V rokoch 1990 až 2000 bol členom Kongregácie pre náuku viery. 21. decembra 2002 bol menovaný za člena Pápežskej rady pre rodinu, pričom predtým pôsobil ako konzultant rady. 22. septembra 2012 bol menovaný za člena Kongregácie pre biskupov.

Kardinál

Pápež Ján Pavol II. 28. septembra 2003 oznámil, že na októbrovom konzistóriu vymenuje 31 nových kardinálov, ale meno jedného z nich nezverejnil, zrejme obyvateľa krajiny, kde bol katolicizmus predmetom vládneho prenasledovania. Keďže zatajené meno nebolo nikdy zverejnené, vymenovanie tohto kardinála zaniklo pápežovou smrťou. Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála – kňaza s titulárnym kostolom Santa Maria Domenica Mazzarello.

Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2005, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI. vlastným menom Joseph Ratzinger. Bol spomínaný ako možný nástupca Benedikta XVI. na čele Kongregácie pre náuku viery. Dňa 18. septembra 2012 bol vymenovaný Benediktom XVI. za jedného z pápežom vymenovaných synodálnych otcov pre riadne valné zhromaždenie Synody biskupov o novej evanjelizácii v októbri 2012.

Zúčastnil sa pápežského konkláve v roku 2013, bol jeden z Oceánie, na ktorom bol zvolený pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio. Predpokladalo sa, že na tomto konkláve organizoval hlasovania v mene kardinála Angela Scolu z Milána, obľúbeného kandidáta talianskych kardinálov. Po svojom zvolení pápež František vymenoval jediného kardinála, ktorý nebol na dôchodku a mohol zastupovať Oceániu, za jedného z ôsmich členov, ktorí radili pápežovi v otázkach reformy vatikánskej byrokracie nazývanej Rímska kúria, boli vymenovaní na päťročné funkčné obdobie.

Choroba

V januári 2010 mal počas svojej návštevy Vatikánu problémy so srdcom a vo februári mu v rímskej nemocnici nainštalovali kardiostimulátor. V roku 2015 jeho lekári posúdili jeho srdcový stav ako natoľko vážny, že mu zabránili v leteckej doprave z Talianska do Austrálie, aby sa mohol dostaviť pred Kráľovskú komisiu pre inštitucionálne reakcie na sexuálne zneužívanie detí. Očakávalo sa, že bude dostatočne v poriadku na to, aby mohol cestovať vo februári 2016.

Predseda komisie ho však na základe dvojstranovej lekárskej správy predloženej jeho právnikmi ospravedlnil z osobnej výpovede. Vypovedal z hotela v Ríme prostredníctvom videohovoru. V decembri 2018 podstúpil operáciu kolena. Do júna 2019 sa dostatočne zotavil na to, aby prestal používať palicu.

Úmrtie

10. januára 2023, vo veku 81 rokov zomrel na zástavu srdca po operácii bedrového kĺbu v nemocnici Salvator Mundi v Ríme, pričom sa o niekoľko dní predtým zúčastnil pohrebu pápeža Benedikta XVI.. Posledné dva roky a tri mesiace svojho života žil v Ríme, kde sa usadil v byte jeden blok od Vatikánu. Jeho telo bolo uložené v kostole sv. Štefana Habešského pred zádušnou omšou v Bazilike sv. Petra 14. januára, ktorú celebroval Giovanni Battista Re, dekan kardinálskeho kolégia, a koncelebrovali ju ďalší kardináli a biskupi. Konečné požehnanie a odporúčanie udelil pápež František.

Jeho pohrebná omša sa konala v katedrále sv. Márie v Sydney 1. februára počas neverejnej bohoslužby, ktorá sa konala uprostred obáv z protestov. Bol pochovaný v krypte katedrály.

Pozri aj

• Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému George Pell

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku George Pell na anglickej Wikipédii.