Gerlachovský štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°09′50″S 20°08′03″V / 49,163817°S 20,134033°V / 49.163817; 20.134033
Gerlachovský štít
vrch
Altaj Tatroj Gerlach.JPG
Vrchol Gerlachu pri pohľade z Velickej doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 654,4 m n. m.
Súradnice 49°09′50″S 20°08′03″V / 49,163817°S 20,134033°V / 49.163817; 20.134033
Geologické zloženie granit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup Od Sliezskeho domu Velickou próbou na vrchol
Prvovýstup Ján Still
 - dátum 1834
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Karpát
Fire.svg
Poloha v rámci Karpát
Poloha v rámci Tatier
Fire.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Gerlachovský štít
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) (poľ. Gerłach, Ivan Bohuš uvádza v poľštine názov Gierłach, ktorý sa ustálil v poľskej literatúre a kartografii, ale ako obsahovo správne adjektívum sa uznáva Gierłachowski Szczyt. Zakopanskí horskí vodcovia vytvorili žargónové deformácie Girlach a Garłuch; maď. Gerlachfalvi csúcs i Gerlafalvi csúcs)[1] je najvyšší vrch a jeden z najmohutnejších masívov Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia - Gerlachovské hory ( v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg ( Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner, keď zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol. [2]

V minulosti mal rôzne názvy:

  • do roku 1896: Gerlach, nem. Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze, maď. Gerlachfálvi-csúcs, Gierlach, Gerlachovka
  • 1896 – 1919: Štít Františka Jozefa, Ferencz József-csúcs, Franz Josef Spitze
  • 1919 – 1923: Gerlach, Gerlachovka (počas trvania plebiscitu na území severného Spiša aj poľský názov: Szczyt Polski)
  • 1923 – 1932: Štít Legionárov, Štít Legionářů, Spitze der Legionäre (neoficiálne stále používaný názov Gerlach). Názov sa neujal.[2] *1932 – 1939: Gerlachovka, Gerlach, Gerlachovský štít
  • 1939 – 1945: Slovenský štít (medzi miestnym nemeckým obyvateľstvom nazývaný Slowakische Spitze)
  • 1945 – 1949: Gerlach, Gerlachovský štít
  • 1949 – 1959: Stalinov štít
  • 1959 – dodnes: Gerlachovský štít

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vtedy vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste. V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.

Gerlachovské míľniky[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1326 Prvá listinná zmienka o obci Gerlachov, ktorú založil comes Gerlach de monte sancti Georgii - gróf Gerlach zo Spišskej Soboty. Jej chotár zasahoval do Vysokých Tatier po končiar.
  • 1715 V Karayovej mape Spiša sú po prvý raz viditeľne zakreslené Vysoké Tatry, ale nie je ešte zachytený Gerlach.
  • 1717 Juraj Buchholtz mladší nakreslil panorámu Tatier, Gerlach je v nej označený ako Gerlachfalvenses montes - Gerlachovské hory.
  • 1751 Pod Granátové veže vystúpila cisárska komisia, ktorú viedol Jakub Buchholtz. Pušným prachom vystrelili zo steny veľké ložisko granátov. Vzorky nerastov komisia priviezla do Viedne cisárovi Františkovi I. [3]
  • 1760 Na mape severného Spiša od Floriána Čákiho je znázornený po prvý raz štít aj s charakteristickým kotlom. Autor ho označuje ako Kösselberg (štít s kotlom)
  • 1834 Je rok, na ktorý sa orientuje prvý známy výstup na štít. S najväčou pravdepodobnosťou prvým kto na vrchol vystúpil, bol Ján Still so spoločníkmi. Pozri kapitolu o prvých výstupoch.
  • 1838 Trigonometrickým meraním Ľudovít Greiner prisúdil Gerlachu prvenstvo medzi tatranskými štítmi.
  • 1855 Poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek urobili súpis vrcholovej flóry štítu. O samotnom výstupe však neuviedli nič. Ak ide o flóru končiara, je možné pripustiť, že na vrchol vystúpili.
  • 1860 M. Nowicki s vodcom J. Walom sa pokúsili o výstup. Lovci kamzíkov ich však vrátili späť.
  • 1868 Prvý spoľahlivo doložený výstup na vrchol. Vykonali ho viedenskí vojenskí mapéri. Vo fľaši na štíte zanechali správu, ktorú tam o šesť rokov objavil Dr. Dezső a zverejnil v tlači. Druhý výstup zakrátko urobil spišský vodca Martin Spitzkopf - Urban s nemeckým turistom, ktorého meno je neznáme.
  • 1871 Na SV od Velického plesa postavili poľovníci z Veľkého Slavkova a horskí vodcovia prvú turistickú chatu - Blasyho chatu. O tri roky neskôr ju zničila lavína.
  • 1872 Ján Still po prvý raz vystúpil na vrchol. Still potom vodieval turistov na vrchol cez Gerlachovský kotol.
  • 1874 Mór Déchy s priateľmi prvý raz vystúpil na Gerlach Velickou próbou. Bol to piaty výstup na vrchol. V tom istom roku vystúpil na vrchol poľský horolezec - zakopanský farár Józef Stolarczyk.
  • 1875 Prvovýstup Batizovským žľabom cez Batizovskú próbu. Cestu objavili a prešli horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pastrnák.
  • 1877 Boli postavené nové chodníky z Nového Smokovca k Velickému plesu a cez Večný dážď do Kvetnice a k Dlhému plesu.
  • 1878 Vo Velickej doline bola dokončená Hunfalvyho chata. Vyhorela v roku 1907.
  • 1880 Velická próba bola zabezpečená reťazami. Boli však na inom mieste ako v neskorších rokoch.
  • 1880 bol postavený turistický chodník z Vyšných Hágov do Batizovskej doliny
  • 1886 Prvá známa obeť Gerlachovského štítu. Na južnom úpätí 5. mája zamrzol v náhlej víchrici lesný strážca Hronec z obce Mlynica.
  • 1891 Profesor Kühl vytýčil novú trasu vo Velickej próbe.
  • 1892 Z Tatranskej Polianky postavili novú vozovku k Velickému plesu a z Kvetnice nový chodník na Poľský hrebeň.
  • 1895 Bola dokončená stavba Sliezskeho domu, ktorú inicioval Uhorský karpatský spolok.
  • 1895 Prvý výstup na štít severným hrebeňom od Gerlachovského sedla. Vykonali ho J. Chmielowski a J. Wala.
  • 1896 Budapeštianska horolezkyňa Terézia Egenhofferová na oslavu uhorského tisícročia navrhla, aby štít bol pomenovaný Ferencz Józef csúcs (Štít Františka Jozefa). Na vrchole bola s menom cisára umiestnená mramorová tabuľa i veľká diaritová tabuľa, ktorá vážila 150 kg. Malú tabuľu v roku 1900 zničili poľskí horolezci a veľkú v roku 1919 slovenskí vlastenci.
  • 1899 Prvý výstup Krčmárovým žľabom: L. Därmstadtär, A. Otto a tirolský vodca H. Stabler.
  • 1902 Pokus o prvý zimný výstup: P. Hebel a L. Noack s priateľmi a vodcami. Vystúpili Krčmárovým žľabom až pod Kotlový štít.
  • 1905 Prvý zimný výstup: K. Jordán, J. Chmielowski a vodcovia Klimek Bachleda, J. Franz a P. Spitzkopf. Vystúpili Krčmárovým žľabom, zostúpili Batizovským žľabom. V tom istom roku prešiel celým severným hrebeňom cez Litvorové veže a Zadný Gerlach na vrchol Dr. A. Martin. Je to dodnes známa „Martinka“.
  • 1906 Bola navrhnutá stavba meteorologického observatória na vrchole a stavba visutej lanovky. Zámer sa neuskutočnil.
  • 1913 Bol postavený chodník z Velickej doliny popod Slavkovský štít na Hrebienok.
  • 1913 Prvý zimný výstup severným hrebeňom. Urobili ho Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki od Gerlachovského sedla. Vyhorela Hunfalvyho chata.
  • 1920 Bez ozveny ostal ďalší návrh na premenovanie štítu na „Legionársky štít“.
  • 1923 Na štíte bola vztýčená štátna kovová vlajka. Slávnostný prejav mal školský inšpektor Miloš Janoška. O rok neskôr vlajku zničila víchrica.
  • 1923 Počas prvého horolezeckého týždňa JAMES František Lipták a M. Mlynarčík prvý raz vystúpili na najvyššiu, štvrtú, vežu a pomenovali ju Veža JAMES.
  • 1936 Vodcovia P. Krupinsky a M. Nitsch prví prešli celou „Martinkou“ v zime.
  • 1944 Na Zadnom Gerlachu havarovalo lietadlo Lisunov Li-2 s príslušníkmi 2. československej paradesantnej brigády, ktorí leteli na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Celá 26 členná skupina zahynula. Všetci sú pochovaní v Gerlachove.
  • 1949 Gerlachovský štít bol premenovaný na „Stalinov štít“.
  • 1950 Na štíte umiestnili tabuľu s nápisom: „Stalinov štít 2663 m. Z vďačnosti za oslobodenie 21.XII. 1949“. Vážila 46 kg. Zakrátko ju zničili neznámi horolezci.
  • 1960 Po niekoľkoročnej rekonštrukcii znovu otvorili moderne zariadený Sliezsky dom.
  • 1962 Vyhorel Sliezsky dom
  • 1968 Bol dokončený nový Horský hotel pri Velickom plese[4][5] [1][2]

Prvé výstupy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými bezprostrednými návštevníkmi okolia i zrázov Gerlachovského štítu boli, pravdepodobne, poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol. Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole Gerlachovského štítu, bol pravdepodobne učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej Ján Still (1805 - 1890) v roku 1834, keď ho sprevádzal jeho švagor Ján Gellhof, staviteľ z Veľkej,horský vodca, mlynár z Novej Lesnej Martin Spitzkopf - Urban a dvaja ďalší neznámi lovci kamzíkov. Dňa 31. júla 1875 bol na Gerlachovskom štíte budapeštiansky prírodovedec Dionýz Desző. Vtedy ho Still údajne informoval, že Gerlach prvý zdolal Martin Spitzkopf - Urban , ktorý koncom 60. tych rokov 19. storočia vyviedol na vrchol neznámeho zákazníka. Still vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol Martin Spitzkopf - Urban. Desző reprodukoval tento rozhovor v ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876. Túto informáciu prevzala väčšina autorov, ktorí sa touto históriou zaoberali. Poliaci spochybnili primát Martina Spitzkopfa - Urbana a víťazstvo prisúdili poľským botanikom, o ktorých sa zmieňujeme nižšie. V roku 1962 tatranského historika Ivana Bohuša informoval kežmarský profesor Alfred Grosz, že správa, ktorú uviedol Dionýz Desző v ročenke je "z prsta vycucaná". Still naopak vierohodne doznal, že so svojim švagrom Jánom Gellhofom, a Martinom Spitzkopfom - Urbanom z Novej Lesnej uskutočnil v roku 1834 prvovýstup. Roku 1874 sa Still o tom písomne vyjadril v svedectve, napísanom pokladníkovi Uhorského karpatského spolku Antonovi Döllerovi v Kežmarku. Döller odovzdal Stillov list ako vzácny historický doklad do archívu spolku. O tomto výstupe rozprával Stillov švagor Gellhof otcovi historika dr. Johana Liptáka, ktorý sa stretol s Ivanom Bohušom. Svedecká výpoveď Jána Stilla, ktorá mala byť uložená v archíve Uhorského karpatského spolku v Kežmarku sa nenašla. Je možné, že Dionýz Desző zle pochopil rozprávanie Jána Stilla o Gerlachu. Dnes už to nikto nevysvetlí. [6]

Dňa 11. augusta 1855 boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik Ivan Bohuš, možno ich cesta viedla cez Gerlachovský kotol, ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol. Určite však boli na končiari v roku 1868 rakúski vojenskí geodeti.[1]

Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v roku 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pastrnák.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu. Najpopulárnejší turistický výstup je zo Sliezskeho domu cez Velickú próbu.

Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia, sa začalo diskutovať o výstavbe observatória na niektorom z tatranských štítov. Uvažovalo sa o Slavkovskom štíte, ktorý má široký vrchol, na ktorom by sa dala pohodlne postaviť budova observatória. O tejto myšlienke sa v roku 1896 diskutovalo najmä v Uhorskom karpatskom spolku. Na výstavbu chýbali finančné zdroje. S novou myšlienkou po prvej svetovej vojne prišiel Michal Guhr, majiteľ kúpeľov v Tatranskej Polianke, ktorý ju predniesol na zasadnutí vedenia kežmarského Karpatského spolku (Karpathenverein). Dňa 2. augusta 1922, na svojom zasadnutí, vedenie spolku odporučilo namiesto Slavkovského štítu vhodnejší Gerlachovský štít, lebo je vyšší o 210 metrov. Michal Guhr mal dobrý dôvod na stavbu observatória. Visutá lanovka z Tatranskej Polianky by zatraktívnila nielen osadu, ale aj jeho liečebne. Bolo však potrebné získať finančné prostriedky, podporu vlády, vedeckých a turistických organizácií.[7] Projekt výstavby observatória sa nakoniec neuskutočnil. O niekoľko rokov neskôr prednosť dostali aj s podporou vlády, Skalnaté pleso a Lomnický štít.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Gerlachovský štít, zaokrúhlené mesačné priemery[8]
Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
Teplota vzduchu
14-15:00, Stupeň Celzia
-11 -11 -8 -5 0 3 5 5 2 -1 -6 -9
Teplota vzduchu
14-15:00, Stupeň Fahrenheita
12 12 17 23 32 37 41 41 36 10 21 16
Zrážky
v milimetroch
120 120 100 130 120 190 190 140 90 90 130 150
Dni s búrkou a blýskaním 0 0 0 2 5 9 9 6 2 0 0 0
Dni s vrcholom 10+ min.
v oblakoch (nízka viditeľnosť)
21 20 22 23 26 25 26 24 21 19 21 21
Dni s ľadovou Inovaťou 19 15 16 16 13 5 4 5 10 11 17 19
Dni so snežením[9] 19 16 18 19 16 9 5 4 6 11 17 19
Dni so snehovou
pokrývkou >1 cm
31 28 31 30 24 8 4 3 6 15 28 31
Dni s viditeľnosťou
20 km medzi 14-15:00
15 12 12 7 3 3 4 5 8 17 15 15

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. a b c BOHUŠ, Ivan. Z matriky najvyššieho štítu. Vysoké Tatry, roč. XXIX., čís. 5, s. 15.
  3. SMATANA, Ľudo. Ako cisárska komisia drahokamy hľadala. Vysoké Tatry, roč. XXX., čís. 5, s. 12-13.
  4. BOHUŠ, Ivan. Gerlachovský štít 1868 - 1968. Vysoké Tatry, roč. VII., čís. 5, s. 16-18.
  5. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  6. BOHUŠ, Ivan. Tajomstvo Gerlachovského štítu. Vysoké Tatry, roč. XXIX, čís. 3, s. 16-17.
  7. Slovenský denník, roč. 1922, čís. 229.
  8. Počasie a klimatické údaje pre túto výšku sú zaokrúhlené z priemerov niektorých desaťročí až do 60-tych rokov. Môžu byť podobné alebo sa líšiť od súčasných priemerov alebo priemerov pokrývajúcich dlhšie obdobie: Mikuláš Konček, et al. Klíma Tatier. 1974.
  9. BRIEDOŇ, Vojtech; CHOMICZ, Kazimierz; KONČEK, Mikuláš. Klíma Tatier. [s.l.] : [s.n.], 1974.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]