Preskočiť na obsah

Georges Barazer de Lannurien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Georges de Lannurien)
Georges Barazer de Lannurien
francúzsky plukovník, účastník SNP
Narodenie16. december 1915
Saint-Servan-sur-Mer, Francúzsko
Úmrtie1. marec 1988 (72 rokov)
Clamart, Francúzsko

Georges Barazer de Lannurien, (* 16. december 1915, Saint-Servan-sur-Mer, Francúzsko - † 1. marec 1988 Clamart) bol veliteľ oddielu francúzskych partizánov na Slovensku počas Slovenského národného povstania. Vyznamenal sa v bojoch pri Strečne v auguste a v septembri 1944 a v bojoch na Turci.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa počas prvej svetovej vojny v rodine dôstojníka z Bretónska.

Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako príslušník francúzskej armády. V roku 1940 padol do nemeckého zajatia. Bol držaný v zajateckom tábore pri českom Náchode. V lete 1942 ušiel spolu s ďalším spoluväzňom cez Čadcu na Slovensko. Pokúšal sa cez krajinu ďalej dostať do Turecka, bol však zatknutý v Seredi. Bol držaný pod policajným dozorom v Trnave. Pri úteku do Maďarska bol zadržaný a internovaný v tábore pri Balatone. Spolu s ďalšími Francúzmi sa pokúsil o útek s cieľom prechodu do Juhoslávie, kde by sa spojil s partizánmi a následne prešiel do oslobodenej časti Talianska. Tento útek nebol úspešný a de Lannurien bol vrátený do internačného tábora. Neskôr mu poskytlo azyl Francúzske vyslanectvo v Budapešti. V apríli 1944 sa s pomocou falošného pasu vrátil na Slovensko. Bol zaangažovaný do príprav povstania. Vrátil sa do Budapešti, kde organizoval prechod francúzskych zajatcov z nacistami okupovaného Maďarska na Slovensko.

Po začiatku povstania na Slovensku sa stal v hodnosti kapitána veliteľom francúzskeho oddielu prvej československej partizánskej brigády M. R. Štefánika. Táto jednotka bola formovaná v Turci v okolí Sklabine a v Kantorskej doline. Francúzsky oddiel sa zúčastnil povstania hneď od prvého dňa bojov - 29. augusta. Jednotka významne zasiahla do bojov v oblasti Strečna. Jednotka utrpela v trojdňových bojoch značné straty. Neskôr bola nasadená do bojov o Vrútky a prístupy k Hronskému Svätému Krížu. V poslednej fáze bojov povstania bola jednotka nasadená pri Starej Hute. Následne sa po porážke povstaleckej armády stiahla do Nízkych Tatier do oblasti Magurky a Iľanovskej doliny. Po bojoch s protipartizánskymi oddielmi v decembri 1944 zostal de Lannurienovi len malý oddiel o sile 10 mužov. Spolu so zvyškom jednotky sa spojil s práporom Kleskeň (súčasť československej partizánskej brigády), ktorý v polovici januára 1945 nadviazal styk s postupujúcimi sovietskymi jednotkami na juhu Slovenska.

Po vojne sa vrátil do vlasti. Slúžil ďalej ako dôstojník vo francúzskej armáde. Pôsobil ako vojenský atašé v Budapešti. V roku 1950 bol pre podozrenie zo špionáže v prospech Sovietov pozbavený funkcie. Neskôr pracoval pre automobilku Renault.

V roku 1995 mu mesto Žilina udelilo ocenenie Čestné občianstvo mesta Žilina in memoriam. Na jeho pamiatku a pamiatku francúzskych vojakov bola v Žiline po ňom pomenovaná ulica. Boli mu odhalené pamätné tabule v Žiline, Sklabini, na Sliači a vo francúzskom Roscoffe, kde prežil väčšinu života a je aj pochovaný.

Vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]