Georgios Sinas

	Georgios Sinas
	; grécko-rakúsky podnikateľ, bankár a filantrop
Narodenie	20. november 1783; Niš, Osmanská ríša
Úmrtie	18. máj 1856 (72 rokov); Viedeň, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons	Georgios Sinas
	Biografický portál

Georgios Sinas (novogr. Γεώργιος Σίνας; * 20. november 1783, Niš, Osmanská ríša – † 18. máj 1856, Viedeň, Rakúsko-Uhorsko), bol významný grécko-rakúsky podnikateľ, bankár a filantrop, jeden z najbohatších ľudí 19. storočia.

Pôvod Sinasovcov[upraviť | upraviť zdroj]

Georgios Sinas sa narodil v dnešnom srbskom meste Niš, ktorý patril Osmanskej ríši. Jeho otec bol podnikateľ Simon Sinas, ktorý pochádzal z významného gréckeho obchodníckeho mesta Moschopoli (dnešné Moscopole v Albánsku). Moschopoli však bolo zničené v roku 1769, kedy ho vyplienil turecký správca Ali paša Tepelenský a jeho grécke obyvateľstvo, tvorené bohatými obchodníkmi muselo utiecť. Mnoho z nich sa usadilo v Rakúsko-Uhorsku, kde už dlho predtým pôsobili grécki veľkopodnikatelia. Simon Sinas však predtým pôsobil v meste Monastiri (dnes Bitola, Severné Macedónsko), kde sa oženil s dcérou gréckeho podnikateľa Tsipisa s ktorou mal práve syna Georgia. Neskôr však Simon skrachoval a prišiel o svoj majetok a tak syna Georgia poslal do mesta Serres k jeho tete. Simon sa následne vydal do Viedne, kde pôsobili mnohí grécki podnikatelia. Simon Sinas prišiel do Viedne počas napoleonských vojen, zakrátko za ním prišiel aj jeho syn Georgios, ktorý si vo Viedni dokončil svoje štúdia na gréckej škole.

Život vo Viedni[upraviť | upraviť zdroj]

Na napoleónske Francúzsko boli v tom čase uvalené medzinárodné sankcie od európskych veľmocí, napríklad aj odrezanie od námorného obchodu, čo okamžite využil otec a syn Sinasovci, ktorí vďaka svojim kontaktom začali do Francúzska dovážať karavánové zásielky z Osmanskej ríše, išlo najmä o bavlnu a Sinasovci sa stali hlavným dovozcom orientálneho tovaru do Francúzska. Na tomto obchode zbohatli až natoľko, že sa Georgios rozhodol skupovať veľké pozemky v Rakúsko-Uhorsku, ktoré boli po vojne dostupné pomerne lacno a tento krok sa mu vyplatil. Zo Sinasa sa stal najväčší vlastník nehnuteľností v štáte a tiež najbohatším človekom. Cisár František II. mu udelil titul grófa. Sinas postavil vo Viedni najväčšiu fabriku na spracovanie vlny, tiež ako prvý začal v Rakúsku pestovať tabak a investoval tiež výstavbu železničnej trate po krajine. Obchodoval tiež v lodnom priemysle a práve on priviedol parníky na Dunaj. Začal sa venovať aj bankovníctvu a bol natoľko úspešný bankár, že začal požičiavať vládam a aj cisárstvu. Sinas bol tiež 25 rokov riaditeľom Rakúsko-Uhorskej štátnej banky a zároveň veľvyslanec Grécka.

Filantrop[upraviť | upraviť zdroj]

Sinas je známy aj svojou filantropistickou činnosťou, svojimi darmi zveľadil mnohé miesta Rakúsko-Uhorska, ale nezabudol ani na svoju vlasť, na Grécko, ktoré sa v roku 1821 oslobodilo od tureckej nadvlády. Sinas sám seba označoval ako macedónskeho Gréka. Venoval značnú časť financií novozaloženej Gréckej národnej banke. Venoval veľké financie gréckej súkromnej škole Arsakio, Aténskej univerzite, Očnej aténskej klinike a gréckej Archeologickej spoločnosti a tiež postavil prvú hvezdáreň v Grécku, tzv. Asteroskopio v Aténach, ktoré funguje dodnes. Na jeho počesť bol pomenovaný aj jeden mesačný kráter, Kráter Sina.

Jeho filantropická činnosť sa neobmedzovala len na Grécko. Do Rakúska priviedol známeho architekta, Theophila Hansena, ktorý postavil budovu Rakúskeho parlamentu. Sinas postavil na vlastné trovy prvý kamenný most cez Budapešť, tzv. Széchenyi Lánchíd, pričom na tomto moste je napísané jeho meno. Sinas dal postaviť aj osmanské kúpele v Trečianskych Tepliciach, ktoré fungujú dodnes. Na mieste jeho bývalých pozemkov v Maďarsku bola v roku 1950 postavená grécka obec Beloiannisz, pre gréckych utečencov.