Gerrymandering

Karikatúra z Boston Gazette poukazuje na neprirodzený tvar nových volebných obvodov, ktoré vytvoril guvernér Elbridge Gerry.

Gerrymandering je politologický pojem, ktorý popisuje nedemokratickú manipuláciu s hranicami volebných obvodov zväčša vo väčšinovom volebnom systéme s cieľom maximalizovať vlastné šance na úspech vo voľbách a znemožniť tak pomerné zastúpenie.

Termín gerrymandering prvýkrát použil autor článku v Boston Gazette, 26. marca 1812, keď skombinoval priezvisko amerického guvernéra Elbridge Gerrya a slova salamander, mýtického okrídleného mloka. Elbridge Gerry, guvernér štátu Massachusetts, podpísal v danom roku zákon o vytvorení okresu v oblasti Bostonu, ktorého tvar bol porovnávaný s mytologickým mlokom. Samotný pojem má väčšinou negatívne konotácie, keďže sa považuje za korupciu demokratického procesu avšak môže sa použiť aj v prípade zámernej reprezentácie minorít. Výsledný okres je známy ako gerrymander.

Taktiky

Hlavným cieľom gerrymanderingu je maximalizovať účinok hlasov vlastných voličov a minimalizovať účinok hlasov súpera.

Príklad použitia taktiky takzvanej koncentrácie. Schéma vľavo zobrazuje stav kedy sú všetky volebné obvody A,B,C,D rovnaké svojou rozlohou. Schéma vpravo poukazuje na výsledný stav po gerrymanderingu kedy sú voliči súperovej strany sústredení do oblasti D a vo väčšinovom volebnom systéme tak získajú len jedného zastupiteľa.

Želaných výsledkov je možné dosiahnuť niekoľkými spôsobmi:

Rozriedenie zahŕňa rozširovanie voličov určitého typu do mnohých okresov, aby tak nemohli vytvoriť dostatočne veľký hlasovací blok v ktoromkoľvek z daných okresov.

Koncentrácia znamená snahu o sústredenie čo najväčšieho množstva voličov jedného typu do menšieho počtu volebných obvodov, aby sa tak znížil ich vplyv v ostatných okresoch. Tieto obvody so súpisovými voličmi sú tak obetované v záujme získania ostatných obvodov, kde majú prevahu vlastní voliči.

Prepašovanie kandidáta prekresľuje dva okresy takým spôsobom, aby prinútil dvoch kandidátov z jednej strany kandidovať proti sebe v jednom okrese, čím sa zabezpečí, že jeden z nich bude odstránený. Cieľom je teda aby v druhom okrese konkurenčná strana nemala žiadneho dostatočne vhodného kandidáta.

Únos voličov je podobný rozriedeniu a znamená presun časti volebného obvodu k inému obvodu, kde preferovaný kandidát nekandiduje, a voliči sú tak nútení si vybrať iný subjekt, ktorému dajú vo voľbách svoj hlas.

Ruka ruku myje je špecifická stratégia, ktorá hovorí o dohode politických skupín a ich kandidátov na rozdelení volebných obvodov tak, aby zabezpečili znovuzvolenie súčasných držiteľov kresiel, zatiaľ čo oponenti majú len malú šancu. Tým sa zabráni namáhavým volebným kampaniam.

Príklady gerrymanderingu

Európske krajiny ako Holandsko, Slovensko alebo Slovinsko, používajú volebný systém s jedným volebným obvodom (celonárodným) na voľbu národných zástupcov. To prakticky vylučuje gerrymandering. Iné európske krajiny, ako je Rakúsko, Česko alebo Švédsko, majú okrem iného mnoho volebných obvodov s pevnými hranicami (spravidla jeden okres pre každé administratívne členenie). Počet zástupcov za každý okres sa môže po sčítaní obyvateľstva zmeniť v dôsledku presunov obyvateľstva, ale ich hranice sa nemenia. Tým sa tiež účinne eliminuje gerrymandering. Mnohé krajiny, v ktorých sú prezidenti priamo volení občanmi (napr. Francúzsko a Poľsko), navyše používajú na prezidentské voľby iba jeden volebný obvod, a to aj napriek tomu, že na výber zástupcov používajú viaceré okresy.

Slovensko

V roku 1996 prijala strana HZDS zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR. Nové územnosprávne usporiadane SR zvýšilo počet okresov s vyššou volebnou úspešnosťou HZDS. Pri určovaní hraníc nových okresov sa totiž prihliadalo na výsledky z predchádzajúcich parlamentných volieb. Na územiach s väčším volebným úspechom HZDS boli vytvorené okresy s menším počtom obyvateľstva a naopak, na území s nižšou volebnou úspešnosťou HZDS boli vytvorené okresy s podstatne vyšším počtom voličov. Tak napr. v Trenčianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji, v ktorých malo HZDS dominantné postavenie, bolo spolu vytvorených 33 okresov s celkovým počtom 1 407 801 voličov oproti 22 okresom v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji s 1 411 748 voličmi. V prípade, že by nové jedno-mandátové volebné obvody kopírovali v súčasnosti existujúce okresy, došlo by k protiprávnemu zvýhodneniu kandidátov vládnuceho hnutia, pretože by bola vážne porušená ústavou garantovaná rovnosť volebného práva.

Napriek tomu, že systém s jedným volebným obvodom môže eliminovať základy gerrymanderingu, niektoré snahy o vytvorenie práve takéhoto druhu systému môžu byť v súlade so záujmom zvýšiť svoje volebné šance. Jednou z najzávažnejších výlučne účelových manipulácií s podobou volebných obvodov bola tzv. Mečiarova novela volebného zákona, v parlamente prijatá v roku 1998. Novela uzákonila vytvorenie len jedného volebného obvodu so zámerom mobilizovať voličov predsedu HZDS na celom území Slovenska.

Stanovenie územno-správneho členenia Slovenska v roku 1997, respektíve vznik samosprávnych územných celkov v roku 2001 bol ovplyvnený okrem iného aj strachom z vytvorenia regiónu s Maďarmi ako majoritnou volebnou skupinou. Vytvorenie Nitrianskeho alebo Trnavského kraja narušilo tradičné regióny a boli tak vytvorené umelé volebné obvody, ktoré je možné označiť ako gerrymandery.

Pozri aj

• Volebný obvod

Politický portál