Gisi Fleischmannová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gisi Fleischmannová
židovská aktivistka, členka ilegálnej Pracovnej skupiny, jedna z mála žien z radov židovských bojovníkov proti nacizmu.
Gisi Fleischmannová
Rod. menoFischerová
Iné menáGizela, Gizi Fleischmann
Narodenie21. január 1893
Prešporok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie19. október 1944 (52 rokov)
Koncentračný tábor Auschwitz, Generálny gouvernement
BydliskoBratislava

Gizela Fleischmannová rodená Fischerová, tiež Gisela, skrátene Gisi (* 21. január 1893, Prešporok, Rakúsko-Uhorsko – † pravdepodobne 19. október 1944, Koncentračný tábor Auschwitz, Generálny gouvernement) bola židovská aktivistka, funkcionárka viacerých slovenských židovských organizácií a členka ilegálnej Pracovnej skupiny, ktorá zachraňovala Židov pred nacistickým ohrozením a smrťou v koncentračných táboroch počas Druhej svetovej vojny. Bola jednou z mála žien z radov židovských bojovníkov proti nacizmu.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Gisi Fleischmannová sa narodila rodičom Judovi Fischerovi (1866 – 1936) pochadzajúcemu z Piešťan a Jetty Fischerovej (za slobodna Elingerovej) (1871 – 1945) pochádzajúcej z Bratislavy, ktorí vlastnili hotel a kóšer reštauráciu "Krone" na Kapucínskej ulici v Bratislave. Pochádzala z troch súrodencov. Jej starší brat Gustáv (1886 – 1939), povolaním právnik, bol v roku 1939 priamo v centre Bratislavy napadnutý antisemitskými chuligánmi, pričom na následky zranení zomrel. Mladší brat Dezider Dávid (1894 – 1977) vyštudoval medicínu a pracoval ako pediater.

Vyrástla v ortodoxnej židovskej rodine, v prostredí, ktoré v tej dobe neponúkalo dievčatám dostatočný prístup k vzdelávaniu. Vyštudovala osemročnú meštianku na Edlovej ulici a ďalej sa vzdelávala sama.

Ako 23 ročná sa vydala za obchodníka Jozefa Fleischmanna (1886 – 1942). V roku 1917 porodila dcéru Alicu (1917 – 1996) a o tri roky neskôr dcéru Judit (1920 – 1997). Svojim dcéram zabezpečila ešte pred vojnou vysťahovalecký certifikát do Palestíny, kam aj vycestovali a s mamou sa už nikdy nevideli.

V roku 1942 Fleischmannová ovdovela a až do jej uväznenia a tragickej smrti v roku 1944, zostala bývať sama s matkou v byte na druhom poschodí domu na Klariskej ulici 7 v Bratislave.

Pracovný život a činnosť na záchranu Židov pred nacizmom[upraviť | upraviť zdroj]

Gisi Fleischmannová bola silne ovplyvnená sionistickým hnutím a usilovala sa o kariérny rast v slovenskej sionistickej organizácii. Fleischmannová stála v roku 1926 pri zrode slovenskej sekcie Women’s International Zionist Organization, ktorú napokon v rokoch 1938 – 39 viedla.

Včas pochopila nebezpečenstvo, ktoré európskym Židom hrozí zo strany nacistického Nemecka a stala sa členkou slovenského utečeneckého výboru, ktorý hľadal možnosti na vysťahovanie Židov zo Slovenska do zahraničia. Popri tom pomáhala židovským utečencom z okolitých krajín, prechádzajúcim cez Slovensko a hľadala spôsoby ako im pomôcť pri emigrácií do Palestíny.

Od roku 1940 stála na čele slovenskej pobočky americkej židovskej organizácie JOINT, ktorá poskytovala sociálnu pomoc východoeurópskym židovským komunitám a pôsobila tiež vo vedení organizácie HICEM, ktorá pomáhala východoeurópskym Židom emigrovať do Spojených štátov.

Gisi Fleischmannová pomáhala dostať sa do bezpečia v zahraničí židovským rodinám zo Slovenska, avšak sama Slovensko opustiť odmietala.

Pamätná tabuľa členom Pracovnej skupiny na Kozej ulici v Bratislave.

Vrchol jej pracovného života a snaženia za ochranu a záchranu slovenských Židov je spätý s jej pôsobením v Ústredni židov, ktorá bola založená 26. septembra 1940. V rámci Ústredne Židov vznikla ilegálna Pracovná skupina ako reakcia na začiatok židovských transportov zo Slovenska v marci 1942. Pracovná skupina zahŕňala Židov rôznych názorových a politických línií a jej cieľom bolo zachrániť čo najviac ľudí pred transportami. Fleischmannová bola jedinou ženou v Pracovnej skupine a pôsobila v nej vo funkcii pokladníka.

Gizi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu záchrane čo najväčšieho počtu ľudí, pred deportáciou do Poľska a kvôli tomuto cieľu sa neváhala spojiť s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku Dieterom Wislicenym. Wisliceny bol ochotný prijať úplatok, za ktorý sľúbil dojednať zastavenie transportov. Fleischmannová peniaze na úplatok zohnala a na jeseň 1942 sa transporty skutočne zastavili.

V polovici mája 1943 vznikol takzvaný "Plán Európa", teda projekt záchrany európskych Židov, založený na princípe úplatkov nemeckému vedeniu. Nacisti požadovali dva až tri milióny dolárov za zastavenie deportácií do koncentračných táborov. Gisi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu rokovaniam so židovskými organizáciami vo svete a zháňaniu peňazí, avšak toto snaženie bolo márne a plán stroskotal.

Od jesene 1943 sa kvôli svojej činnosti dostala Fleischmannová pod drobnohľad štátnej bezpečnosti. Opakovane bola zatknutá a vypočúvaná. Po zatknutí v januári 1944 bola prevezená do pracovného tábora v Novákoch a odtiaľ do väzenia v Ilave. Po zložitých vyjednávaniach bola v máji 1944 z väzenia prepustená. Fleischmannová pokračovala v práci a angažovala sa v pomoci maďarským Židom, keďže po obsadení Maďarska Nemcami začali odtiaľ v júni 1944 deportácie do koncentračných táborov.

Po vypuknutí SNP a vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska začalo ďalšie prenasledovanie a zatýkanie slovenských Židov. Fleischmannová odmietla ponuky na ukrytie sa a chcela pokračovať v svojej práci. V októbri 1944 ju zatklo Gestapo. 15. októbra 1944 bola deportovaná do Serede, kde od nemeckého veliteľa tábora Aloisa Brunnera dostala ponuku na oslobodenie, pokiaľ prezradí miesta úkrytov bratislavských Židov. Fleischmannová odmietla zradiť a následne ju Brunner zaradil do najbližšieho transportu do Osvienčimu s poznámkou v deportačnom zozname. Brunner k jej menu dopísal písmená R. U., teda Rückkehr unerwünscht (Návrat nežiadúci).

Transport s Fleischmannovou vyrazil zo Serede 17. októbra 1944 a do Osvienčimu dorazil 19. októbra 1944. Po príchode vlaku do Osvienčimu z ampliónu vyvolali tri mená. Jedným z nich bola Gisi Fleischmannová, ktorú následne nevedno kam odviedli dvaja príslušníci SS. Viac údajov o jej osude nie je známych.

Gisi Fleischmannová a jej odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Stolperstein pre Gisi Fleischmann na Klariskej ulici v Bratislave.

Životu a práci Gisi Fleischmannovej sa venovali viacerí historici na Slovensku a v zahraničí. Zo slovenských historikov je najrozsiahlejší výskum Kataríny Hradskej, ktorá zostavila zborník korešpondencie Gisi Fleischmannovej (Holokaust na Slovensku. Zv. 3. Listy Gisely Fleischmannovej), ako aj knihu Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci.

Fleischmannovej životu sa venovali dokumentárne filmy Anny Gruskovej "Rabínka" z roku 2012 a dokument z roku 2014 "Gisi", režisérky Natashe Dudinski.

Slovenské národné divadlo uviedlo[1] 3. a 4. marca 2012 pri príležitosti 70. výročia prvých transportov Židov zo Slovenska premiéru dokumentárnej drámy Anny Gruskovej "Rabínka". Inscenácia v réžií Viktorie Čermákovej mapuje osud Gizely Fleischmannovej a jej snahu zabrániť transportom Židov do koncentračných táborov.

9. augusta 2015 bol pred domom na Klariskej ulici 7 v Bratislave osadený tzv. Stolperstein, teda pamätný kameň pevne vsadený do chodníka pred domom obete holokaustu, venovaný Gisi Fleischmannovej.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Fatran, Gila: "GISI FLEISCHMANN (1892 – 1944)". Online: http://jwa.org/encyclopedia/article/fleischmann-gisi
  • Grünhut, Aron: Katastrofa slovenských Židov. Marenčin PT 2015, ISBN 9788081145513
  • Hradská, Katarína (zost.): Holokaust na Slovensku. Zv. 3. Listy Gisely Fleischmannovej (1942-1944). Snahy Pracovnej skupiny o záchranu slovenských a európskych Židov. Dokumenty. Nadácia Milana Šimečku - Židovská náboženská obec Bratislava 2003. ISBN 8096866281
  • Hradská, Katarína: Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci. Marenčin PT Bratislava 2012. ISBN 9788081141164
  • Hradská, Katarína: "Činnosť Ústredne židov počas deportácií židov zo Slovenska". Online: http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2004/22Hradska.html
  • NEŠŤÁKOVÁ, Denisa. Gisi Fleischmann – przywódczyni Żydów na Słowacji podczas II wojnyświatowej. In. Elity i przedstawiciele społeczności żydowskiej podczas II wojny światowej. Warszawa, 2017, s. 473-489.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenské národné divadlo: Anna Grusková: Rabínka [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]