Gilbert Cohen-Séat
| Gilbert Cohen-Séat | |
| francúzsky filmový teoretik, spolutvorca francúzskej filmológie | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 26. júl 1907 |
| Sétif, Alžírsko | |
| Úmrtie | 12. jún 1980 (72 rokov) |
| Paríž, Francúzsko | |
| Národnosť | francúzska |
| Alma mater | Filozofická fakulta v Bordeaux a v Paríži |
| Dielo | |
| Žánre | filmológia |
| Obdobie | 20. storočie |
| Témy | film, teória filmu |
| Literárne hnutie | francúzska filmológia, filmová kritika |
| Významné práce | Esej o princípoch filozofie filmu (Essai sur les principes d'une philosophie du cinéma, 1946); Aktuálny problém filmu a vizuálnej informácie (Problèmes du cinéma et de l'information visuelle, 1961) |
Gilbert Cohen-Séat (* 26. júl 1907, Sétif, Alžírsko – † 12. jún 1980, Paríž) bol francúzsky filmový teoretik, spolutvorca francúzskej filmológie[1] židovského pôvodu.[2]
Napriek tomu, že jeho koncepcie boli niekedy príliš zjednodušené, priniesol zásadný impulz do filmovej teórie. Zdôraznil potrebu chápať film v širokých súvislostiach, ako kultúrny, spoločenský a umelecký jav. Tým pripravil pôdu pre neskoršie semiotické bádanie aj pre ranú kritiku Cahiers du cinéma.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 26. júla 1907 v Sétife v Alžírsku. Jeho otec bol hlavným rabínom v Bordeaux. Po štúdiu na gymnáziu a na Filozofickej fakulte v Bordeaux a neskôr v Paríži sa od roku 1929 venoval žurnalistike a postupne sa začal orientovať na problematiku komunikácie a umeleckých foriem. Jeho teoretické úvahy našli po druhej svetovej vojne živnú pôdu v kultúrnom prostredí.[2]
V septembri 1946 založil Francúzske združenie pre filmologický výskum (Association française pour la recherche filmologique), ktorého vedenia sa zúčastnili mnohí významní tvorcovia a teoretici. O rok neskôr začal vychádzať časopis Revue internationale de filmologie, ktorý Cohen-Séat redigoval do roku 1952. Jeho program sa opieral o tézy z jeho Essai. Kládol dôraz na experimentálny výskum, dejiny filmovej techniky i porovnávaciu analýzu filmu s inými umeleckými jazykmi, predovšetkým s verbálnym jazykom. Časopis vychádzal až do začiatku šesťdesiatych rokov, v roku 1962 bol premenovaný na Ikon a prešiel pod Inštitút „Agostino Gemelli“ v Miláne, kde Cohen-Séat pôsobil v redakčnej rade. Popri tom rozvíjal ďalšie iniciatívy. V roku 1947 zorganizoval Prvý medzinárodný kongres filmológie a na Sorbonne založil Inštitút filmológie (Institut de Filmologie), ktorému do roku 1963 predsedal. Zomrel v roku 1980.[2]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Cohen-Séat zdôrazňoval, že namiesto náhodnej publicistickej kritiky a praktickej skúsenosti treba vybudovať komplexný teoretický systém, ktorý je možné rekonštruovať prostredníctvom osvedčených vedeckých prístupov. Film totiž podľa neho nemožno chápať izolovane, ale v prepojení so spoločenskou, historickou a umeleckou realitou.[2]
V roku 1946 vydal dielo Essai sur les principes d’une philosophie du cinéma s predhovorom Henriho Laugiera, profesora na Sorbonne, ktoré vzbudilo veľkú pozornosť. Už od prvých strán upozorňoval na zložitú, mnohovrstevnú povahu filmového sveta a vyzdvihoval potrebu systematického, organického prístupu. Preto navrhoval vytvorenie novej „vedy o filme“ – filmológie, teda filozofie filmu, ktorá by systematicky skúmala jeho špecifické javy.[2]
Takto koncipovaný výskum si podľa neho vyžadoval spoluprácu viacerých disciplín – estetiky, psychoanalýzy, lingvistiky či psychológie. Len tak sa dalo prekonať jednostrannosť a subjektívnosť dovtedajšej filmovej kritiky. Cohen-Séat rozlišoval dva základné okruhy javov: „filmové fakty“ a „kinematografické fakty“. Prvé označujú umelecký prejav života a fantázie prostredníctvom obrazov a zvukov, a preto vyžadujú humanitný a estetický prístup. Druhé znamenajú sprostredkovanie rôznorodých obsahov (myšlienok, pocitov, emócií) cez špecifické filmové formy. V konkrétnom diele sa tieto dve roviny prelínajú a nadväzujú na spoločenský a kultúrny kontext.[2]
Hoci jeho výklady pôsobia miestami naivne a chýba im vedecká presnosť, výrazne presadzoval potrebu vytvoriť „filmologickú nomenklatúru“, teda presnejší technický jazyk nezávislý od vágnych termínov bežnej kritiky. K jeho zásadným tézam patrila aj požiadavka striktne oddeľovať teóriu od samotnej filmovej praxe, hoci sám sa nevyhol produkčnej činnosti (napríklad sa podieľal na filme L’amant de lady Chatterley, 1955, v réžii Marca Allégreta).[2]
V spolupráci s Pierrom Fougeyrollasom vydal knihu L’action sur l’homme: cinéma et télévision (1961), v ktorej skúmali televíziu v súvislosti s jej vplyvom na človeka a spoločnosť.[2]
Výber:[1]
- Esej o princípoch filozofie filmu (Essai sur les principes d’une philosophie du cinéma, 1946)
- Aktuálny problém filmu a vizuálnej informácie (Problèmes du cinéma et de l’information visuelle, 1961)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Cohen-Séat, Gilbert. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 2. Belk – Czy. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2001. ISBN 80-224-0671-6. S. 586.
- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 TRECCA, Monica. COHEN-SÉAT, Gilbert. In: Enciclopedia del Cinema [online]. Roma: Istituto della Enciclopedia Italiana fondata da Giovanni Treccani, [cit. 2025-09-20]. Dostupné online.